Hrá sa s veľmi špinavými kartami. Profesor Krejčí opisuje ponemčenie Európy Angely Merkelovej

0
Oskar Krejčí (Autor: Hans Štembera)

Kancelárka Angela Merkelová konštatovala, že časy, keď sme sa mohli plne spoliehať na ostatných, sa skončili a že k tomu dospela v ostatných dňoch. Pripomeňme, že Donald Trump namiesto toho, aby uistil svojich spojencov o spolupráci, im vyčítal, že málo platia. Keď situáciu zhrnieme: Európa by mala konečne priplatiť do NATO a ísť si po svojom. Európske opraty držia v rukách Merkelová s Macronom. Médiá píšu, že sa otvorila nová kapitola v transatlantických vzťahoch, lenže to sme vedeli od začiatku, že Amerika je akosi na prvom mieste… Máme sa tešiť na európsku armádu pod nemeckým velením?

Otázky sú teraz dve: Aká je zahraničná politika Spojených štátov a ako sa mení Európska únia. Premena EÚ je pre nás, samozrejme, najdôležitejšia a vidíme už niekoľko rokov, že sa nám ponemčuje. Angela Merkelová prevzala opraty, a aj keď hovoríme o tandeme Paríž – Berlín, prvé husle hral v ostatných rokoch Berlín. Vidíme nemeckých vojakov v Pobaltí, nemeckú politiku v Grécku, samozrejme, aj nemeckú politiku okolo migrácie. Na týchto „drobnostiach“ sledujeme, ako sa mení Európa v nemeckom duchu. A teraz je otázka, ako to bude ďalej pokračovať.

V tom, čo povedala Merkelová, sú obsiahnuté dve zásadné možnosti. Prvá: využijeme situáciu, ktorú nám dal Trump, na väčšie ponemčenie Európskej únie. Druhá môže byť rovnako pravdepodobná ako prvá. Merkelová je bytostne spojená so skupinou okolo Clintonovej a Obamu a vzhľadom na dramatický konflikt v Spojených štátoch svojimi vyhláseniami nepriamo podporila antitrumpovskú opozíciu v Amerike. A potom je v tom schovaný ešte tretí motív, ktorý môže byť spojený s tými predošlými. Keď Trump povie, že všetci majú dávať dve percentá na obranu, pokiaľ ide o Nemecko, znamenalo by to, že zo súčasných asi 41 miliárd by mali dávať 69 miliárd eur ročne na tzv. obranu. Inými slovami vojenská záťaž rozpočtu Nemecka je obrovská, a keby sa ešte zvýšila… Nemci na to nevidia dôvod. Nehovoriac o tom, že záväzok dvoch percent je spojený s predstavou, že dvadsať percent z toho sa má dávať na nákup a výskum a vývoj. Nákup amerických zbraní. Prečo by to Nemci robili?

Angela Merkelová

Angela Merkelová Zdroj: TASR

Tu to Washington trošku prestrelil. Oni to prestrelili už vo Walese v roku 2014, keď sa tak dohodli, ale tlačiť dnes na Nemecko, že má dávať úplne zbytočne o toľko viac? To je silná káva a podľa môjho názoru pre Berlín nestráviteľná. Že český alebo slovenský minister behajú a sľubujú, to hovoríme o drobných. Ale v Nemecku hovoríme o obrovských peniazoch a znova opakujem, zbytočne vydaných. To sú šialené sumy a dramatické rasty.

Myslíte si, že požiadavka dodržania sľubovaných výdavkov na NATO posilňuje alebo ide ruka v ruke s myšlienkou spoločnej európskej armády? Že Európa týmto ťahom minimálne naznačí: My budeme radšej platiť vlastných vojakov, budeme dávať peniaze na vlastnú bezpečnosť?

Aj to s tým môže byť spojené, ale, samozrejme, táto myšlienka sa zasekne, čo sa už stalo niekoľkokrát. Nápad – urobíme si západoeurópsku armádu – sa tiahne od päťdesiatych rokov. Asymetria sa v tzv. európskej armáde nezmenší. Pokiaľ ide o množstvo vojakov, dominovali by Nemci, ale Francúzsko a Británia majú jadrové zbrane, Nemecko nie – a už sme pri tom: Akú armádu staviame? Chceme väčšiu policajnú silu alebo armádu ako globálneho hráča? Potom potrebujeme strategické zbrane, špionážne družice, rozviedku… Akú chcú stavať armádu? To sú hry s neznámymi ciframi.

Potom je tiež otázka, načo tá armáda bude, z čoho sa bude platiť, keď už si jednu platíme, a proti komu armádu staviame? Ale to je asi nepodstatné, to nikoho nezaujíma.

(Smiech) Áno, ono je to od začiatku nezmyselné. To vieme. Hovoríme tu o obrovských paradoxoch. Niektorým vojakom sa páči, že by sa výdavky mali dramaticky zvyšovať.

Titulok článku Foreign Policy doslova znie: Nemecko potichu buduje európsku armádu pod svojím velením. A v samotnom texte sa píše, že Berlínu v jeho úsilí napomáhajú Rumunsko a Česká republika (doslova: „Nemecko a dvaja jeho európski spojenci, Česká republika a Rumunsko, potichu urobili radikálny krok na ceste k niečomu, čo vyzerá ako armáda EÚ… Oznámili integráciu svojich ozbrojených síl.“). Foreign Policy uvádza, že obe krajiny plánujú začleniť jednu svoju brigádu do nemeckých ozbrojených síl. Môže to byť len konšpirácia?

Ale môže to byť aj trošku pravda. Ak sa niekto pozitívne vyjadruje o spoločnej európskej armáde, tak je to český premiér. Ale ani v Európskej únii na vrchole manažmentu, v Komisii, neexistuje jednota. Ale znova opakujem, nedokážem si ju v tejto fáze vôbec predstaviť. Aby to bola armáda, ktorá by mohla byť porovnateľná s ruskou armádou z hľadiska strategických zbraní? V iných prípadoch, hovorme skôr o posilnení policajných zborov. Samostatná armáda v klasickom slova zmysle, to je len nástroj, ako podstrčiť štátom nespokojným s EÚ ďalší federálny prvok. To je federálna inštitúcia, nie úniová. O toto všetko sa tu hrá – s veľmi špinavými kartami.

Už sme spomenuli nového francúzskeho prezidenta. Ten sa aktuálne stretol v Paríži s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Čo bolo na tej schôdzke najdôležitejšie?

Je veľmi sympatické, že sa konala na začiatku Macronovho volebného obdobia. Nezhodli sa v otázke Ukrajiny a Sýrie, ale dohodli sa na zásadnej veci – že vytvoria bilaterálnu inštitúciu na dohodovanie. A sme zase pri tom. Bilaterálnu. Nie Európska únia a Rusko. Keď chcete riešiť problémy napríklad Sýrie, nepotrebujete Brusel, ale dohodnúť sa s Parížom a s Washingtonom, s Moskvou, s Teheránom atď. Vidíme, že aj Berlín je bokom – a nejaká európska armáda? Veď nie sú schopní sa dohodnúť ani na spoločných akciách NATO v Sýrii, len nejaký zber spravodajských dát. Mimochodom, je to zvláštne, lebo keď išlo o bombardovanie Juhoslávie alebo Líbye, dohodli sa veľmi rýchlo. A keď ide o spoločné akcie proti Islamskému štátu, neboli schopní sa dohodnúť, čo je absurdné, pretože Juhoslávia ani Líbya Európu neohrozovali. Uvažovanie európskych vojakov a politikov je niekedy ťažké pochopiť.

Ruský prezident Vladimir Putin (vpravo) a francúzsky prezident Emmanuel Macron

Ruský prezident Vladimir Putin (vpravo) a francúzsky prezident Emmanuel Macron Zdroj: TASR

- Reklama -