Napätie medzi USA a KĽDR eskaluje. Keď to zhrnieme: Severokórejská armáda tvrdí, že bude mať alebo už v týchto chvíľach má hotový plán na odpálenie rakiet do mora pri americkom tichomorskom ostrove Guam. Havaj sa ako prvý americký štát plošne pripravuje na možný jadrový útok zo strany Severnej Kórey. Trump najprv hrozil smerom ku KĽDR ohnivou zlobou, akú ešte svet nevidel, a teraz tvítuje, že vojenské riešenia sú na programe dňa a že zbrane sú „nabité a zamerané“. Citovať môžeme aj jeden z výrokov druhej strany: „Spojené štáty robia obrovskú chybu, ak sa domnievajú, že sú za oceánom v bezpečí,“ uviedla KCNA. Zaujal ma názov jedného komentára na Euro.cz: „Zošalel Kim? Ani nie, ale preskakuje Trumpovi.“ Ako je to podľa vás? A nehrozí, že aj nás nakoniec smiech prejde?
V súčasnosti je to podľa môjho názoru prestížny, nie vojenský zápas. V teórii hier sa tomu hovorí hra na kura, ktorú vraj hrajú blázniví pubertiaci a štátnici. Poznáme to z filmu Pomáda, kde proti sebe idú dve autá, a kto uhne, je zbabelec a kura. Takto sa hrá medzi pubertiakmi a potom medzi štátmi. To, čo sa odohráva, je od počiatku zápas, ktorý je nezmyselný. Prečo? Keď Kórea zaútočí, bude zmetená. Zaútočiť im nestojí v žiadnom prípade za to. Keď Spojené štáty odpovedia nesymetricky na prípadný kórejský útok, samozrejme, veľmi ľahko vyhrajú, ale budú mať obrovské morálne straty. Pre obe strany je vojenský konflikt nevýhodný, pretože viac stratia, než môžu získať. Typická hra na kura.
Donald Trump Zdroj: TASR
Okrem toho treba rozlíšiť realitu a propagandu. Samozrejme, že Severná Kórea je nesmierne hlasná, ale konflikt v súčasnej podobe sa vyvíja už od príchodu Georga Busha do Bieleho domu. Dovtedy sme boli svedkami upokojovania situácie na Kórejskom polostrove. Madeleine Albrightová odletela do Pchjongjangu, juhokórejský prezident letel do Pchjongjangu, rodiny rozdelené vojnou sa začali zjednocovať, bola obnovená doprava na železnici spájajúcej Južnú Kóreu a Severnú Kóreu. Kórea sa zriekla jadrových reaktorov, ktoré vyrábali plutónium na prípadné jadrové zbrane. Prišiel Bush a zastavil všetky projekty, ktoré boli dohodnuté na odstránenie jadrových reaktorov na ťažkú vodu v Severnej Kórei. Za Billa Clintona bolo vytvorené japonsko-americko-juhokórejské konzorcium, ktoré malo v Severnej Kórei vystavať elektrárne, ktoré by nahradili ťažkovodné novými typmi ľahkovodných reaktorov, ktoré plutónium neprodukujú. Stavby sa začali a Bush ich zastavil. Navyše umiestnil Severnú Kóreu na os zla, zaútočil na Irak a Severná Kórea sa začala cítiť ohrozená. Potom vypovedala zmluvu o nešírení jadrových zbraní a otestovala ich.
Bill Clinton Zdroj: SITA
Odstúpi podľa vás jedna zo strán od hry „na kura“? A ktorá?
Obe musia nakoniec uhnúť. Ale stačí, aby trochu uhla jedna z nich. Aby len trošičku uhla, stačí nepatrne na to, aby si zachovala prestíž. V podstate to dnes robia Američania, pretože od nich sa očakáva, že udrú. Od Severokórejčanov sa to v podstate neočakáva. Predstava, že dostrelia na Guam? Dobre, to som teda zvedavý. Úprimne povedané, tomu neverím. Ale aj napriek tomu, vystrelia jednu raketu a potom zmiznú z povrchu zemského? Čo je to za nezmysel! Jediné riešenie je priame rokovanie Spojených štátov so Severokórejčanmi.
Máme nového prezidenta v Južnej Kórei, ktorý patrí k predstaviteľom tej skupiny vnútri juhokórejskej politickej elity, ktorá je naklonená rokovaniu so Severnou Kóreou. Podmienky sú v samotnej Južnej Kórei veľmi dobré, neznáme sú na severe a veľmi zlé v Amerike. A my potrebujeme priame rokovanie Severnej Kórey a Spojených štátov, pretože Severokórejčania pokladajú Južnú Kóreu za vazala Spojených štátov, a potom priame rokovanie Severnej Kórey a Južnej Kórey.
Vedú sa debaty o tom, aké zbrane vlastne Severokórejčania majú. Máte o tom nejaké informácie?
V súčasnosti má Severná Kórea podľa dostupných údajov približne 20 náloží a Spojené štáty majú 1 600 strategických náloží. Severná Kórea pravdepodobne nemá ani jedinú strategickú nálož v tom zmysle, že by bola schopná umiestniť jadrovú nálož na raketu, ktorá doletí na strategicky citlivé miesta v Spojených štátoch. Guam nie je existenčne dôležité miesto pre Spojené štáty, aj keď je to najväčšia vojenská investícia v zahraničí. Asymetria, pokiaľ ide o vojenskú silu, je neuveriteľná. Vojenský rozpočet Južnej Kórey je 8,5-krát väčší ako rozpočet Severnej Kórey. V Južnej Kórei je 28 500 amerických vojakov a v podstate neexistuje väčší relikt studenej vojny ako Kórejský polostrov. A myslieť si, že je to len vina Severnej Kórey, aj keď s jej zahraničnou politikou, samozrejme, nikto z nás nesúhlasí? Je to hra na kura od samého začiatku.
Čo sa stane, keď sa zmierni situácia na Kórejskom polostrove? Vrátime sa k „slnečnej politike“ pred príchodom Busha? Obnoví sa spolupráca Severnej a Južnej Kórey a otvorí sa obchodná trasa z Južnej Kórey do Európy cez Transsibírsku magistrálu. Obávam sa, že to je presne to, čo niekomu prekáža. Preto potrebuje nepokoj na Kórejskom polostrove. Tým zdôvodníte aj pobyt amerických vojsk v tejto časti sveta a pobyt Američanov v Japonsku. Ťažko to vysvetlíte tým, že hrozí čínske nebezpečenstvo. Len čo sa situácia upokojí, Spojené štáty ťažko zdôvodnia svoju prítomnosť jednak v Južnej Kórei, jednak v Japonsku.
Obávam sa, že problém je oveľa jednoduchší, než sa zdá, akurát chýba vôľa ho vyriešiť. To je presne situácia, ktorá sa má riešiť s nadhľadom. Preboha, čo to je, ísť na Severnú Kóreu so stovkami jadrových náloží? Je to úplný nezmysel a len ukážka toho, akou absurdnou hrou môže byť zahraničná politika. Keď k tomu ešte pridáte prácu médií a totálnu hystériu, ktorá okolo tohto problému vzniká v celom svete, hovoríte si: ako málo šancí má ľudstvo na prežitie. Naozaj je to celé absurdné. Platí to, na čom sa dohodli ešte pred veľkým summitom G20 Rusi a Číňania, je to problém, ktorý sa má riešiť v pokoji a mierovou cestou, nie si nadávať cez trochu vody, ktorej hovoríme Tichý oceán. V reáli je to smiešny problém spojený s neuveriteľnou rétorikou, ktorá je v podstate určená pre domáce publikum nielen v Amerike, ale aj v Severnej Kórei, a výsledkom je eskalácia medzinárodného napätia.
Zaznieva však aj argument, že politika strategickej trpezlivosti nemala úspech a že doteraz ešte nikto nedokázal situáciu so Severnou Kóreou vyriešiť nejakým rokovaním…
Ale to nie je pravda. Akáže strategická trpezlivosť? Slnečná politika, ktorá bola naštartovaná za Billa Clintona voči Severokórejčanom a ktorá priviedla Madeleine Albrightovú do Pchjongjangu, je presne cesta, po ktorej treba ísť. Keď vypoviete zmluvy a dohody, ktoré boli uzavreté… Jediný problém je, že sa o tom nehovorí, pretože nie je politicky korektné o tom hovoriť, ale keď sa pozriete na internet, návštevy dohľadáte. Keby sa na ne nadviazalo a nevymýšľali sa reči o osi zla, už dávno sme niekde inde. Problém je v tom, že to niekomu vyhovuje.
Madeleine Albrightová Zdroj: SITA
Keď sme pred pár dňami nazreli do americkej tlače, jednoznačne sme cítili, že USA obviňujú Čínu za to, ako sa správa k Severnej Kórei, rovnako ako obvinili Rusko za správanie povstalcov na východe Ukrajiny. Spojené štáty si vytvárali priestor na sankcie voči Číne. Kórea v tom bola len zámienka. V tej fáze bola tým zlým Čína. Potom došlo k telefonátom medzi Pekingom a Washingtonom a situácia sa na tejto línii upokojila. Ale či sa zase za pár dní neotočí, to sa nedá povedať. Americká zahraničná politika je dnes v zajatí vnútroštátnych konfliktov.
Aj vojna v päťdesiatych rokoch bola vojna blokov, nie kórejská občianska vojna. Bojovali tam Američania, sovietski letci, čínski dobrovoľníci. A dnes je to opäť len zámienka, aby sa rozohrala širšia hra. Mali sme Bushovu politiku zmeny režimov, farebných revolúcií, neskôr násilných revolúcií, vytvorenú os zla, a preto bolo treba vytvoriť obraz škaredého Saddáma Husajna, Kaddáfího a kórejských vodcov. Tým nechcem povedať, že máme s tými režimami súhlasiť, ale výsledkom pokusov šíriť demokraciu zbraňami je to, že obmedzujeme slobody u nás na Západe, pretože výsledkom je narastanie chaosu vo svete, tlaky migrantov a šírenie medzinárodného terorizmu. A vy potom musíte posilňovať Veľkého brata, ktorý kontroluje činnosť našich vlastných občanov na Západe. To je výsledok šírenia demokracie pomocou sily.
George W. Bush Zdroj: TASR
Ako vnímate ostré vyjadrenia amerického prezidenta?
Ako prispôsobenie sa rétorike ázijských vodcov (smiech). On potrebuje odtrhnúť pozornosť od vnútroštátnych problémov, ktoré má v Kongrese. Dohody s Ruskom sú pre Spojené štáty nesmierne jednoduché, ak by neboli Spojené štáty zachvátené rusofóbnou vlnou a honom na čarodejnice, ktorý je využívaný na vnútroštátne účely. Vždy to tak bolo. Samozrejme, že tá vlna pominie, ale kto sa na to má pozerať! Je to postavené na emócii a tá sa vyčerpá. Žiadna emócia nevydrží v politike dlho.
Čínske ministerstvo obchodu vydalo v pondelok zákaz dovozu uhlia, železnej rudy, olova, rýb a morských plodov z KĽDR. Úradne tak zavádza nové sankcie schválené Bezpečnostnou radou OSN na začiatku augusta. Informovala o tom agentúra Reuters. Zaberie to?
Zatiaľ to nikdy nezabralo. Rozdiel medzi sankciami voči Severnej Kórei je v tom, že voči Severnej Kórei je súbor sankcií takmer univerzálny. Problém všetkých sankcií tohto typu je ten, že na to, aby zmenili politiku elity, sa predpokladá, že elita bude brať znižovanie životnej úrovne občanov vážne, k čomu často nedochádza. Ľahko sa dá povedať: Musíme sa zomknúť okolo vlajky, nepriateľ nás chce poškodiť. Sankcie predstavujú len nástroj, ktorý by mal pripraviť pôdu na rokovanie. Ale snažiť sa vyhladovať národ a myslieť si, že to pohne s politickou elitou? Tomu veľmi neverím.
Aj server Novinky.cz informoval o úvodníku v čínskom štátnom denníku Global Times, v ktorom Čína Severnú Kóreu varovala, že ak zaútočí ako prvá, nepodporí ju, ale zostane neutrálna. Američanom naopak Peking odkázal, že sa v prípade prvotného útoku zo strany USA za KĽDR postaví. Ako chápete túto pozíciu?
Je to vymedzenie pozície. Hovoria Severokórejčanom: Nesmiete zaútočiť. A Američanom: Nebláznite! To je presne postavenie: Chlapi, veď je to rokovacia pozícia! Máločo sa dá tak dobre vydiskutovať ako dohoda týkajúca sa Kórejského polostrova, ale chýba záujem. Tvrdiť však, ako to urobila Česká televízia pred pár dňami, že Čína si nepraje zjednotenie Kórejského polostrova, je bohapustý nezmysel. Čína si, predpokladám, nepraje roztiahnutie amerických vojsk, ktoré sú v Južnej Kórei, na sever k svojej hranici, čo je však niečo iné ako zjednotenie Kórey. Zjednotenie Kórey by sa mohlo skončiť tak, že Kórea by bola neutrálna a Američania by museli odísť. Želajú si to Američania? Nie, chudáci Kórejčania! Sú len pingpongová loptička, rozhodne nedržia rakety, a to ani na juhu, ani na severe.
