Daniela Černá

ROZHOVOR Niekto volí totálny protiútok, niekto nosí nábytok do horiacej budovy. „Američania čas premárnili, pretože stavili na oxfordský model.“ Prístup k celosvetovej pandémii analyzuje politológ profesor Oskar Krejčí. „Profesor Blyth hovorí, že Trump a jeho okolie stavili na to, že deravý zdravotný systém USA sa postará o elitu. Uvádza, že zástupca texaského guvernéra Dan Patrick v nedávnom rozhovore bez obalu vyhlásil, že starí ľudia musia zomrieť a zachrániť tým ekonomiku,“ dodáva. V Amerike teraz prebiehajú diskusie na túto tému vojny. „Koluje tam poučný vtip: Koľko jadrových ponoriek potrebujeme na zabitie jedného teroristu? Odpoveď Pentagónu znie...“

POLITOLÓGOVIA Zamiesť cestičku pre miliardára Michaela Bloomberga? „Nielenže demokrati Trumpa neuvarili v impeachmente, ale ešte zlikvidovali celou kampaňou svojho kľúčového prezidentského kandidáta,“ komentuje situáciu pred americkými prezidentskými voľbami politológ Oskar Krejčí. K „ukrajinskej kauze“ profesor podotýka: „Len čo bude chcieť Washington vylepšiť vzťahy s Ruskom, odpíše kyjevskú elitu. A tá sa sama neudrží.“ S odkazom na Nemecko a Francúzsko upozorňuje, že ľudia, ktorí zoslabnú na domácej politickej scéne, majú tendenciu robiť v zahraničnej politike gestá, ktoré nie sú reálne.

ROZHOVOR Otvorí Erdogan stavidlá a pošle do Európy milióny utečencov? „Platíme mu obrovské peniaze. Ak je pravda, že od EÚ dostal sumu 180 mld. korún... Predstavte si, čo by sa za tieto peniaze dalo urobiť! Pokiaľ by Európa pristúpila na austrálsky model, určite detenčné centrá na nejakých ostrovoch,“ hovorí bývalý veliteľ špeciálnej protiteroristickej jednotky českej Vojenskej polície Lumír Nemec, ktorý je z operácie v severnej Sýrii a reakcií sveta vytočený na maximum. Pripomína, že keď sa začala ruská akcia na Kryme, boli sme oveľa razantnejší. „Ale to išlo o Putina a nie o Erdogana, ktorý je členom NATO.“ Trump zrejme zmenil dodávateľa a Putin s Lavrovom otvorili fľašku vodky. „Svinstvo!“

POLITOLÓGOVIA „Situácia sa neustále komplikuje. Predovšetkým umelá inteligencia preniká do všetkých oblastí potenciálneho konfliktu: modernizuje sa výbava na vojnu od kozmu až po kyberpriestor.“ Politológ Oskar Krejčí analyzuje situáciu po ukončení Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu s tým, že aktuálna výzva Kremľa má len malý význam. Profesor hovorí o demontáži desaťročia ťažko utváraného systému kontroly zbrojenia, ktorá sa dokončuje bez náhrady. „Čo tak namiesto fráz o slobode a európskych hodnotách navrhnúť z Prahy plán, ako urobiť z Európy pásmo bez jadrových zbraní, ale tiež rakiet stredného doletu aj striel s plochou dráhou letu plus dronov stredného doletu?“ Profesor sa vyjadruje aj k otázke migrácie: „Vzhľadom na hĺbku problému je možné nájsť bezpečné nekrvavé východisko len vtedy, keď sa spoja sily Číny, USA a Európy. Nič také sa však zatiaľ nerysuje.“

ROZHOVOR „Tento týždeň som mal v Európskom parlamente stretnutie s ľuďmi z Europolu, ktorí bojujú proti pašerákom ľudí. Bohužiaľ, jej meno a mená niektorých neziskových organizácií...“ hovorí český europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorý má jasné informácie o pôsobení kapitánky Racketeovej. „Bola to jej loď, pri ktorej je zachytená komunikácia s pašeráckymi skupinami z Líbye,“ uvádza a pokračuje: „Celý čas systematicky bojovala proti tomu, aby bola loď pod kontrolou.“ V rozhovore pre Parlamentné listy opisuje jej prácu, ktorú považuje za neprípustnú. A aký padne na súde verdikt? „Keď vidíte, aké esá si platí z vybraných peňazí, ktoré ju budú obhajovať...“

ROZHOVOR „Leyenová je príšerná, nie je to rozhodne žiadna výhra,“ komentuje obsadzovanie postov v Bruseli český sociológ, bývalý europoslanec, profesor Jan Keller, ktorý zároveň pripomína, že príšerný bol aj Frans Timmermans. „Celých päť rokov to vyzeralo, že sa s Junckerom hrajú na dobrého a zlého policajta. Juncker vtipkoval a Timmermans sa vyhrážal. Teraz sa mu tie vyhrážky vrátili. Ale o nič nepríde. Bude podpredsedom a bude sa nám vyhrážať ďalej,“ predpokladá Keller. Venuje sa aj českej politickej scéne, keď hovorí o možnosti predčasných volieb. „Obávam sa, že to je celkom pravdepodobné a že po sčítaní výsledkov predčasných volieb sa začne demonštrovať za ďalšie predčasné voľby.“

ROZHOVOR „Keby som sa mal trochu zahrať na prognostika, tipol by som si, že skôr, než bude u nás aktuálna voľba prezidenta, už nebude aktuálne hľadať českú ,Čaputovú‘,“ predpokladá český vysokoškolský pedagóg, publicista Radim Valenčík. Prezident Andrej Kiska podľa neho dobre vedel, prečo vycúval. „Na Slovensku politici ,morálne zostarnú‘, t. j. namočia sa do množstva najrôznejších afér a stanú sa nepoužiteľnými, o niečo rýchlejšie než v Česku,“ hovorí Valenčík. Projekt V4 bude podľa neho čoraz aktuálnejší, pretože EÚ ide do zložitého procesu vnútorných konfliktov, ktoré budú v mnohom podobné s bojom o investitúru na prelome 11. a 12. storočia.

ROZHOVOR „Skladám pred Slovákmi klobúk,“ posiela bývalý podpredseda Európskeho parlamentu Libor Rouček gratulácie všetkým Slovákom k vedeniu volebnej kampane aj k samotnému zvoleniu novej prezidentky. „Päťmiliónový národ je politicky omnoho schopnejší, efektívnejší sa v Európe presadiť než desaťmiliónová Česká republika.“ Slovensko dnes podľa Roučka predbehlo Česko, Maďarsko i Poľsko. Predpokladá, že celá V4 by mohla mať do budúcna v Európe väčšie slovo. „Azda sa nad tým všetci zamyslia a uvidia príležitosť. Slovenská prezidentka bude hrať veľkú rolu. Všade sa o nej hovorí, bude mať podporu vo veľkých krajinách, ako sú Francúzsko a Nemecko,“ uviedol Rouček.

ROZHOVOR „Ako si to kritici Trumpovho rozhodnutia predstavujú, nechápem. Skončí sa vojna s tzv. Islamským štátom a čo tam budú Američania robiť?“ pýta sa v súvislosti so zámerom prezidenta Donalda Trumpa stiahnuť amerických vojakov zo Sýrie politológ Oskar Krejčí. Upozorňuje, že teraz je situácia nová v tom, že americkí vojaci v Sýrii prekážajú zahraničnej politike USA. Vzhľadom na reakcie európskych krajín profesor Krejčí podotýka: „Všimnite si, že najviac vystupujú proti stiahnutiu vojsk zo Sýrie, keď opomenieme české verejnoprávne médiá, predstavitelia Francúzska a Veľkej Británie.“ V roku 2019 predpokladá vzťahy USA s Ruskom plné rozporov: „Jedna ruka je napriahnutá a druhá ukazuje silu.“

ROZHOVOR „Naši páni si zvykli brať najviac od najchudobnejších. A to sa vo Francúzsku nenosí.“ Bohumír Dufek, predseda Asociácie samostatných odborov, druhej najväčšej odborovej centrály v Českej republike, hovorí k protestom jasne: Vznikli spontánne a sú opodstatnené!

ROZHOVOR „Briti alebo Nemci nejdú do ulíc, aj keď majú vyššie dane, a berú situáciu tak, ako je. Francúzi majú inú povahu. Keď ide o reformy, idú do ulíc. Akýkoľvek pokus o reformu sa vo Francúzsku stretne s odporom.“ Bývalý český europoslanec Libor Rouček v súvislosti s protestmi hnutia žltých viest upozorňuje, že prezident Emmanuel Macron bol doteraz v reformách úspešný. „Žiadna revolúcia, žiadne prevraty, ale z času na čas budú demonštrácie v krajinách, kde je tradícia určitého násilného protestu,“ podotýka Rouček.

ROZHOVOR „Rozohrávajú hru predovšetkým proti Číne,“ komentuje profesor Oskar Krejčí zámer prezidenta Donalda Trumpa vypovedať Zmluvu o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu. „S Putinom sa môže časom dohodnúť na vylepšení starej zmluvy. Ale naozaj neviem, ako sa s Moskvou dohodne na raketách v Číne. A to je základná hra,“ vysvetľuje český politológ. Upozorňuje aj na zámerné otvorenie debaty o tejto téme pred voľbami do Kongresu. A rozmiestnenie rakiet na území Európy? „Mnohí českí politici a generálny tajomník NATO sa budú okamžite nadšene hlásiť, že chcú americké rakety na svojom území, ale rozumnejší politici z Francúzska a Nemecka nebudú chcieť, aby sa z ich územia stal rukojemník.“ Na záver varuje: „Rovnaká situácia bola aj pred prvou svetovou vojnou. Vtedajší mocní si tiež vojnu nepriali, ale robili všetko pre to, aby prišla.“

ROZHOVOR „Veľmi nebezpečná predzvesť budúcnosti.“ „Nehrajú sa na vyvolený národ, ale na vyvolený štát, ktorý si môže dovoliť, čo chce. Ja to hovorím z obavy o osud Izraela aj Európy,“ komentuje správanie Izraela v Sýrii profesor Oskar Krejčí. V súvislosti s dohodou o vytvorení demilitarizovanej zóny s cieľom odzbrojiť a vyviesť povstalcov spomína aj slová: chemický útok. A čo možno očakávať od amerického prezidenta? „Biely dom potrebuje impulz. Či to bude protičínska akcia alebo divočina na Blízkom východe, je nepredvídateľné. Je pokojne možné, že sa ešte pred voľbami v USA dožijeme nejakej veľkej teatrálnej akcie,“ hovorí politológ, ktorý upozorňuje na dve paralelné formy globalizácie. Venuje sa aj voľbám v Rusku a masovým demonštráciám. „Putin to ustojí, otázkou je, či to ustojí Dmitrij Medvedev.“

ROZHOVOR „Je až smiešne, keď sa český premiér snaží navrhovať národom a krajinám na juhu Európy, ktoré majú po generácie skúsenosti so severnou Afrikou, že príde s návrhom celoeurópskeho riešenia,“ hovorí bývalý podpredseda Európskeho parlamentu Libor Rouček k informáciám z návštevy premiéra Andreja Babiša v Taliansku. Vyjadrenie, že Česko neprijme ani jedného utečenca, je podľa neho smerované na české publikum.

ROZHOVOR „Aj päťdesiat rokov po Pražskej jari a invázii majú Nemci o históriu, ktorá je v prvom rade našou históriou, záujem,“ zdôrazňuje bývalý podpredseda Európskeho parlamentu Libor Rouček. To, že český prezident Miloš Zeman venoval 50. výročiu invázie vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 len tichú spomienku, považuje za vôbec najhoršie riešenie.

ROZHOVOR Aké sú manévrovacie možnosti Nemecka voči ekonomickému tlaku Spojených štátov? Veľmi obmedzené. „Ponúka sa v podstate ako jediné možné riešenie vylepšiť vzťahy s Ruskom,“ komentuje stretnutie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a ruského prezidenta Vladimira Putina profesor Oskar Krejčí. „Ak chce Merkelová prežiť, potrebuje rozumné kompromisy,“ podotýka. K preberanej téme Sýrie politológ hovorí: „Vojna sa končí, treba začať s rekonštrukciou. Bude sa na tom Nemecko, respektíve Európska únia podieľať alebo si stanoví inú prioritu?“ Práve rekonštrukcia by mohla Európskej únii vytvoriť podľa Krejčího pozície na získanie väčšieho vplyvu v Sýrii.

ROZHOVOR „Úplne správne sa stanovil cieľ dosiahnuť nulové clá na všetky priemyselné výrobky s výnimkou automobilov.“ Bývalý podpredseda Európskeho parlamentu Libor Rouček považuje výsledok rokovania amerického prezidenta s predsedom Európskej komisie za dobrú správu pre všetkých. Upozorňuje, že Donald Trump bude verejnosti a svojim voličom teraz prezentovať, že svojou taktikou vlastne dosiahol to, že Európa bude kupovať viac amerického zemného plynu.

ROZHOVOR Len hra o peniaze, žiadna veľká stratégia! „Dve percentá stanovené dopredu sú rovnaký nezmysel ako migračné kvóty,“ myslí si profesor Oskar Krejčí. „Na čo to dajú? To vie Pán Boh. Žiadna stratégia neexistuje, nepriateľ neexistuje,“ hovorí. A že sú požiadavky amerického prezidenta ešte vyššie? Len pokračovanie demagógie. Celá debata je podľa Krejčího „len o kšefte“. „Prečo? Pretože väčšina peňazí bude mieriť na nákup zbraní.“ A vyčítať Merkelovej ruský plyn? Tak si skúsme predstaviť celosvetové zdraženie.

ROZHOVOR Na schôdzke prezidenta Donalda Trumpa a Vladimira Putina v Helsinkách je podľa Jaroslava Baštu, bývalého českého veľvyslanca v Rusku a na Ukrajine, zásadné, že k nej vôbec došlo a že rokovanie bolo racionálne. „Z oboch strán zazneli dve dôležité veci. Tá prvá bola, že vzťahy sú najhoršie v histórii, a tá druhá, že za to môžu obe strany. A to je dobré východisko pre to, aby sa vzťahy mohli zlepšovať,“ uviedol Bašta.

ROZHOVOR Každá obchodná vojna je nezmyselná a prináša straty na všetkých stranách! Bývalý podpredseda Európskeho parlamentu Libor Rouček komentuje v rozhovore pre PL colnú vojnu nielen medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou. Na adresu prezidenta Donalda Trumpa hovorí: „Sľubovať, že sa navráti napríklad ťažobný alebo oceliarsky priemysel? To je to isté, ako sľubovať v Kladne, že obnovíme Poldovku. Sme niekde inde. On len populisticky získava na týchto sľuboch hlasy. Sľubovať, že sa niečo vráti? Nevráti. Len jeho konanie poškodí celosvetovú ekonomiku.“

ROZHOVOR Bývalý podpredseda Európskeho parlamentu Libor Rouček reaguje v rozhovore pre PL na aktuálne nezhody v nemeckej vláde. „Na jeseň sú v Bavorsku voľby,“ zhodnotil.

ROZHOVOR „Stále tu máme stereotypne sa opakujúcu snahu o zablokovanie dohôd o mierovom usporiadaní v Sýrii. Súčasťou týchto snáh sú tzv. chemické útoky,“ hovorí profesor Oskar Krejčí. Pri pokuse nájsť v situácii, keď sa hovorí už o termínoch úderu, „niečo racionálne“ uvažuje o tom, že nejde prioritne o konfrontáciu medzi Ruskom a Spojenými štátmi. „Irán leží v žalúdku militantným kruhom na Západe už dlho a Saudská Arábia – to je taký nádherný trh pre dodávky amerických zbraní!“ Pri porovnaní so situáciou v čase karibskej krízy uvádza, že Sýria za jadrový konflikt veľmocí nestojí.

ROZHOVOR „Nesmie sa slepo veriť! Partnerstvo nie je o tom, že keď sa niekto rozhodne skočiť z 20. poschodia, tak ho budeme slepo nasledovať,“ rozčúlil sa profesor Oskar Krejčí. Politológ považuje situáciu vzniknutú okolo útoku na dvojitého agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéru za „inkvizičnú diplomaciu“. „Aby niekto vedel pár dní po spáchaní zločinu, že o tom rozhodol Putin? A to vie odkiaľ? Neuveriteľné,“ hovorí Krejčí. Podľa neho je ťažké odhadnúť, aký bude mať zhoršenie vzťahov vývoj: „Koncovku nevidím. Faktom je, že mediálne dominantné by malo byť rokovanie Donalda Trumpa s Kim Čong-unom, čo by mohlo tento škandál čiastočne zatieniť.“

ROZHOVOR „Viditeľný rázštep vo vnútri vládnucej politickej elity“, rozťatá ukrajinská spoločnosť. Profesor Oskar Krejčí analyzuje situáciu na Ukrajine nielen v súvislosti s incidentom pri zatýkaní niekdajšieho gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho. „Svätá vojna proti Rusku je prioritou, a keď sú Ukrajinci ochotní ísť na doraz? Správne. Treba ich podporiť,“ dodáva politológ. Hovorí aj o tom, čo podľa neho zhoršuje život v krajine, a upozorňuje na zaujímavý list ukrajinského patriarchu.

Európan LIBOR ROUČEK: „Nevylučujem, že o dva až tri roky by v Nemecku mohli byť predčasné voľby,“ predpokladá bývalý podpredseda Európskeho parlamentu Libor Rouček. Po vyhorení SPD a strate víťaznej CDU/CSU budú navyše musieť podľa Roučka tieto strany prehodnotiť svoju azylovú a migračnú politiku. A dopĺňa: „Pamätám si bavorskú CSU ešte z čias, keď v nej vládol Franz Jozef Strauss, mala 60 percent hlasov a on vždy hovoril, že CSU nesmie dovoliť, aby vznikla strana napravo od nej. Teraz to dovolila.“

ROZHOVOR „Kancelárka je populárna a podľa najrôznejších hodnotení je vlastne vodcom západného sveta po tom, ako sa Spojené štáty pod Donaldom Trupom tejto role odcudzili.“ Aj o osobných skúsenostiach s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou hovorí bývalý podpredseda Európskeho parlamentu Libor Rouček, ktorý v rozhovore pre Parlamentné listy hodnotí predvolebnú situáciu v Nemecku.

ROZHOVOR „Návrat do normálu, len na vyššej, chaotickejšej úrovni.“ Tak komentuje profesor Oskar Krejčí súčasné dianie v Európskej únii. A prečo sa Emmanuel Macron púšťa do sporu s poľskou premiérkou? „Macron v tomto prípade energicky háji najnaivnejšie liberálne predstavy spojené s geopolitickou víziou, že ,to, čo sme si vymysleli v Paríži a v Berlíne, je svätá pravda‘,“ hovorí politológ a dodáva, že francúzsky prezident po dohode s kancelárkou Merkelovou „hrá husle“ aj za ňu.

ROZHOVOR V napätých vzťahoch medzi Francúzskom, Nemeckom a Poľskom hrá dôležitú rolu nacionalizmus, hovorí v rozhovore pre Parlamentné listy bývalý podpredseda Európskeho parlamentu Libor Rouček. Poliaci podľa neho vyhrocujú spory s EÚ „úplne zbytočne“.

ROZHOVOR Poliaci a Maďari chcú Vyšehrad len využívať proti Európskej únii. Ale premiér Robert Fico toho vraj pochopil oveľa viac. Bývalý podpredseda Európskeho parlamentu Libor Rouček vysvetľuje, prečo predseda vlády jasne vytýčil smer k „tvrdému jadru“ a že to nie je novinka. Rouček má aj informácie „zo zákulisia“. A prečo sa Česi nechcú viac primknúť k EÚ? Hundrali už za Rakúsko-Uhorska. „V podstate sme Ríšsku radu ignorovali a bojkotovali, hlavne staročesi, čo sa dá prirovnať k dnešnej ODS. A výsledok? Nič sme nedosiahli,“ varuje Rouček.

ROZHOVOR Je to hra na kura od samého začiatku. Profesor Oskar Krejčí analyzuje zápas medzi USA a KĽDR ako prestížny, nie vojenský. „Chudáci Kórejčania! Sú len pingpongová loptička, rozhodne nedržia rakety, a to ani na juhu, ani na severe,“ myslí si.

ROZHOVOR Desivé prebudenie. „Ekonomické dôsledky budú hrozivé, ak sa Európa zo svojho transatlantického vazalstva konečne nevyvlečie.“ Na rozhodnutie o amerických sankciách proti Rusku reaguje Petr Schnur, historik, sociálny psychológ a publicista z Hannoveru. Ciele sankcií sú podľa neho jasné: rozbiť energetické partnerstvo Európy a Ruska. „O čom totiž naši transatlantickí eurovodcovia a fanúšikovia dua Clintonová – McCain mlčia, je fakt, že americké sankcie – de facto vedené proti Nord Streamu – postihnú viac Európu ako Rusko. Pre európske firmy a celkové hospodárstvo to môže znamenať úplnú katastrofu.“ Lenže pri európskom kormidle sú ľudia spätí práve s americkým establishmentom a teraz majú proti nemu viesť ťaženie? „K tomu pridajme východoeurópskych prisluhovačov, ktorí svoje štáty uvrhli do nového vazalského pomeru, tentoraz s USA,“ opisuje Schnur.

„Nikdy v modernej histórii USA nebol v administratíve Bieleho domu taký chaos ako za Donalda Trumpa,“ komentuje personálne zmeny v Bielom dome bývalý podpredseda Európskeho parlamentu Libor Rouček. Zároveň upozorňuje: „Treba si uvedomiť, že na budúci rok v novembri budú voľby do Kongresu. Budú, samozrejme, rozhodujúce aj pre vzťah prezidenta a republikánov. Ak by republikáni mali pocit, že vďaka Trumpovi strácajú podporu, začnú sa správať inak.“ V rozhovore pre Parlamentné listy sa bývalý český europoslanec vyjadruje aj k novým protiruským sankciám, k sankciám proti Číne a k reakciám európskych politikov.

ROZHOVOR „Bojisko Hamburg.“ Kto za to môže? Riaditeľ think tanku Občanský institut Roman Joch hovorí, že keby „tí radikáli vedeli, že majitelia domov, obchodov a automobilov sú legálne ozbrojení a majú právo – slovami českého zákona – použiť zbraň ,pri ochrane života, zdravia a majetku‘, tak by si ničenie a zapaľovanie dobre rozmysleli“. V súvislosti s článkom, v ktorom Joch reagoval na udalosti v Prahe v máji 1998, uistil, že jeho názor sa nezmenil.

ROZHOVOR Ponemčenie Európy alebo nepriama podpora antitrumpovskej opozície v USA? Profesor Oskar Krejčí v rozhovore pre Parlamentné listy vysvetľuje, ako môže kancelárka Angela Merkelová využiť aktuálne postoje amerického prezidenta a o čo sa teraz „hrá s veľmi špinavými kartami“. A spoločná európska armáda? „Chceme väčšiu policajnú silu alebo armádu ako globálneho hráča? Potom potrebujeme strategické zbrane, špionážne družice, rozviedku...“ hovorí Krejčí s tým, že už od začiatku ide o nezmysel.

ROZHOVOR Znásilnenie a vražda študentky? Udalosť lokálneho významu. Na konkrétnych príkladoch vysvetľuje svoj pohľad na atmosféru v Nemecku predseda bavorskej AfD Petr Bystroň. V rozhovore pre Parlamentné listy reagoval aj na otázku, prečo zmizol „efekt Schulz“, ako sa podarilo Angele Merkelovej „hrať znova prvé husle“ a čo je dôvodom klesajúcich preferencií a štiepenia AfD. K tandemu Emmanuel Macron a nemecká kancelárka uviedol: „Vyzerá to na ďalšie absolútne bezohľadné utužovanie unifikácie Európskej únie. Tí dvaja budú EÚ tlačiť stále ďalej k európskemu superštátu, zavedú eurobondy, spoločné sociálne poistenie a európske dane.“

ROZHOVOR Rešpekt sa nezískava vyhrážaním. „Ak nie sú skutoční a údajní diktátori hlupáci, čo s najväčšou pravdepodobnosťou nie sú, varovanie silou dokazuje slabosť varujúceho.“ A ak sú hlupáci, potom to vraj platí aj pre varujúceho, upozorňuje na zrkadlový efekt vo svojej úvahe pre PL doktor Jan Campbell, ktorý viedol celý rad projektov nadnárodných spoločností v Európe, Rusku, Malajzii a pod. Zamýšľa sa nad konaním veľmocí a konštatuje, že Rusko, podobne ako USA, Čína a iné veľmoci, má spojenca iba vo forme svojich armád: „Bludy o spojencoch prepadli Európu a NATO. Keby aspoň politici verejne priznali, že ide o asymetrické spojenectvo, bolo by možné sa pokúsiť založiť dialóg a s najväčšou pravdepodobnosťou by sme neboli v kríze na ceste ku katastrofe.“

ROZHOVOR „Keby sme naozaj žili v reálnom, nie fiktívnom právnom štáte, museli by zodpovedné osoby vrátane prezidentov, predsedov vlád a ministrov zahraničia stáť pred súdom – domácim i medzinárodným.“ Historik, sociálny psychológ a publicista z Hannoveru Petr Schnur analyzuje „nové vydanie chemickej kauzy“, upozorňuje na zvláštnych svedkov, hodnotí rolu amerického prezidenta Donalda Trumpa a pridáva postreh v súvislosti s jeho hodnotením NATO: „Trumpovi mohlo totiž dôjsť, že Severoatlantický pakt predstavuje nielen politicko-vojenský priestor amerického vplyvu v zmysle expanzie, ale zároveň aj kontroly tzv. spojencov.“ Zároveň by rád položil kancelárke Merkelovej aj túto otázku: „Ako žena a kresťanka, ak by ste si museli vybrať, žili by ste radšej v spriatelenej Saudskej Arábii alebo v barbarskom režime Sýrie?“

ROZHOVOR Podľa diplomata, bezpečnostného analytika a prorektora vysokej školy CEVRO Institut Tomáša Pojara teraz Donald Trump pochopí, čo je Putin zač, a ruský prezident prestane snívať svoj sen, že dostane od nového amerického prezidenta voľnú ruku v Európe a na Blízkom východe. Prorektor Pojar vníma americkú odvetu za chemický masaker v Sýrii ako symbolický útok a spôsob varovania, lebo diktátori nerozumejú ničomu inému ako sile: „Donald Trump chce v Damasku, Teheráne a Pchjongjangu znovu získať rešpekt, čo sa mu už aspoň čiastočne vďaka útoku podarilo.“

ROZHOVOR „Nebezpečná situácia!“ „Aj tie najhoršie scenáre sú reálne.“ Za amerického prezidenta Donalda Trumpa sa teraz postavia podľa profesora Oskara Krejčího všetci politici, ktorí dávajú prednosť militantným vyhláseniam. „Za zvlášť zarážajúce pokladám, že pokyn na útok dal Trump v okamihu, keď bol na návšteve u neho čínsky prezident, čo je podľa môjho názoru krajne nevhodné,“ hovorí politológ v reakcii na to, že Spojené štáty v odvete za chemický masaker desiatok ľudí zrovnali so zemou leteckú základňu na západe Sýrie. Profesor Krejčí sa tiež zmieňuje o tom, že sa vraciame k „osi zla“, a kladie aj otázky týkajúce sa mimovládnych organizácií s vládnou podporou. Konštatuje, že v meste Chán Šajchún išlo o vojnový zločin, ktorý musí byť potrestaný, a hovorí: „Je to vojnová situácia. A prvá obeť vojny je pravda.“

ROZHOVOR Tvrdá migračná politika? To nestačí. Zložiť rukavičky! „Na to, čo sa deje, je nutné uplatniť komplexné bezpečnostné opatrenia, v ktorých by nám mal byť základným vzorom štát Izrael,“ hovorí v rozhovore pre české Parlamentné listy vojenský a bezpečnostný analytik Lukáš Visingr s tým, že „nesmieme dovoliť, aby na náhrobku Západu bolo napísané, že sme boli humanisti“. K vzťahom medzi EÚ a Tureckom jednoznačne oznamuje: „Situácia je vážna a čakám, že bude ešte oveľa horšie.“ K pozícii kancelárky Angely Merkelovej Visingr uviedol: „Nemyslím si, že je politická mŕtvola, nepodceňoval by som ju a neprekvapilo by ma, keby sa kancelárkou stala znova.“