Nedávno sme mohli sledovať na obrazovke verejnoprávnej televízie dvojdielny film o Márii Terézii. Táto panovníčka, ktorá vládla rakúskej stredoeurópskej mnohonárodnostnej monarchii, bola korunované 25. júna 1741 za uhorskú panovníčku v bratislavskom Dóme svätého Martina. Prečo je práve dynastia Habsburgovcov, z ktorej pochádzala, významná aj pre Slovensko?
Dynastiu Habsburgovcov musíme chápať ako faktor, ktorému sa podarilo zhruba na 500 rokov unifikovať stredoeurópsky priestor, o čo sa snažili dynastie Přemyslovcov, Piastovcov, Arpádovcov a západoeurópske dynastie Anjouovcov a Luxemburgovcov. Dokonca za vlády cisára Karola V. im patrili tri štvrtiny Európy a tento panovník vytvoril v 16. storočí určitý predobraz Európskej únie. Habsburgovci budovali svoj politický a kultúrny potenciál na zdedenom veľmi bohatom Burgundsku, ktoré položilo základ súčasného medzinárodného práva, verejnej politiky a verejnej správy a diplomatického protokolu. Medzi dedičov kultúrneho a politického odkazu patrí aj Slovensko, kde doteraz funguje podľa tohto vzoru systém verejnej politiky a verejnej správy. Burgundsko malo v 15. storočí precízne vypracovaný systém starostlivosti o chorých a starých ľudí a školský systém, s čím vlastne Slovensko bojuje práve v súčasnosti.
Akú dôležitosť teda máme pripisovať Habsburgovcom?
Veľmi významnú. Habsburgovci vytvorili v strednej Európe konglomerát rôznych národov a okrem iného boli schopní zastaviť postup Turkov po potupnej porážke pri Moháči v roku 1526 a do roku 1699, keď bol podpísaný mier v Karlovaci, vďaka vojenskej erudícii Eugena Savojského posunúť hranice Osmanskej ríše až na Balkán. Z toho dôvodu sa v čase nástupu Márie Terézie Maďari neodtrhli od monarchie, lebo si uvedomili, že sami by expanziu Turkov nezvládli. Panovníčku podporili aj vo vojne o Sliezsko finančne a materiálne, za čo si uhorská šľachta obhájila svoje privilégiá a, bohužiaľ, práve preto sa Uhorska nedotkli ani niektoré reformy, čo bola veľká škoda.
Mária Terézia vládla absolutisticky, presadzovala osvietenecký absolutizmus. Mohlo by to vyznieť pomaly tak, že bola diktátorka, no súčasne mala vždy na pamäti situáciu pospolitého ľudu. Inými slovami, aby sa aj občania mali lepšie. Aj preto presadila množstvo na tie časy prevratných reforiem. Ktorých?
Mária Terézia bola dcéra svojho otca a potomok vznešených Habsburgovcov. Mala šťastie, že sa viac podobala na svoju matku z brunšvickej rodiny, a preto nezdedila známu „habsburskú peru“ s vysunutou spodnou čeľusťou ani duševné choroby a depresie, ktoré trápili panovníkov tejto dynastie v dôsledku niekedy až incestnej sobášnej politiky. Bola mladá a krásna, vyznačovala sa zdravým rozumom a výdatným apetítom k politike, vládnutiu, manželstvu a k životu vôbec. S týmito atribútmi začala pristupovať aj k nepriaznivej situácii po jej nástupe k moci, ktorý sa začal vojnou o rakúske dedičstvo. Potrebovala silnú armádu, ktorú bolo treba nachovať, obliecť a platiť žold. Všetky reformy sa spustili z tohto dôvodu a zo snahy udržať monarchiu a nestratiť žiadnu dedičnú krajinu. Išlo o vojenské reformy, ekonomické a finančné reformy a s nimi súvisela aj reforma vzdelávania.
Medzi jej poradcov patril aj Slovák Adam František Kollár, čo u nás vie veľmi málo ľudí. Je to dôkaz, že jej mimoriadne záležalo na Slovensku?
Pre 18. storočie je charakteristický dichotomický vývoj spoločnosti, ktorá sa na jednej strane vyznačovala kozmopolitizmom a na druhej strane pod vplyvom osvietenstva špecifickosťou národných identít, čo je vlastne analogická situácia aj v súčasnej Európe. Pri výbere poradcov Márie Terézie nezohrávalo dôležitú úlohu, akej národnosti kto bol, ale akého bol vierovyznania, pôvodu a aké mal vzdelanie. Napríklad Harrach bol Čech, Haugwitz Nemec, van Swieten Holanďan, Silva-Tarouca Portugalec, ale všetci museli byť katolíci. Presne v rámci kozmopolitizmu to brala ako: čím môže dotyčný človek prispieť k tomu, aby sa rakúska monarchia zachránila? Na prvom mieste bolo vierovyznanie, schopnosti a erudícia. Na pôvod a národnosť sa neprihliadalo, to nebolo v tej dobe podstatné, tak ako to vykresľovali naivne naši národovci v prvej, druhej a tretej etape národného obrodenia.
Znamená to, že aj pohľad na naše dejiny je z tohto aspektu skreslený?
V súčasnosti nám fakt, že sa pozeráme na toto obdobie cez ich prizmu, veľmi škodí v rovine prezentácie Slovenska v zahraničí. Napríklad to naše štandardné nariekanie na medzinárodnej úrovni, že sme neexistovali a tisíc rokov sme žili v útlaku a porobe, signalizuje, že nie sme stotožnení so svojou vlastnou históriou, nevieme sa pozrieť zoči-voči sporným medzníkom a prijať ich. Nemôžeme sa čudovať, že sa o nás a o našej minulosti vie v Európe tak málo. Otázka znie: Čo vieme o svojej histórii my sami? Donekonečna opakujeme dobre myslené frázy štúrovskej generácie z 19. storočia, ktoré ale v 21. storočí neobstoja. Prezentácia Slovenska nie je mimo nás, ale v nás a jej základ tvorí vedomosť o našej histórii v kontexte medzinárodných vzťahov, teda hľadanie paralel v rovine, čo nás s inými národmi spája, nie, čo nás rozdeľuje.
Rakúska monarchia bola vo svojej dobe veľmocou. Bolo dobré, že aj Slovensko bolo jej súčasťou, teda súčasťou veľmoci? Mnohí historici totiž dodnes spochybňujú postavenie Slovákov a Čechov v monarchii, ktoré malo byť podľa nich porobenecké. Naozaj také bolo?
Rakúska monarchia bola veľmocou a od roku 1815 súčasťou pentarchie, medzinárodnej diplomacie spolu s Veľkou Britániou, Francúzskom, Ruskom a Pruskom. Jej „Achillovou pätou“ v zahraničnej politike bola práve rôznorodosť národov, ktoré tvorili tento štátny konglomerát: Nemci, Taliani, Maďari a potom slovanský faktor, ktorého situácia bola veľmi nepriaznivá. Slovania, okrem Rusov, boli buď súčasťou Habsburskej monarchie, alebo Osmanskej ríše. Čo bolo lepšie? Prví začali svoj vzťah k monarchii s odstupom času prehodnocovať talianski historici v 70. rokoch 20. storočia. Zistili, že politický systém a spôsob vládnutia v Lombardii, Toskánsku a Benátsku zachránili tieto oblasti pred úpadkom, ktorý im hrozil v dôsledku presunu zámorského obchodu zo Stredozemného mora Atlantiku, a boli by klesli na úroveň zaostalého juhu Talianska. V súčasnosti prehodnocujú význam a pozitíva monarchie napríklad aj Česi, ktorí zašli až tak ďaleko, že začali tvrdiť, že prvý prezident ČSR T. G. Masaryk bol nemanželský syn Františka Jozefa I., možno, aby mu vylepšili jeho pôvod??? Poliaci prechádzajú takým istým procesom, kde priznávajú, že po rozdelení Poľska sa Poliaci mali najlepšie v rakúskej časti a najviac trpeli v ruskej časti. Maďari dali svoje vzťahy k monarchii najavo hneď po jej rozpade, keď chceli umožniť Karolovi Habsburskému dvakrát návrat na uhorský trón a potom fungoval systém regentstva s regentom, admirálom Horthym.
Mária Holubová (archív)
Významné reformy urobila vládkyňa v oblasti vzdelávania a školstva. Napríklad Ratio evucationis, na tvorbe ktorého sa podieľal aj už spomínaný Kollár… Malo to nejaký význam aj pre vzdelanosť ľudí na Slovensku? Napríklad aj pre udržanie rodného jazyka na školách?
Mária Terézia zaviedla povinnú školskú dochádzku kvôli základnému vzdelaniu (čítať, písať, rátať). Veľakrát funkciu učiteľov vykonávali vyslúžení vojaci. V období jej vlády sa otázka rodného jazyka neriešila. Honorabilita ríše hovorila po francúzsky, ako vlastne celá Európa. Je známe, že samotná Mária Terézia nerozprávala čistou nemčinou, ale viedenským dialektom. V Uhorsku, teda aj na Slovensku, bol až do 19. storočia úradný jazyk latinčina. Pravda je, že panovníčka a jej nástupca Jozef II. mali cieľ vytvoriť určitú jazykovú centralizáciu a zaviesť v celej monarchii úradný jazyk nemčinu, čo sa stretlo s najväčším odporom hlavne v Čechách a Uhorsku a spustilo to novú etapu národného obrodenia, ktorá sa dotkla aj nás. (Boli to snahy o kodifikáciu spisovnej slovenčiny Antona Bernoláka v 18. storočí. Zakladanie kňazských seminárov, kde mali prístup aj nemajetní chlapci vlády Jozefa II.)
V ktorých ďalších oblastiach mali reformy Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského pre Slovákov praktický význam?
V histórii Habsburgovcov má tento manželský pár výnimočné postavenie. Brali sa naozaj z lásky a založili novú dynastiu Habsburg-Lotringhen s početným potomstvom, čím vlastne zachránili dynastiu pred zánikom. František Štefan Lotrinský pochádzal po svojej matke Šarlote Orleánskej, ktorá bola dcérou Filipa I. Orleánskeho, brata francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., z dynastie Bourbonovcov a bol pravnukom Ľudovíta XIII. a Anny Rakúskej. Bol veľmi podnikavý a ako princ manžel mohol naplno rozvinúť svoj talent. Mária Terézia vo vojne o rakúske dedičstvo a v sedemročnej vojne navždy stratila bohaté a priemyselné Sliezsko. Z tohto dôvodu sa s manželom začali zameriavať na oblasť Čiech a Slovenska. František Lotrinský poznal z Francúzska význam spotrebného priemyslu a začal na Slovensku zakladať sklárne, porcelánky a textilné manufaktúry, ktoré v tomto období veľmi prosperovali. Zameral sa aj na pomaly upadajúce baníctvo na strednom Slovensku a podporoval nové technológie, ktoré sa začali uplatňovať, a takisto aj na nový systém vzdelávania, čo sa týka baníctva.
V čom spočívala genialita tejto panovníčky a úspech jej 40-ročnej vlády?
Keby sa synom Leopolda I., Jozefovi I. a Karolovi VI., narodili synovia, tak Mária Terézia by nikdy na trón nenastúpila. Taká bola historická realita, ktorá sa dotýkala aj nástupu na trón anglických kráľovien vrátane súčasnej Alžbety II., alebo ruských cárovien. Vďaka tomuto faktu dostali šancu také schopné panovníčky ako Mária Terézia, Katarína II. a Viktória. Mária Terézia disponovala zdravým rozumom a jednou úžasnou vlastnosťou, že si dokázala vybrať poradcov, ktorí vedeli, ako dostať monarchiu z krízy a posunúť ju tam, kde treba. My nemôžeme ani od súčasných politikov chcieť, aby boli perfektní vo všetkom, čo sa týka vlády. Nemôžeme chcieť od prezidenta Andreja Kisku, ktorý je biznismen, aby sa erudovane orientoval v zahraničnej politike, ale aby jeho poradca pochopil, že to, čo radil Václavovi Havlovi pred 27 rokmi, nebude asi vhodné radiť prezidentovi v súčasnosti. Preto poslala Mária Terézia politikov a poradcov svojho otca na odpočinok a obklopila sa novými ľuďmi v politike merkantilizmu, Harrachom a Haugwitzom, v armáde Daunom, v školstve a zdravotníctve van Swietenom a jej najväčšia hviezda na medzinárodnom poli a v diplomacii bol rozhodne knieža Kaunitz.
Čím ešte okrem slávnej korunovácie prispela k zviditeľneniu tejto jedinečnej panovníčky práve Bratislava? Stala sa aj vďaka nej viditeľnejšou na mape?
To zviditeľnenie prišlo oveľa skôr. Habsburgovci mali k Bratislave veľmi dobrý vzťah od začiatku. Prečo? České stavy ich odmietali a Maďari sa stali v dôsledku porážky v bitke pri Moháči súčasťou Budínskeho pašalíka, a preto boli významné inštitúcie ako napríklad arcibiskupstvo a univerzita presunuté do Trnavy a korunovácia uhorských kráľov do Bratislavy. Prvý bol korunovaný Maximilián II. a posledný Ferdinand V. (1835). Aj preto si Habsburgovci toto sídelné mesto obľúbili pred Prahou a Viedňou a začali ho zveľaďovať. Najväčší boom zažila Bratislava za vlády Márie Terézie aj vďaka svojej geografickej polohe a aj preto, že tu zasadal uhorský snem. Je zaujímavé, že hoci sa sama vydávala z lásky, svojim deťom takú radosť nedopriala, stali sa obeťami jej dynastickej politiky. Len v jednom prípade urobila výnimku, týkala sa jej najobľúbenejšej dcéry Márie Kristíny, ktorej povolila sobáš s nemajetným Albertom z dynastie Saxe-Coburg z tešínskej vetvy. Urobila ich miestodržiteľmi v Uhorsku so sídlom v Bratislave. Albert Tešínsky bol podobný typ vládcu ako jeho svokor František Lotrinský a zameral sa hlavne na budovanie umeleckých zbierok. Založil aj slávne Albertinum, ktoré, bohužiaľ, zhorelo. Jeho obdivovateľom bol blízky príbuzný z dynastie Saxe-Coburg-Gotha, tiež Albert, manžel kráľovnej Viktórie. Obdivoval svojho prastrýka a chcel sa mu podobať, a tak založil v Londýne Albert Hall podľa jeho vzoru. To je presne to, čo máme my vo svojej histórii objavovať, tú kontinuitu s európskymi identitami.
Keby ste s odstupom času a mnohých rokov mohli zhrnúť celkový význam dynastie, z ktorej pochádzala Mária Terézia, čo teda dala Slovensku ona osobne a čo celá jej dynastia?
Vďaka tejto dynastii sme sa podieľali na veľmocenskej politike v Európe, boli sme jej súčasťou. Formovali sme sa v etnických hraniciach a v rámci mnohonárodnostnej monarchie sme si zachovali svoju identitu, na základe ktorej je položená naša štátnosť. Vláda Márie Terézie, jej reformy v duchu osvietenstva sformovali náš ekonomický, politický a kultúrny potenciál, s ktorým sme vstúpili do novovytvoreného štátu I. ČSR a dotiahli to až do súčasnej prosperity Slovenskej republiky.
