utorok, 9 marca, 2021
-2.7 C
Bratislava

Jozef Hübel

154 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE

Andy Hryc: Ten smrad komunizmu prosto musí vyprchať!

ROZHOVOR Investigatívni žurnalisti to majú ťažké všade vo svete. Dnes ovládajú život okolo nás peniaze. Veľké peniaze. Mafia odložila boxerské rukavice, zobliekla si trenírky a odela sa do bielych golierov. Privatizácia sa dávno skončila, ale finančný potenciál štátu je, zdá sa, nevyčerpateľný. A k tomu európske peniaze. Malá kopa pýta väčšiu kopu. Biele goliere sú nenažrané. Tvrdí herec, režisér, producent a spisovateľ Andy Hryc, ktorý v polovici 90. rokov založil Rádio Twist.

Ľutujem budúce vlády, na ktoré tento problém spadne. Exminister Tkáč má hrozivú predpoveď pre dôchodky na Slovensku

ROZHOVOR Európska únia mlčky obchádza zjavnú diskrimináciu v odmeňovaní za prácu a z toho vyplývajúce multiplikačné príčiny a dôsledky nerovnomerného vývoja ceny práce v Európskom hospodárskom priestore. Možno iba dúfať, že keď sa budú kvalitou na vnútornom trhu Európskej únie zbližovať pracie prostriedky a potraviny, dôjde na tom istom trhu po desaťročiach aj na zbližovanie ceny práce, tvrdí exminister rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny a profesor Vojtech Tkáč.

Vedenie KDH stojí za Alojzom Hlinom, hovorí Miroslava Szitová

ROZHOVOR Predseda Alojz Hlina pred dvomi rokmi na sneme KHD povedal, že chce byť predsedom hnutia 24 hodín denne a sedem dní v týždni. Počas dvoch rokov vo funkcii prechádza Slovensko od východu na západ a zo severu na juh. Stretáva sa s ľuďmi na oficiálnych akciách hnutia i neformálnych stretnutiach. V kampani do volieb do VÚC sa na dva mesiace "presťahoval" do Prešovského kraja, aby podporil nášho, ako sa ukázalo úspešného, kandidáta na župana Milana Majerského. Výsledky práce sú teda jasné, rozhodovanie je a bude na delegátoch snemu, ktorý v tajnom hlasovaní zvolia predsedu a vedenie na dva roky. Vyhlásila v rozhovore členka Predsedníctva KDH a skúsená sociálna pedagogička a školská psychologička Miroslava Szitová.

Slovensko nemôže byť „európskym“ ostrovom v strednej Európe, ktorý bude mať zlé vzťahy so svojimi susedmi, hovorí analytik Duleba

ROZHOVOR Naším cieľom musí byť, aby reforma eurozóny alebo vytvorenie akéhokoľvek európskeho jadra neznamenali vylúčenie Česka, Poľska a Maďarska z prijímania rozhodnutí v rámci EÚ. A zasa na strane druhej, aby naša prítomnosť v eurozóne neznamenala ukončenie spolupráce a dialógu so susedmi. V rodine, ak sa pohádate, môžete sa odsťahovať do iného bytu, ale ak krajina má susedov, krajiny sa sťahovať nemôžu a sused musí byť preto vždy partner číslo jeden. Tvrdí v rozhovore pre Parlamentné listy riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku SFPA Alexander Duleba.

„Centrálny mozog ľudstva“ ovládli ekonómovia a ich „mantra“ maximálneho zisku. Jadrová elektráreň dosiahla taký vysoký stupeň zložitosti, že sa jej rozvoj najmä v Európe...

ROZHOVOR Odstavením blokov V-1 v rokoch 2006 a 2008 sme stratili lacný a spoľahlivý zdroj elektrickej energie a bolo nám umožnené dovážať tú drahšiu elektrinu zo zahraničia. Pripomínam, že záväzné rozhodnutie prijala dobrovoľne Vláda SR ešte v roku 1999 so zdôvodnením, že by Rakúsko mohlo vetovať náš vstup do EÚ v roku 2004. Odstavením V-1 Slovensko stratilo odhadom takmer jeden štátny rozpočet. Tvrdí v rozhovore pre Parlamentné listy jeden z najuznávanejších odborníkov na jadrovú energetiku nielen u nás, ale aj v Európe, profesor Vladimír Slugeň, predseda Slovenskej nukleárnej spoločnosti.

Zachovať zbrojárstvo bolo nemožné. Nášmu rýchlejšiemu napredovaniu bránia nekvalifikované zásahy politikov a egoistických lobistických skupín, vraví exminister Holčík

ROZHOVOR Od začiatku som nedôveroval kupónovej privatizácii. Možno dobrý úmysel sa rýchlo minul cieľa a v podmienkach Československa sme neboli pripravení na zmenu vlastníckych vzťahov. Chýbalo to najdôležitejšie, nebol k dispozícii kapitál. „Výpredaj“ podnikov bez zabezpečenia nielen prevádzkového kapitálu, ale na bezpodmienečne potrebnú inováciu amortizovaného priemyslu bol hazard, ktorý viedol ku kolapsu viacerých dovtedy dobre fungujúcich podnikov. Tvrdí 25 rokov po rozdelení spoločného štátu bývalý šéf Demokratickej strany a exminister priemyslu SR Ján Holčík.

Kňažko: Mečiar je v mnohom podobný svojmu stvoriteľovi – Fedorovi Gálovi

ROZHOVOR Konflikt medzi Gálom a Mečiarom bol nezmieriteľný. Mohol som si vybrať. Na jednej strane notorický luhár, bez volebnej legitimity, bez ústavnej zodpovednosti a priekopník zákulisnej politiky. To bol Fedor Gál. Na druhej strane predseda vlády, ktorý sa snažil sa o to, aby slovenská vláda robila suverénnu politiku v rámci svojich kompetencií. Vtedy som nemohol vedieť, že Mečiar je v mnohom podobný svojmu stvoriteľovi, Gálovi. Tvrdí v exkluzívnom rozhovore 25 rokov po vzniku samostatného Slovenska jeden z hlavných protagonistov Novembra ´89 u nás, bývalý minister kultúry, herec Milan Kňažko.

Jana Kiššová: Ficova vláda vzala slovenským daňovým poplatníkom pol miliardy eur a darovala ich investorovi automobilky v Nitre

ROZHOVOR Jaguar Land Rover bol preplatený a tvrdím aj to, že keby sa osobitne Mečiarove a Ficove vlády zamerali namiesto kradnutia, divokých privatizácií a plytvania na zlepšovanie podnikateľského prostredia, na radikálne zvyšovanie vymožiteľnosti práva, celková štátna pomoc firmám mohla byť nižšia a štruktúra slovenskej ekonomiky bez takej výraznej naviazanosti na automobilový priemysel. Za socializmu sme trpeli hypertrofiou ťažkého strojárstva, čo bola chyba, a teraz je to zas automobilový priemysel. Tvrdí podpredsedníčka SaS a predsedníčka hospodárskeho parlamentného výboru Jana Kiššová.

Jozef Golonka: My máme vojsko, ktoré môže ísť brániť tak Dobšinskú ľadovú jaskyňu! Slovák si neváži Slováka

Slovák si v prvom rade neváži Slováka. Myslím si, že mladá generácia chce prevziať amerikanizmus, no nech preberie to dobré od nich. Ja si pamätám ľudovú demokraciu, pamätám si II. svetovú vojnu, lebo som rok narodenia 1938, no vidím, ako sme išli za tie roky hore. Tu musí prestať politika, ktorej cieľom je získať voliča, tu musí nastúpiť tvrdý režim, ako je v Nemecku, hovorí v exkluzívnom rozhovore hokejová legenda Jozef Golonka, ktorý v uplynulých dňoch oslávil okrúhlu osemdesiatku.

Západní kolonialisti si ich doviezli. Teraz ich len nasledujú príbuzní. Andy Hryc v rozhovore pre Parlamentné listy zaťal do živého

ROZHOVOR „Bola to doba veľmi hektická. Slovensko sa rútilo pod Mečiarovým vedením do medzinárodnej izolácie. Mal som precestovaný celý svet a nechcel som už žiť v odlúčení, na periférii svetového záujmu s komplexom menejcennosti, ktorý nám roky vtláčal do hláv komunistický režim. Môj podpis však svietil na zakladajúcej listine HZDS a ja som mal výčitky svedomia. Preto som sa rozhodol orientovať Rádio Twist do opozície voči vláde, s ktorou túto krajinu nečakalo nič dobré," spomína si na obdobie mečiarizmu herec a zakladateľ Rádia Twist Andy Hryc. V exkluzívnom rozhovore pre Parlamentné listy odpovedá aj na politické otázky súčasnosti.

Aj vďaka Márii Terézii a Habsburgovcom máme dnes svoju štátnosť

Vďaka tejto dynastii sme sa podieľali na veľmocenskej politike v Európe, boli sme jej súčasťou. Formovali sme sa v etnických hraniciach a v rámci mnohonárodnostnej monarchie sme si zachovali svoju identitu, na základe ktorej je položená naša štátnosť. Vláda Márie Terézie, jej reformy v duchu osvietenstva sformovali náš ekonomický, politický a kultúrny potenciál, s ktorým sme vstúpili do novovytvoreného štátu I. ČSR a dotiahli to až do súčasnej prosperity Slovenskej republiky. Tvrdí v rozhovore odborníčka na históriu európskych dynastií, politologička Mária Holubová.

Absurdita s faktúrou prezidentovi je na pousmiatie. Expremiér Jozef Moravčík po 25 rokoch: Teraz som presvedčený, že sme nemohli urobiť lepšie, ako sa osamostatniť

ROZHOVOR Naša najnovšia história ukazuje, že postavenie a úlohu prezidenta sme pri tvorbe ústavného systému celkom nedomysleli. Nemalo by dochádzať k takým absurditám, ako keď predseda vlády zrejme z čisto politických dôvodov pošle kvázi faktúru prezidentovi za jeho dopravu domov, keď je práve povinnosťou exekutívy prezidenta domov dopraviť. Je to vec na pousmiatie, keby za ňou nebola ústavná chyba, ktorá môže doviesť a aj dovádza spoločnosť k neporovnateľne vážnejším problémom. To zrejme už naša generácia nedorieši. Hovorí v exkluzívnom rozhovore bývalý slovenský premiér, posledný federálny šéf diplomacie, ale aj bývalý šéf slovenskej diplomacie a bratislavský exprimátor Jozef Moravčík 25 rokov po rozpade spoločného štátu.

Som hrdý na Vodné dielo Gabčíkovo, horory ekológov sa dodnes nenaplnili, tvrdí jeho staviteľ Ivan Čarnogurský

ROZHOVOR Ak sa za otca Vodného diela Gabčíkovo nechá oslovovať pán, ktorý mal pri narodení dieťaťa 19 rokov a robil projektanta kanalizačných čistiarní, je to jeho česť. Skutočnosťou zostáva, že pána Bindera dosadili za riaditeľa investorského podniku v roku 1991, teda 40 rokov po začatí projektovania a realizovania stavby. Hovorí o doteraz nepoznaných kapitolách Gabčíkova bývalý generálny riaditeľ štátneho podniku Hydrostav Ivan Čarnogurský st., ktorý sa projektu a jeho realizácii aktívne venoval nepretržite od roku 1966 až do spustenia vodného diela do prevádzky.

Milan Ftáčnik: Česká strana mala viac rozumu a bola na rozdelenie majetku lepšie pripravená. Slováci ako majstri improvizácie išli do toho viac srdcom

ROZHOVOR „V parlamentných voľbách 1992 získalo HZDS takmer polovicu mandátov v Slovenskej národnej rade. Ale ľudia ho nevolili preto, že od hnutia čakali samostatné Slovensko. Skôr čakali, že dokáže navrhnúť nové základy spoločného štátu, v ktorom budú národné republiky hrať významnejšiu úlohu. Aj Vladimír Mečiar išiel na prvé rokovania s Václavom Klausom ako predsedom ODS s tým, že ide hľadať spoločnú dohodu,“ spomína na obdobie tesne spred rozdelenia Československa vtedajší popredný predstaviteľ Strany demokratickej ľavice Milan Ftáčnik. Po rozdelení spoločného štátu pôsobil ako minister školstva, starosta Petržalky či primátor Bratislavy. Dnes je vysokoškolským pedagógom.

Ivan Mikloš: Slovensko a Ficove vlády dodnes žijú z našich reforiem, ale ich efekt postupne vyprcháva. Vráti sa ekonomický reformátor do politiky?

ROZHOVOR Po voľbách v roku 1992 sa už spoločný štát udržať nedal. Museli sme si prejsť veľmi zložitým obdobím rokov 1992 – 1998 s veľkými nákladmi a mnohými hrozbami, ktoré sa, chvalabohu, nakoniec nenaplnili. Dobré na tom však bolo, že sme museli dospieť, nemohli sme sa už na nič vyhovárať ani sa sťažovať, museli sme sa s Mečiarom a mečiarizmom vyrovnať sami a urobiť si doma poriadok. Nakoniec sa to najmä vďaka dvom vládam Mikuláša Dzurindu podarilo. Do EÚ sme vstúpili spolu s našimi susedmi, do NATO a OECD síce neskôr, ale na rozdiel od susedov sme aj členmi eurozóny. A z hľadiska ekonomickej úrovne sme sa takmer dotiahli na Českú republiku, aj keď po rozdelení sme mali HDP na obyvateľa len na 62 % českej úrovne. Tvrdí 25 rokov po rozdelení spoločného štátu bývalý vicepremiér pre ekonomiku a exminister financií SR Ivan Mikloš.

Robert Fico dopracoval klanovú mentalitu u nás takmer do dokonalosti, tvrdí trojnásobný exminister Šimko

ROZHOVOR Nazdávam sa, že zásadným ústavným nástrojom, skoro ako bolo kedysi vypustenie článku o vedúcej úlohe komunistickej strany, by bola zmena volebného systému tak, aby sme si svojich zástupcov v parlamente mohli voliť priamo. Aby ich politický osud nezávisel od ich klanového vodcu, ale naozaj od ich voličov. Tvrdí Ivan Šimko, bývalý minister spravodlivosti, vnútra a obrany SR a tiež bývalý poslanec slovenského i federálneho parlamentu, 25 rokov po rozpade spoločného štátu Čechov a Slovákov.

Kto naozaj môže za vznik mafie a finančných skupín? Z pojmu Mečiarova divoká privatizácia sa stalo klišé, ktorým nasledujúce vlády zakrývali vlastné zlodejstvá, hovorí...

ROZHOVOR Tvrdenia mnohých aj renomovaných odborníkov a inštitúcií, že samostatné Slovensko za pár mesiacov padne na kolená, sa nenaplnili. Slovensko sa svojou výkonnosťou významne priblížilo Českej republike, ale vyrovnať jej výkonnosť ešte nejaký čas potrvá. Česko zdedilo výrazne lepšiu štruktúru hospodárstva s podstatne vyššou mierou finalizácie a pridanej hodnoty. Rovnako ako Slovensko je však značne závislé od investičných aktivít, o ktorých sa rozhoduje za hranicami, a miera rozhodovania o vlastnej budúcnosti je v oboch štátoch obmedzená. Čas ukáže... Tvrdí bývalý vicepremiér a minister financií SR za HZDS Sergej Kozlík, ktorý mal v čase rozpadu spoločného štátu u nás na starosti ekonomickú reformu.

Poľsko že odmieta utečencov? V krajine máme milión Ukrajincov, pripomína veľvyslanec Varšavy na Slovensku

ROZHOVOR V skutočnosti ide o diskusiu, veľmi dôležitú pre Európu, na tému, ako bude Únia vyzerať v budúcnosti. Ide o zásadný spor medzi podporovateľmi spoločenstva suverénnych krajín a federalistami. Táto téma sa v novinárskych debatách nesprávne zjednodušuje, zdôrazňuje v rozhovore pre Parlamentné listy mimoriadny a splnomocnený poľský veľvyslanec v SR Leszek Soczewica, podľa ktorého vývoj v jeho krajine je prirodzeným odrazom vôle voličov a sám osobne nepociťuje, že by bolo Poľsko izolované vo svete za svoj vnútropolitický vývoj.

Boj o homogenitu Slovenska je vopred prehraný, vraví odborníčka na migráciu. V ďalších generáciách sa budeme čoraz častejšie stretávať s potomkami utečencov

ROZHOVOR Slovensko má výhodu, že v boji s Bruselom o kvóty nestojí ako členská krajina samo. Naši susedia – Poľsko, Česká republika i Maďarsko, sú vehementne proti. Pri negociáciách s Bruselom môže teda Slovensko dosahovať ústupky. Osobne si však myslím, že boj o homogenitu Slovenska je vopred prehraný. V ďalších generáciách sa budeme čoraz častejšie stretávať s potomkami utečencov a je pravdepodobné, že si nájdu cestu na Slovensko. Môžeme proces spomaliť, ale domnievať sa, že homogénne Slovensko tu bude aj o sto rokov, je skôr nereálne. Myslí si odborníčka na otázky migrácie Paula Puškárová z Ústavu ekonómie a manažmentu Ekonomickej univerzity v Bratislave.

„Spišského župana“ už máme, ešte sa tak dožiť jednotného Spiša, hovorí primátor Ján Volný

Nerád by som bol, keby naše mestské zastupiteľstvo kleslo na úroveň NR SR. Keď som niečo také naznačil na jednom našom rokovaní, poslanci sa takmer urazili, prezrádza primátor Spišskej Novej Vsi Ján Volný.

Sme krajina, ktorá na slabších v zásade kašle. Akceptujeme „kto nekradne, okráda rodinu“, hovorí producentka filmu Mečiar a študentská líderka novembra ´89

Od momentu, keď sa v politike začali presadzovať bezzásadoví ľudia, vniesli do nej neslušnosť, agresivitu a postupne spochybnili všetky hodnoty, na ktorých by sme mali stavať, sme krajina, ktorá na slabších v zásade kašle. Akceptujeme staré známe „kto nekradne, okráda rodinu“ a to, že sa má starať každý sám o seba. Musím ale povedať, že začínam vnímať, ako stále viac ľudí vo svojich komunitách vytvára priestor pre slušné a kultúrne spolužitie. A v tom vidím nádej. Hovorí v rozhovore nielen o novembri ´89 a jeho odkaze najznámejšia študentská revolučná líderka, dnes úspešná filmová producentka Zuzana Mistríková.

Politici si z nás robia dobrý deň. Myslia si, že nevidíme, že sa tu brutálne kradne, rozčuľuje sa herec. Za Mečiara dostal SMS: Landl,...

ROZHOVOR Máme tu kopec eštebákov, ktorí de facto riadia tento štát. Pritom sa zo spolupráce nikdy nevyvinili. Stavajú si tu veselo diaľnice, 250 firmám nevyplatia žiadne peniaze, ľuďom, ktorí živia rodiny! Potom im, paradoxne, štát vyplatí 20 percent z tej sumy, čo im pokryje akurát dépeháčku, ktorú museli aj tak z toho zaplatiť. Čiže ostali de facto na nule. A, paradoxne, ten istý človek dostane zákazku od štátu opäť! V akej krajine to žijeme? Veď je to absurdné! Konštatuje 28 rokov po novembri ´89 v rozhovore, v ktorom spomína nielen na doteraz nepoznané kapitoly revolučných čias, ale hodnotí aj našu súčasnosť, herec Matej Landl.

Do toho, chlapci, treba krvavú revolúciu, počúval exdisident Kusý v ´89. Nejde o to, aby sa vešalo, ale prechod bol príliš mäkký, myslí si...

Posledným záchvevom komunistického režimu na Slovensku bolo zatknutie členov tzv. Bratislavskej päťky. Miroslava Kusého a Jána Čarnogurského 14. augusta 1989 príslušníci minulého režimu zatkli a Hanu Ponickú, Antona Seleckého a Vladimíra Maňáka stíhali na slobode. Za údajne podvratnú činnosť proti komunistickému režimu. Ján Čarnogurský sa dostal na slobodu dokonca po 17. novembri – až 25. novembra 1989. Profesorovi Miroslavovi Kusému sa to podarilo tesne pred Nežnou revolúciou. V rozhovore pre Parlamentné listy pomenoval nielen úskalia revolučných rokov, odkaz novembra ´89 pre dnešok, otvorene charakterizoval aj našu súčasnú politickú scénu a realitu. Profesor Miroslav Kusý, človek augusta ´68 aj novembra ´89, signatár Charty 77, zakladateľ Slovenského helsinského výboru, disident a uznávaný politológ.

Fico je mimoriadne schopný a veľmi pracovitý politik. Smer napriek tomu čaká osud Mečiara, hovorí politológ Kusý a priznáva: Radil som Dankovi

ROZHOVOR Bude slovenskej politike najbližšie roky naďalej dominovať Smer? Existuje voči nemu reálna alternatíva? Dočkáme sa návratu KDH a SMK do parlamentu? Nielen o tom sa ParlamentnéListy.sk rozprávali s politológom Miroslavom Kusým.

ŠtB nijako nezaostávala za sovietskou spravodajskou službou KGB. Pamäť tohto národa sa nedá zmazať ani politickými zásahmi, konštatuje Krajňák

ROZHOVOR Evidencia záznamov ŠtB bola dôsledná. Jednotlivé spisy sú opatrené podpisom riadiacich dôstojníkov, vedúcich jednotlivých oddelení či správ ŠtB. Ak by dôležité informácie či záznamy neboli spoľahlivé, nebola by spoľahlivá ani komunistická tajná polícia. Tá však konala profesionálne a spoľahlivo na základe viacerých informačných zdrojov, tvrdí v rozhovore pre Parlamentné listy dnes už bývalý predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ondrej Krajňák, podľa ktorého je prijatá novela zákona o pamäti národa vážnym zásahom ohrozujúcim samotný zmysel a podstatu inštitúcie. Aj preto, že výrazne okliešťuje právomoci šéfa úradu.

Nie som žiaden fanatický fanúšik Ruska ani Putina. Ale buďme objektívni, hovorí vyškrtnutá kandidátka Demková. A aj na adresu Rómov dodáva: Tri deti a...

ROZHOVOR Ak chceš mať viac detí – nech sa páči, ale na vlastné náklady. Myslím, že demografická krivka by sa veľmi rýchlo začala upravovať v tejto časti obyvateľstva smerom dolu a rodenie a materstvo ako zárobková činnosť by vymizli. Osobne si myslím, že každému tri deti stačia a kto ich chce mať viac – nech sa páči, ale bez účasti štátu. Tvrdí pre Parlamentné listy Petra Demková, asistentka poslankyne NR SR Martiny Šimkovičovej, ktorú v uplynulých dňoch vyškrtli na návrh Mostu-Híd z kandidátky na poslankyňu do Bratislavskej župy. Vraj najmä za jej názory na sociálnych sieťach.

Nebolo by dobré, keby sa župy stávali politickým „odkladiskom“, upozorňuje sociológ Falťan

ROZHOVOR Dobrý politický systém je vtedy, ak sa politické osobnosti „kujú od dola“ až na tie najvyššie rozhodovacie volené posty. Nebolo by dobré, keby sa župy stávali politickým „odkladiskom“. Takýto postup „od dola“, vytvára predpoklad pre získavanie skúsenosti od lokálnej cez regionálnu až po národnú úroveň, ale súčasne to môže byť aj sito overujúce hodnotové, ľudské či kvalifikačné kvality takýchto ľudí. Sú tak i viac pod verejnou kontrolou. Nie sú to „náhodné svetlice“, ktoré následne rýchle zhasínajú, pričom môžu narobiť aj veľa, nielen politických škôd. Tvrdí v exkluzívnom rozhovore uznávaný sociológ zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied Ľubomír Falťan.

Ekonómka Šichtařová: Slovensko sa prijatím eura od ostatných troch krajín V4 dosť odtrhlo

ROZHOVOR Keby totiž Slovensko malo slovenskú korunu, bolo by preň zaujímavé ponechať si veľkú časť svojej autonómie, ponechať si svoju vlastnú plne autonómnu centrálnu banku (nie ako dnes) či svoje vlastné úrokové sadzby. Ale keď už sa Slovensko prijatím eura dobrovoľne o tieto možnosti pripravilo, dáva preň akýsi zmysel snažiť sa mať čo najväčší vplyv na rozhodovanie o smerovaní eurozóny. Inak by mohlo pripomínať batožinu prepravovanú v kufri bez možnosti rozhodovať o tom, kam bude dovezená. A vystúpiť z eurozóny by bolo príliš drahé a komplikované. Tvrdí v rozhovore pre ParlamentnéListy.sk uznávaná česká ekonómka Markéta Šichtařová.

Uznávaná psychologička: Obete násilia a trestných činov u nás stále ťahajú za kratší povraz. Možno viac ako zmeny zákonov potrebujeme zmenu myslenia

Ide o mimoriadne závažnú tému, o ktorej sa u nás viac mlčí, ako hovorí. Je paradoxné, že Slovensko doteraz nemalo a stále ešte nemá takú právnu normu, ktorá by chránila obete trestných činov a násilia. Až v týchto dňoch svitá na lepšie časy a v legislatívnom procese je konečne zákon, ktorý by desiatkam, stovkám, ba až tisíckam spomínaných obetí reálne pomohol. Vyše 20 rokov sa práve touto problematikou zaoberá exposlankyňa slovenského parlamentu, psychologička, poradkyňa, občianska aktivistka, zakladateľka občianskeho združenia Pomoc obetiam násilia Janka Šípošová, ktorá v rozhovore bez servítky pomenovala úskalia, no i riešenia.

Duálne vzdelávanie? Čudujem sa, že znovu objavujeme teplú vodu, hovorí profesor Ľubomír Šooš

Duálne vzdelávanie sme tu už predsa pred rokmi mali, no nielen to je dnes naším najväčším problémom. Na všetkých stupňoch a úrovniach štátu si musíme uvedomiť, že vzdelanie je najväčším bohatstvom človeka, rodiny či každej spoločnosti. A v tomto smere nie sme nikdy dosť bohatí. Preto musíme investovať primerané prostriedky do vzdelania, do vybavenia škôl a prípravy kvalitných pedagógov. Potom nebudú mladí ľudia odchádzať za vzdelaním do zahraničia. Zamyslime sa všetci nad týmto mementom. Varuje dekan Strojníckej fakulty STU v Bratislave a súčasne viceprezident dvoch najvýznamnejších priemyselných zväzov u nás, Zväzu strojárskeho priemyslu SR (ZSP SR) a Zväzu automobilového priemyslu SR (ZAP SR), profesor Ľubomír Šooš.

TOP AUTHORS

30 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
2 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
0 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
4 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
3 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
4 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
0 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
40 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
6 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
4 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
158 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
2045 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
60 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
12 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
420 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
0 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
1 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
1035 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
1 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
989 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
238 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
25 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
15 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
32 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
25 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
48 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
9 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
30 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
2 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
121 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
154 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
539 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
8 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
143 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
59 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
36 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
3 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
362 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
0 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
0 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
0 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
187 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
147 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
0 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
8 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
17 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
0 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
2 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
7 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
727 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
2152 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
156 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
1 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
7 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
660 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
1 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
49 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
10 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
21 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
906 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
367 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
1012 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
1137 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
927 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
171 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
189 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
3128 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
267 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
0 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
7188 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
60 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
144 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
9 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
1 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
16 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
41425 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
2 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
13 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
819 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
1913 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
3 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
222 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
10110 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
0 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
394 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
2 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE
379 PRÍSPEVKOV0 KOMENTÁRE

Most Read