Bývalý podpredseda EP jasne k znásilnenej Poľke štvoricou Afričanov: Vyšetriť, potrestať a nerobiť z toho medzištátnu aféru

0
Libor Rouček (Autor: Hans Štembera)

Ako najväčší rebel EÚ sa v poslednom čase začína okrem Maďarska prejavovať aj Poľsko. Nechce prijímať utečencov a evidentne neberie vážne kritiku Európskej komisie v súvislosti s reformou súdnictva. Možno predpokladať, že si Poliaci budú s Európskou komisiou vymieňať listy, ale s ohľadom na kompetencie Európskej komisie k žiadnym zásadným postihom nedôjde. Do akej miery je vôbec tento spor zásadný?

Prial by som si, aby sa spor nevyhrotil. Každý si však musí uvedomiť, že keď je členom nejakého spoločenstva, ktoré má pravidlá, musí ich dodržiavať. Komisia je tu na to, aby dohliadala na dodržiavanie pravidiel, a ak ich niekto porušuje, musí konať. Konanie má niekoľko fáz a my sme vo fáze výmeny listov. Existujú určité princípy deľby a rovnováhy moci, aby zákonodarná, výkonná a súdna moc boli oddelené. Je jasné, že v mnohých systémoch minister spravodlivosti vymenúva sudcov, ale ide o to, aby vymenúval základ a zvyšok mal svoju autonómiu z toho dôvodu, aby nebolo možné zasahovať do výkonu súdov. To je v Poľsku ohrozené. Súčasná poľská vláda tým, že sa dosť opiera o nacionalizmus, spory s EÚ vyhrocuje. Úplne zbytočne. Nepomôže to nikomu.

Výhrady nemá len Európska komisia. Kancelárka Merkelová vyhlásila, že už „nemôže mlčať“. Francúzsky prezident pri svojich cestách po strednej a juhovýchodnej Európe opomenul Maďarsko a Poľsko. Poliakom odkázal, že sa sami dostávajú do izolácie. Mimochodom, prečo sa podľa vás, ako povedala premiérka Beata Szydlová, nestará prezident Macron o svoju krajinu, jej bezpečnosť a podobne?

To je presne výmena slov, ktorá by nemala zaznievať ani z francúzskej, ani z poľskej strany. Keď uvediem kancelárku ako príklad, áno, povedala, že už nemôže mlčať, ale slová o údajnom porušovaní nezávislosti súdov vyjadrila oveľa diplomatickejšie ako francúzsky prezident. Taká je však rôzna mentalita jednotlivých lídrov. Ukazuje to, kam môže viesť nacionalizmus. Francúzsky Macron je na jednej strane liberál otvorený do sveta, ale na druhej strane je to prezident Francúzov, háji ich záujmy, potrebuje ich podporu, ktorá mu klesá. Podobne ako premiérka Szydlová potom zostrí rétoriku, ale to nič nevyrieši a akurát dôjde k verbálnemu sporu. Je to nešťastné nielen pre Poľsko, ale aj pre Francúzsko a pre Európsku úniu. Historicky, od čias delenia Poľska, boli Poľsko a Francúzsko priatelia.

Na odpor nielen v Poľsku narazila aj snaha francúzskeho prezidenta Macrona zaviesť nové pravidlá na vysielanie zamestnancov, ktoré by sťažili uplatnenie „lacnej pracovnej sily z východu Európy“ vo Francúzsku. Čo hovoríte na túto stratégiu?

Smernica o vysielaní pracovníkov postihuje veľmi malé množstvo ľudí, necelé jedno percento zamestnancov. Vo verejnej mienke, konkrétne vo Francúzsku, však táto záležitosť od otvorenia pracovného trhu, tzv. poľského inštalatéra, určitú, aj keď symbolickú, rolu hrá. Keď teraz Emmanuel Macron vykonáva prezidentský úrad, chce ukázať, že niečo docieli. Je aj v českom záujme, aby existoval určitý kompromis, aby sa opatrenie nevzťahovalo napríklad na vodičov. Keď niekto vezie tovar z Česka napríklad do Španielska, je nezmyselné, aby bol platený podľa francúzskych alebo nemeckých pravidiel. Ale je v poriadku, ak v nejakom štáte firma vykonáva napríklad stavebné práce, aby pre nich platili aj podmienky daného štátu. Takisto nechceme, aby napríklad pre bulharskú stavebnú firmu, ktorá u nás pracuje, platili bulharské predpisy. O podobe kompromisu sa bude ešte len rokovať.

Emmanuel Macron

Emmanuel Macron Zdroj: TASR

A ďalší prípad. Poliakov rozčúlil, a niet sa čomu diviť, prípad znásilnenej poľskej turistky a jej zbitého priateľa štyrmi mužmi zo severnej Afriky v talianskom letovisku Rimini. Do vyšetrovania by sa mali zapojiť aj poľské úrady. Ako v tomto kontexte a všeobecne v kontexte všetkých tých útokov, ktorých už bolo skutočne veľa, vnímate skutočnosť, že si potom prečítame, že kancelárka Merkelová si stále stojí za svojím rozhodnutím zo septembra 2015 otvoriť hranice utečencom? Citujem: „Bolo dôležité a správne, že sme vtedy ľudí v tejto výnimočnej situácii prijali.“

Angela Merkelová je kancelárka Nemecka a nemecká spoločnosť situáciu vidí inak. Ona hovorí, že v roku 2015 bola mimoriadna situácia a tá sa už nebude opakovať. Nemecko už urobilo kroky pre to, aby sa neopakovala. Vie, že treba nejakým spôsobom pomáhať ľuďom v Afrike, na druhej strane si zabezpečiť vonkajšiu hranicu. Krok za krokom sa všetko rieši. Nemecko prijímalo utečencov aj pred utečeneckou krízou, ľudia dostávali azyl, spoločnosť s tým nemá problém a Nemecko v tom bude pokračovať. Samozrejme, je nutné, aby aj kancelárka Merkelová a EÚ rešpektovali pozície krajín, ktoré si to neželajú, ako sú Poľsko alebo Česká republika.

Angela Merkelová

Angela Merkelová Zdroj: TASR

V Európe sú dva extrémne prípady postojov. Na jednej strane Nemecko a na druhej krajiny ako Poľsko, Maďarsko alebo Česká republika. Treba nájsť východisko, aby nevznikli zbytočné konflikty.

A že niekoho znásilnili? Koľko zahraničných turistov bolo znásilnených, okradnutých v Poľsku alebo v Českej republike? Pokiaľ ide o akékoľvek znásilnenie, nech už ho má na svedomí ktokoľvek, Talian alebo utečenec: vyšetriť, potrestať. Na druhej strane, z jedného prípadu nerobiť medzištátnu aféru.

- Reklama -