piatok, 3 júla, 2020
23.1 C
Bratislava
Úvod Aréna Celoeurópske riešenie migrácie? A navrhne ho Babiš? Smiešne. Libor Rouček sa vážne...

Celoeurópske riešenie migrácie? A navrhne ho Babiš? Smiešne. Libor Rouček sa vážne neudržal po výstupe českého premiéra

Český predseda vlády Andrej Babiš absolvoval tento týždeň návštevu Talianska a Malty. Pred odletom uviedol, že príde s návrhom riešenia migrácie pre celú Európu, že štáty ako Grécko, Taliansko, Španielsko a Malta musia povedať, že nebudú brať utečencov, a potom treba rokovať s africkými štátmi. Babiš potvrdil stanovisko, že Česko odmieta prijať čo i len jediného migranta. To, ako povedal novinárom, od neho na schôdzke počul aj premiér Conte. Podľa Babiša to „chápe“. Čo hovoríte na tieto informácie?

Podľa očakávaní výstup nemohol byť iný. Je až smiešne, keď sa český premiér snaží navrhovať národom a krajinám na juhu Európy, ktoré majú po generácie skúsenosti so severnou Afrikou, že príde s návrhom celoeurópskeho riešenia. To je smiešne. Babiš tým cieli čisto na domácu českú verejnosť, že je to on, kto Európe navrhne riešenie.

Riešenie existuje, Európania ho poznajú a má tri roviny. Prvá je pomáhať krajinám v krajinách pôvodu, či sú to africké štáty, alebo Sýria, prípadne Irak, aby odtiaľ ľudia nemuseli utekať. Na tom sa celá Európa zhoduje. Samozrejme, treba vypracovať efektívnejšie riešenie. Druhá rovina je vytvoriť si spoločnú európsku pohraničnú a pobrežnú stráž, pretože na to jednotlivé krajiny samy nestačia. Treba posilniť Frontex. Na začiatku v roku 2014, 2015, keď vypukla utečenecká kríza, v tom nebol v Európe konsenzus, teraz je. Na budúce finančné obdobie, a Babiš hovorí aj o tom, je vyčlenená oveľa väčšia suma práve na agentúru Frontex. Český premiér pred diplomatmi povedal, že s tým nesúhlasí a že si to musí zaistiť každá krajina sama. V tom sa líšime od pohľadu zvyšku Európy, ale súhlasíme s princípom, že treba mať efektívnu ochranu svojich hraníc, aby nezákonným spôsobom utečenci neprichádzali.

Potom je tu tretia rovina, kde sa úplne líšime, kde je pohľad talianskeho a českého premiéra úplne rozdielny. Nikto si nemôže myslieť, že do Európy nepríde jediný utečenec. Každý rok aj pred utečeneckou krízou tu prichádzali desiatky tisíc ľudí. Keď sa pozrieme na tohtoročné čísla, prišlo menej než pred utečeneckou krízou, do budúcna sa dá predpokladať, že príde tak 50-tisíc ľudí ročne. Teoreticky pre spoločenstvo, ktoré má 500 miliónov ľudí, by to nemal byť problém si ich rozdeliť. Tak sa na to díva prevažná väčšina štátov s výnimkou krajín, ako je Česká republika. A keď trváme na tomto postupe, nemôžeme si myslieť, že Taliansko alebo akákoľvek iná krajina s nami bude súhlasiť. Áno, prijmú českého premiéra, ale k žiadnemu riešeniu na úrovni Česko – Taliansko alebo celoeurópskemu nemôže dôjsť.

Že kvóty sú nezmysel, taký bol aj môj postoj od začiatku, ale ak chceme vyjadriť nejakú celoeurópsku solidaritu, musíme sa pozrieť na tretiu rovinu, či budeme schopní jedného, dvoch utečencov či sýrsku rodinu prijať. Zatiaľ to nie sme schopní, takže nemôžeme od EÚ ako celku a jednotlivých krajín očakávať nejaký ústretový postoj. Áno, dôjde k návštevám, vymenia si názory, povedia, že sa chápu, a tým sa rola českého premiéra končí.

Taliansky premiér Giuseppe Conte (vľavo) a český premiér Andrej Babiš

Taliansky premiér Giuseppe Conte (vpravo) a český premiér Andrej Babiš  Zdroj: TASR

O tom, že taliansky vicepremiér Luigi Di Maio pohrozil, že Rím vetuje pripravovaný rozpočet Európskej únie na roky 2021 až 2027, ak sa členské štáty nebudú viac usilovať, aby sa podelili o migrantov, zrejme reč na stretnutí premiérov v Taliansku nebola. Do akej miery je to vážna vyhrážka?

Hrozba tu je, Taliansko to znovu v Bruseli opakovalo, dalo termín do konca augusta, uvidíme, čo sa stane. Zatiaľ je to hrozba, dalo by sa to nazvať aj určitým vydieraním, pretože v Taliansku máme populistickú vládu. Aby ukázali talianskej verejnosti, že s problémom migrácie niečo robia, dali ultimátum a uvidíme, ako sa to vyrieši. Aj v tomto určite očakával taliansky premiér od Andreja Babiša, že príde s nejakým konštruktívnym riešením. A Babiš mu opakoval, že Česká republika neprijme jediného utečenca.

Keď sa ešte vrátim k udalostiam uplynulého týždňa, Andrej Babiš sa vyjadroval k protestom pred budovou Českého rozhlasu. „Môžete mi veriť, že čítať prejav až do konca, keď vám ľudia hrubo nadávajú, pľujú a máte pocit, že vás môžu každú chvíľu fyzicky napadnúť, nie je nič príjemné. Ale z úcty k obetiam okupácie som to urobil,“ napísal na Facebooku. Pre vás bol rok 1968 veľmi významný, ako ste o tom hovorili v predchádzajúcom rozhovore. Ako ste vnímali všetky tie protesty v uplynulom týždni?

Najprv začnem pri Facebooku Andreja Babiša. Český premiér vyniká v tom, že sa vždy stavia do pozície obete. Už to, ako vysvetľoval, že išiel do KSČ, že bol agent Bureš, že vstúpil do politiky. Všetko prezentuje ako svoju obeť. Na záberoch som nevidel, že by na Andreja Babiša niekto pľul alebo že by sa mu fyzicky vyhrážal. Iste, ľudia protestovali, demonštrovali. Andrej Babiš nemohol nič iné očakávať. Ako sa zaslúžil o našu slobodu v roku 1989? Nijako. Bol v KSČ ako nomenklatúrny káder a agent Bureš. Hovorí o slobode, o ktorú sa nezaslúžil, o hrdinstve, ktorého sa nezúčastnil, a o hodnotách, ktoré nie sú jeho. Tým, že máme takého premiéra s touto minulosťou, navyše trestne stíhaného, človeka, ktorý berie viac ako dve miliardy českých korún (takmer 78 miliónov eur – pozn. PL.sk) na dotáciách, nemôže nič iné očakávať. Obávam sa, že toto bude pokračovať, a kamkoľvek príde, príde podobná reakcia. To je cena, ktorú platíme za to, akého máme premiéra.

Babiš okrem iného na Facebooku opäť uviedol: „Súd na Slovensku som vyhral. Moju rodinu ŠtB šikanovala pre emigračky a môjmu otcovi zarazila služobný postup.“ A potom, mnohí ľudia boli rozladení z toho, že niekto pískal, keď išlo o pietny akt, že to bol prejav neúcty. Vám to tak nepripadá?

Bola to pripomienka augustových udalostí. Na jednej strane pietny akt, na druhej strane vieme, že pri akýchkoľvek spomienkach na takéto udalosti dochádza aj k protestom. To sa deje nielen u nás, ale aj vo svete. To sa stáva.

Ako hodnotíte priebeh spomienkových akcií na 21. august 1968 po Českej republike? Bola pripomienka dostačujúca alebo by ste si ju dokázali predstaviť inak?

Pre mňa celé päťdesiate výročie, nemyslím len invázie, ale vôbec Pražskej jari, bolo určitým sklamaním. Očakával by som, že po päťdesiatich rokoch, čo je dostatočne dlhý čas, budeme schopní všetky udalosti vyhodnotiť: Pražskú jar, jej počiatok, prečo vlastne vznikla, ako k tomu dochádzalo, aký bol jej priebeh, akí boli aktéri, čo viedlo k invázii a tiež následky pre vývoj u nás, vo svetovom komunistickom hnutí, vo vzťahu k Rusku, vôbec vo vzťahoch Východ – Západ.

Očakával by som, že budeme schopní si aj na Pražskej jari ukázať rôzne fázy vývoja komunizmu u nás, ale aj vo svete. U nás v päťdesiatych rokoch boli tvrdé stalinistické roky, potom určité uvoľňovanie a snaha všetkých skupín obyvateľstva od intelektuálov, novinárov, študentov, robotníkov, ekonómov vykonať určité reformy, diskutovať o tom, aké boli možnosti, či bola šanca, alebo nie. Očakával som, že toto výročie využijeme na debatu o našej vlastnej histórii.

O túto časť našej histórie je záujem vo svete aj po päťdesiatich rokoch. Boli by sme schopní viesť o tom diskusie aj s odborníkmi, novinármi v zahraničí. A zase by sme o sebe dali nejako pozitívne vedieť. Pražská jar, či sa to niekomu páči, alebo nie, je aj po päťdesiatich rokoch vo svete vnímaná pozitívne ako pokus o určitú reformu komunistického zriadenia, snaha Čechov a Slovákov mať viac slobôd. V našej histórii by sme to mali brať ako pozitívne obdobie. Mohli by sme sa tým prezentovať navonok nielen vo východnej, ale aj v západnej Európe a vylepšovať si tým povesť, ktorá nie je najlepšia. Som sklamaný, že sme to nevyužili nielen na vnútornú debatu u nás, ale aj v zahraničí. Mohli sme na tom spolupracovať so Slovákmi.

A čo česko-ruské vzťahy? Upozorňovali ste, že by sa Rusi mali ospravedlniť…

Premárnenú príležitosť vidím aj na strane rusko-českých, česko-ruských vzťahov. Aj tam by som očakával, a to je v prvom rade záležitosť ruskej strany, že po tých päťdesiatich rokoch oficiálna ruská strana bude schopná Pražskú jar a inváziu vyhodnotiť v nejakom širšom svetle a v záujme zvýšenia dôvery medzi Rusmi, Čechmi a Slovákmi bude schopná nejakého výroku či kroku, keď ruská strana vyjadrí ľútosť. Keď sa určitým spôsobom na morálnej rovine ospravedlní. A to neurobila. Takže bohužiaľ.

Toto výročie mohlo byť takým spojovníkom do budúcna, keď by sme sa z minulosti poučili, spoločne by sme si všetko vyjasnili, snažili sa mať rusko-české, česko-ruské vzťahy založené na širšej dôvere. A to sa nedeje. Áno, budeme obchodovať, ale na ľudskej úrovni bude stále nedôvera. Môžem to porovnať, pretože z českej strany vediem Česko-nemecké diskusné fórum a tento rok bolo založené Česko-ruské diskusné fórum. Takže by som tomuto fóru odporúčal, aby sa venovali napríklad odbornej aj laickej diskusii na tému roka 1968, pretože na česko-nemeckej rovine sme si všetko dávno vyjasnili, počnúc Mníchovom, zabratím Sudet, okupáciou cez vyháňanie nemeckého obyvateľstva.

Neexistuje žiadne tabu a výsledkom je, že dnes máme s Nemeckom najlepšie vzťahy, aké sme kedy v dejinách mali. Základ toho je, že Nemci aj Česi boli schopní si sadnúť a všetky sporné veci prediskutovať. Prial by som si, aby sa niečo podobné stalo aj na česko-ruskej úrovni, ale musí na to byť vôľa. A keď ruská strana nie je schopná, ochotná o tom diskutovať, ospravedlniť sa za inváziu z roku 1968, je to veľmi ťažké. Z toho dôvodu Česi oveľa viac veria Nemcom než Rusom. Aj z tohto pohľadu sa päťdesiate výročie nevyužilo.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

Testovanie piatakov sa posúva takmer o rok – na máj 2021

Celoslovenské testovanie žiakov 5. ročníka základných škôl sa z jesenného termínu presunie až na takmer záver školského roka 2020/2021. Uskutoční sa v stredu 19....

Električka popred SND? Ministerka nesúhlasí, mesto dúfa, že rezort kultúry presvedčí

Ministerka kultúry SR Natália Milanová (OĽaNO) osobne nesúhlasí s trasovaním električky v pešej zóne pred budovou Slovenského národného divadla (SND). Potvrdila to...

Kto bez rúška? Od soboty sa menia pravidlá nosenia

Rúška nebudú musieť nosiť už ani osoby s chronickými ochoreniami dýchacích ciest s dychovou nedostatočnosťou a ľudia s kožnými ochoreniami tváre, u ktorých by ich nosenie mohlo...

Pred 70 rokmi začala vysielať legenda: Rádio Slobodná Európa

Rozhlasová stanica Rádio Slobodná Európa (Radio Free Europe, RFE) bola počas studenej vojny dôležitým prostriedkom, ktorý prinášal obyvateľom východnej Európy necenzurované informácie,...
Slovensko
Pozitívne vzorky 1,720 +20 Dnes Úmrtí 28 Uzdravení 1,466 Infikovaných 226 Last updated: 3. júla 2020 - 14:52 (+02:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky