Strana teraz podľa Erdogana potrebuje “zásadné zmeny”. Svoje funkcie si udržia iba “úspešní” funkcionári a tí, ktorí cítia “únavu”, musia odísť.
Erdogan sa vrátil do čela AKP v máji po kontroverznom referende o reforme ústavy, ktorá umožňuje prezidentovi byť zároveň predsedom politickej strany. Svojich spolustraníkov opakovane varoval, že boj o absolútnu väčšinu v parlamentných a prezidentských voľbách naplánovaných na november 2019 bude ťažký a kto sa naň necíti, mal by stranu opustiť.
Takisto avizoval, že AKP nebude zhovievavá voči stúpencom islamského kazateľa Fethullaha Gülena, ktorý je obviňovaný zo zosnovania neúspešného vojenského prevratu z júla 2016. Gülen bol kedysi dlhoročným spojencom Erdogana a mnoho členov AKP sa otvorene hlásilo k jeho medzičasom zakázanému hnutiu.
AKP založil v auguste 2001 Erdogan a ďalší bývalí členovia islamistickej Strany prosperity (RP) Necmettina Erbakana. Erdogan sa v novej strane vedome odklonil od islamistickej politiky RP a demonštratívne sa prihlásil k demokracii, kapitalizmu a sekularizmu. Oznámil tiež, že sa bude usilovať o vstup Turecka do Európskej únie. Od roku 2002 AKP vyhrala všetky voľby a je nepretržite pri moci. Uplynulé štyri roky však poznačili množiace sa konflikty a rastúce napätie.
Po potlačení pokusu o prevrat Erdogan tvrdo zakročil proti svojim odporcom. Zatiaľ čo jeho stúpenci v ňom vidia človeka, ktorý priniesol Turecku prosperitu a rozvoj, jeho oponenti ho obviňujú z polarizácie spoločnosti a premeny Turecka na diktatúru.
