Víťazstvo CDU/CSU, druhá SPD, tretia AfD, tak sa skončili nemecké voľby. Vy ste komentovali na Facebooku rozhodnutie nemeckej sociálnej demokracie odísť do opozície vzhľadom na výsledok 20,5 % ako správne, pretože by podľa vás za ďalšie štyri roky vo veľkej koalícii s CDU oslabila ešte viac. Ako sociálny demokrat a tiež vzhľadom na vaše kontakty s nemeckou SPD, boli ste veľmi sklamaný z výsledku sociálnych demokratov?
Pokiaľ ide o SPD, výsledok som predpokladal, aj keď pripúšťam, že som si myslel, že dostane tak o dve, tri percentá viac. Dôvodov, prečo mali najhorší výsledok od druhej svetovej vojny, je niekoľko. Niektoré súvisia s určitou krízou, ktorá postihuje celé sociálnodemokratické hnutie nielen v Nemecku. Napríklad tento mesiac boli voľby v Nórsku, aj na druhom konci sveta na Novom Zélande, za necelý mesiac budú v Českej republike. Vidíme, že v Nemecku, Nórsku, Novom Zélande ´socdem´ nevyhrala, v Rakúsku tiež nevyhrá a v Českej republike má 13 percent, čo je niekde na úrovni, ktorú mala strana pred 25 rokmi. Sociálnodemokratické hnutie si musí vyhodnotiť situáciu. Stará robotnícka trieda, o ktorú sa ČSSD viac ako sto rokov opierala, už nie je. Väčšina ľudí sú dnes zamestnanci, ale už netvoria takú monolitnú vrstvu. S tým sa musí sociálna demokracia vyrovnať, vrátane SPD.
Dôvodom v Nemecku je aj to, že CDU s Angelou Merkelovou obsadila politický stred a pre SPD bolo veľmi ťažké sa tam dostať. Navyše Angela Merkelová má charizmu a je populárna. SPD si však musí vyhodnotiť aj to, prečo stratila hlasy vo všetkých smeroch. Stratila vyše pol milióna voličov pre AfD, nejakých 470-tisíc šlo k liberálom, azda 400-tisíc k Die Linke a takmer rovnaký počet k Zeleným. Musí si vyhodnotiť, prečo to tak je a tiež, prečo je taká slabá vo východných krajinách. Vyhorela napríklad v Sasku. Nielen SPD sa musí pozrieť na svoju imigračnú a utečeneckú politiku. To, že AfD v Sasku zvíťazila, SPD ani strana kancelárky Merkelovej nemôžu prejsť mávnutím ruky. Musia túto politiku prehodnotiť a to v smere – oveľa prísnejšia a účinnejšia ochrana európskych hraníc, rýchlejšia a účinnejšia politika návratu, a počty prisťahovalcov budú musieť byť nižšie ako tento rok.
Keď prejdem od SPD k bavorskej CSU, tak tá stratila 10 percent a všetci išli k Alternatíve pre Nemecko. Pamätám si bavorskú CSU ešte z čias, keď v nej vládol Franz Jozef Strauss, mala 60 percent hlasov a on vždy hovoril, že CSU nesmie dovoliť, aby vznikla strana napravo od nej. Teraz to dovolila. Teraz musí CSU pritvrdiť v imigračnej a azylovej politike. Voľby budú mať vplyv na prisťahovaleckú a azylovú politiku.
Už pri „Elefantenrunde“ kancelárka povedala, že si toto budú musieť zhodnotiť a snažiť sa získať voličov, ktorí odišli od CDU/CSU, späť a to nebudú môcť urobiť žiadnym iným spôsobom ako tým, že sa pozrú na svoju azylovú a migračnú politiku. To bude musieť urobiť aj SPD, ak nebude chcieť ďalej strácať.
Ako ste už spomenuli, časť Nemecka dala prednosť napríklad AfD. Zaoberajú sa tým médiá a spravodajská agentúra Bloomberg tiež vo svojej analýze rozobrala, ako výsledky nemeckých parlamentných volieb reflektujú rozdiely medzi západnou časťou Európy a krajinami bývalého východného bloku. Štáty východne od bývalej železnej opony sa podľa Bloombergu po svojom vstupe do Európskej únie začali správať ako “neprispôsobiví na zadnom dvore Angely Merkelovej”. Prečo si myslíte, že k tomu došlo?
Neviem, čo básnik myslel tým “neprispôsobiví na zadnom dvore Angely Merkelovej”. Ale je isté, že takmer po 30 rokoch po páde železnej opony rozdiely medzi východnou a západnou Európou sú a vidíme, že sú aj vo vnútri krajiny, ktorá sa zjednotila najskôr, kde ľudia žijú v jednom štáte, hovoria jedným jazykom, teda v Nemecku. Nemecko dosiahlo za 30 rokov zblíženie oboch častí, už nedochádza k odlevu obyvateľov, naopak krajiny už majú prírastok, znižuje sa rozdiel medzi platmi, dôchodkami, ale aj tak, ako vidno na výsledku volieb, existuje rozdiel v mentalite, v uvažovaní aj vo volebných preferenciách. Keď opäť vezmeme Sasko ako príklad, vyhrala AfD a veľmi silná je Die Linke, a to sú strany, kde Nemci získali určitý protestný hlas proti Berlínu, v AfD aj tradične v Die Linke, kde hlavne staršia generácia nachádza určitú nostalgiu. Odráža sa tu určitá nostalgia aj pocit straty vlastného východonemeckého štátu.
Pokiaľ ide o zvyšok východnej Európy, platí to nejako podobne. Západná Európa, či sa nám to páči alebo nie, vo všetkom udáva tón – v politike, ekonomike, športe i v kultúrnych trendoch. Všetko vychádza zo starej západnej Európy. Politici, napríklad v Česku Václav Klaus, sľubovali, že západnú Európu do desiatich alebo pätnástich rokov doženieme. Ľudia, či už sú to východní Nemci, Česi, Poliaci, Rumuni a ďalší čakali a uplynulo takmer 30 rokov a my sme ju nedohnali. Veľa ľudí cíti určité sklamanie, cíti sa občanmi druhej kategórie… Svoju úlohu zohrávajú aj historické skúsenosti a naše konanie je trochu iné aj preto, že sme boli ovplyvnení komunizmom. Ľudia vidia trochu viac čierno-bielo.
Nemyslím si, že východní Nemci alebo ktokoľvek iný sa správajú ako “neprispôsobiví na zadnom dvore Angely Merkelovej”, ale rozdiely sú. Ak chceme žiť všetci v zjednotenej Európe, je potrebné to vnímať a rešpektovať. Nie je to len náš problém, ale neuvedomujeme si, že keď má EÚ 28 štátov, je to veľa rôznych mentalít, skúsenosti, a tie musíme zladiť. Je potrebné pochopiť príčiny.
V už spomínanom texte došlo aj na to, čo si o situácii myslí Karel Schwarzenberg. „Toto nie je, ako sme si to predstavovali,“ povedal pre Bloomberg o situácii štátov východnej Európy a v kontexte výsledkov nemeckých parlamentných volieb. „Domnievali sme sa, že si ľudia zoberú z komunistickej éry lepšiu lekciu,“ uviedol. „Mnoho z našej temnej minulosti v nás ale zostalo,“ spresnil. Myslíte si, že vystihol situáciu?
Všeobecné vety, ktoré sa ťažko komentujú. Ale, ako som už hovoril, naše myslenie je trošku iné tým, že sme žili v krajine, kde nebola sloboda. Štyridsať rokov komunizmu zanechalo na ľuďoch stopy a bude trvať nielen Nemcom, ale aj nám, až sa všetko vyrovná. Ale sú rozdiely aj medzi severom a juhom, z rôznych dôvodov. Taká je však Európa. Nie sme jeden národ. Máme rôznu históriu a z toho treba vychádzať, snažiť sa vzájomne chápať a krok za krokom sa k sebe približovať.
Na fungovanie nemeckých verejnoprávnych médií sa znáša ďalšia ostrá kritika. Veľmi politicky nekorektne prehovoril šéf najväčšieho európskeho vydavateľstva novín Axel Springer Mathias Döpfner. Príhovor predniesol v tesne predvolebnom čase a značne zarezonoval. Popri slovách o nezávislosti tlače sa pustil aj do nepriamej kritiky kancelárky Angely Merkelovej a jej naklonených verejnoprávnych médií. „Keby existovali len štátom riadené médiá, tak by to tu vyzeralo tak trochu ako v Severnej Kórei,“ konštatoval. Ako vy vnímate nemecké médiá?
Kritika od pána Döpfnera je neférová a nečestná. Vydavateľstvo Axel Springer vydáva Bild, ktorý je najčítanejším denníkom v Nemecku, je to obdoba českého Blesku a slovenského Nového Času, Die Welt a Welt am Sonntag. Sú to od druhej svetovej vojny pravicové noviny, ktoré vždy podporovali strany CDU/CSU a podporujú ich dodnes.
Pokiaľ ide o verejnoprávne médiá, sú verejnoprávne, teda nie sú štátne, nemožno to porovnávať so Severnou Kóreou, kde je všetko riadené z centra. Samozrejme, že to neznamená, že by tieto verejnoprávne médiá nemohli byť kreatívnejšie. Ale vyváženosť názorov je. Koniec koncov, sami sa môžeme pozerať na nemecké televízie. Nevidím problém. Ak si niekto myslí, že by debata v médiách mala byť živšia alebo pestrejšia, tak v samotnom vydavateľstve Axel Springer to môžu urobiť.
Keď sa pozeráte na ARD alebo ZDF, takmer každý večer majú nejakú politickú diskusiu, kde sú nielen politici, ale aj profesori, odborníci, vedci, literáti a diskutujú na rôzne témy, čo bohužiaľ, príliš nevidím u nás v Česku. Nemeckú verejnoprávnu televíziu by som nekritizoval.
Ešte k povolebnej situácii. Ako najpravdepodobnejšie vyzerá podľa rôznych odborníkov scenár zostavenia novej nemeckej vlády – koalície CDU/CSU, liberálnej FDP a Zelených. Vidíte situáciu rovnako?
Potom, ako SPD oznámila, že pôjde do opozície, nezostáva žiadna iná alternatíva ako tzv. jamajka. Problém bude túto vládu vytvoriť. Na množstvo otázok majú iné názory. Keď vezmeme napríklad otázku utečencov: Zelení sú pre úplné otvorenie Nemecka, liberáli menej a CSU teraz, ako som hovoril, bude viac proti. Ďalšia otázka, ktorá hrala vo voľbách úlohu, sú dieselové motory. Zelení by ich najradšej zakázali, alebo hneď všetky spaľovacie motory, ostatní sú si vedomí, že automobilový priemysel je hlavným ťahúňom ekonomiky.
Problémov, na ktorých riešení sa budú musieť zhodnúť, je viac. Z toho dôvodu zostavenie vlády potrvá dlhšie. Doteraz v Nemecku bola stabilita, vlády vydržali štyri roky s výnimkou konca 60. rokov. Nevylučujem, že o dva, tri roky by v Nemecku mohli byť predčasné voľby.
Vláda sa vytvorí. Ale pre CSU je to tiež najhorší výsledok od druhej svetovej vojny. V Bavorsku majú budúci rok krajinské voľby a tam sú zvyknutí, že vládne sama CSU. Keby sa tieto výsledky dostali aj tam, zrazu by museli mať koaličného partnera. Budúci rok tak budú robiť všetko preto, aby späť získali voličov, ktorí odišli k AfD, a to tiež bude vytvárať napätie.
Vláda vznikne, ale nemyslím si, že bude taká stabilná, ako boli veľké koalície doteraz. Vidno to aj v Česku. Oveľa stabilnejšia je vláda vytvorená z dvoch strán, ako keď ich je viac.
