Spojené štáty a Európska únia sa dohodli, že sa budú usilovať o nulové clá a nulové subvencie na priemyselný tovar okrem automobilov. EÚ by mala nakupovať viac sóje a amerického skvapalneného plynu. Je to dobrý obchod a skutočne prelom, ktorý znamená koniec colnej vojny?
Je predčasné hovoriť o prelome, ale colná vojna sa zažehnala, hlavne tá, ktorá hrozila v automobilovom priemysle. To by bola tragédia nielen pre Európanov, ale aj pre Američanov. Uvediem jeden príklad, firmu Fiat Chrysler, ktorej v stredu zomrel šéf, Sergio Marchionne. Táto firma ukazuje, aký je automobilový priemysel prepojený. Colná vojna by poškodila ekonomiku, zamestnanosť, bežných zamestnancov, robotníkov, ktorí pracujú na oboch stranách Atlantiku. To sa podarilo zažehnať. Úplne správne sa stanovil cieľ dosiahnuť nulové clá na všetky priemyselné výrobky s výnimkou automobilov. Spoločne vytvárame polovicu svetového HDP, v každej krajine sú milióny pracovných miest, existujú vzájomné investície.
Koniec koncov colná vojna je kontraproduktívna aj v poľnohospodárstve. Donald Trump všetko začal, ale zistil, že opatrenia postihujú amerických farmárov. Už teraz, aby obmedzil straty, dáva farmárom 12 miliárd dolárov subvencie. Dúfajme, že aj Donald Trump si uvedomil, že keď začneme nejakú colnú vojnu, nemá víťaza, akurát porazených. Azda sme sa dostali do bodu obratu a mali by sme, pretože to je v našom záujme, ísť v smere: nulové clá, nulové tarify.
Američania majú deficit zahraničného obchodu s EÚ, ktorý predstavuje 100 miliárd dolárov ročne. Tu Európska únia – veľmi rozumne, symbolicky, lebo Donald Trump má obavy o štáty, kde sú poľnohospodári – prisľúbila, že kúpime viac sójových bôbov.
Donald Trump a Jean-Claude Juncker Zdroj: TASR
Deficit medzi oboma kontinentmi by sa mohol znížiť aj tým, že sa začne stavať viac terminálov na skvapalnený plyn zo Spojených štátov. Otázka je, prečo sme ho nedovážali skôr, ale Američania mali ochranárske opatrenia. Najprv si chceli zaistiť svoj trh a len pred niekoľkými rokmi uvoľnili export. Je to veľmi rozumné riešenie.
Iste, u Donalda Trumpa človek nikdy nevie – ale ak sa obe strany tohto návrhu a riešenia budú držať, potom je to dobrá správa pre nás všetkých.
Donald Trump nedávno Nemecku vyčítal závislosť od Ruska a podporu Nord Streamu 2. Ide o reakciu aj na tieto vyjadrenia?
Je to tak. Takýmto spôsobom Donald Trump postupuje. Koľkokrát ide až brutálne na hranu, obviní najbližších spojencov, ako je EÚ alebo konkrétne Nemecko, potom ustupuje. Verejnosti a svojim voličom teraz bude prezentovať, že touto taktikou vlastne dosiahol to, že bude Európa kupovať viac amerického zemného plynu. Ale Európa ho potrebuje, pretože náleziská v severnej Európe nie sú nekonečné. Musíme plyn dovážať, či už je to z Ruska, z Blízkeho východu, alebo zo Spojených štátov. Tým, ako spotreba rastie, na tom nikto netratí ani Rusko.
Ešte by som sa vrátila k summitu v Helsinkách. Trump so svojím ruským náprotivkom riešili mnoho tém vrátane údajného ruského zasahovania do amerických prezidentských volieb v roku 2016. Trump najprv prekvapil tým, že nevidí dôvod, prečo by do volieb zasahovalo práve Rusko, potom sa opravil. Bez ohľadu na túto situáciu však zožal zásadnú kritiku amerických politikov za to, že Putina nekritizoval, vystupoval slabo a podľa niektorých dokonca zradil záujmy USA. Vyčítajú mu aj to, že konkrétne závery schôdzky nie sú známe, Trump však pozval Putina do Bieleho domu. Termín odložili. Po čase, čo z toho všetkého vyplýva?
Obsah schôdzky, hlavne obsah dvojhodinového rokovania medzi štyrmi očami, nepoznáme. Nepoznajú ho ani kongresmani a senátori v Spojených štátoch. Ani minister zahraničia poriadne nevie, čo Donald Trump sľúbil a čo nesľúbil. Poznáme len témy. To je realita, aká vládne v Bielom dome, v Spojených štátoch aj v medzinárodných vzťahoch za Donalda Trumpa. S tým sa musí celý svet vyrovnať. Kongresmani a dokonca aj ministerstvo zahraničia sa snažia, keď je Donald Trump nevypočítateľný, mu dať určité mantinely, v ktorých sa musí pohybovať.
Nie je náhoda, že ďalšiu schôdzku, ktorá mala byť na jeseň vo Washingtone, odložili. Do vyjasnenia niektorých vecí, nielen obsahu minulej schôdzky, ale aj zasahovania do volieb 2016 či prípadného zasahovania do volieb v roku 2017, žiadna schôdzka nebude. Ak by trval Donald Trump, aby sa konala, verejná mienka v USA sa obráti proti nemu.
Donald Trump a Vladimir Putin Zdroj: TASR
Pre nás z toho vyplýva sledovať situáciu. Neškodí, keď spolu dve najväčšie jadrové mocnosti rokujú. Len treba rokovať verejne, dať nejakú agendu. Je veľa vecí, ktoré treba riešiť spoločne. Vidíme, že Rusko a Francúzsko do určitej miery spoločne riešia humanitárnu krízu v Sýrii. Bolo by dobré, keby sa na tom nejakým spôsobom podieľali aj Spojené štáty.
Dôležitá je aj otázka Ukrajiny a Krymu. Určité správy hovorili, že Donald Trump je za uznanie anexie Krymu, teraz zase: nebude uznaná a ešte sprísnime sankcie. Je to iracionálne. Prechádzame z extrému do extrému a to by v medzinárodných vzťahoch a medzi najväčšími nukleárnymi mocnosťami, ktoré majú 90 percent všetkého jadrového arzenálu na planéte, nemalo byť.
Celý rozhovor si môžete prečítať TU.
