V ostatných dňoch rozvírilo politickú hladinu u nás vystúpenie poslanca NR SR Richarda Vašečku z hnutia OĽaNO, jeho rýchly vstup do KDH a súčasne vyhlásenie, že bude kandidovať na funkciu predsedu hnutia. Ako ste to prijali ako členka predsedníctva KDH?
Ako členka predsedníctva KDH, ale rovnako ako členka hnutia vítam nových ľudí, ktorí sú nám hodnotovo a programovo blízki. Neboli sme a nie sme strana štyroch členov alebo stranou jedného muža. Dvere sú otvorené pre každého, kto chce úprimne pomáhať a záleží mu na Slovensku. Vyhlásenie pána Vašečku týkajúce sa kandidatúry na predsedu hnutia ma prekvapilo.
Predsedníctvo KDH teda pomerne jednoznačne podporilo súčasného predsedu Alojza Hlinu, ktorý vyhlásil, že mužstvo nezvykne meniť v priebehu hry svojho kapitána. Znamená to, že KDH je podľa vás na dobrej ceste najmä po úspechu v regionálnych voľbách práve pod jeho vedením?
Všetci členovia predsedníctva KDH vo vyhlásení 9. 2. 2018 podporili Alojza Hlinu vo funkcii predsedu KDH a podporili aj jeho kandidatúru na predsedu KDH na marcovom sneme. Na sneme v Ružomberku budeme hodnotiť alebo robiť odpočet po dvoch rokoch práce predsedníctva KDH pod vedením Alojza Hlinu. KDH skončilo po parlamentných voľbách 2016 pod hranicou zvoliteľnosti a situácia v hnutí nebola dobrá. V súčasnosti sa podľa prieskumov pohybujeme okolo sedem percent. V regionálnych voľbách sme ako mimoparlamentná strana získali župana v Prešovskom samosprávnom kraji. Zo 100 kandidátov KDH na poslancov do VÚC na Slovensku máme zvolených 50 a sme druhou najúspešnejšou stranou napriek tomu, že nie sme v parlamente.
Ako vás tento úspech povzbudil?
Veľmi sa z toho tešíme a ďakujeme ľuďom za priazeň a dôveru. Predseda Alojz Hlina pred dvoma rokmi na sneme povedal, že chce byť predsedom hnutia 24 hodín denne a sedem dní v týždni. Počas dvoch rokov vo funkcii prechádza Slovensko od východu na západ a zo severu na juh. Stretáva sa s ľuďmi na oficiálnych akciách hnutia i neformálnych stretnutiach. V kampani do volieb do VÚC sa na dva mesiace “presťahoval” do Prešovského kraja, aby podporil nášho, ako sa ukázalo úspešného, kandidáta na župana Milana Majerského. Výsledky práce sú teda jasné, rozhodovanie je a bude na delegátoch snemu, ktorý v tajnom hlasovaní zvolia predsedu a vedenie na dva roky.
Vo viacerých prieskumoch sa KDH už prehuplo cez hranicu päť percent potrebných na vstup do parlamentu, ako ste už naznačili, v iných ste zasa tesne pod ňou. Vnútorný vývoj v hnutí ale nasvedčuje, že šancu dostávajú aj pomerne nové tváre, dokonca aj v predsedníctve, za všetkých spomeniem aspoň zmieňovaného prešovského župana Milana Majerského a okrem vás sú vo vrcholnom orgáne aj ďalšie dve ženy. Je to naozaj iné KDH, ako sme ho poznali ešte z pôsobenia v parlamente? V čom je iné?
Podľa mojich informácií sa hnutie vo všetkých prieskumoch prehuplo nad päť percent, no to nie je také dôležité. Až parlamentné voľby budú tým pravým ukazovateľom a dovtedy je potrebné urobiť ešte kus práce. Začiatok vo voľbách do VÚC máme úspešne za sebou. Dôležité je pokračovať a uspieť vo voľbách na primátorov, starostov a poslancov zastupiteľstiev v mestách a obciach, následne v parlamentných voľbách 2020. Do súčasného predsedníctva boli delegátmi snemu a rady KDH zvolení prevažne noví ľudia. Vekový priemer členov predsedníctva je nižší ako za ostatné obdobia a tri ženy vo vedení hnutia podľa mojich informácií nikdy neboli.
Vy osobne sa venujete dlhodobo otázkam školstva a v týchto dňoch ste pomerne ostro kritizovali doslova devastáciu školského systému u nás a nazvali ste to “premyslenou stratégiou a prípravou na privatizáciu škôl”. Ako ste to mysleli?
Naše školstvo upadá a za ostatných 11 rokov vlády Smeru sa doslova prepadá. Už sa mi to javí ako zámer. Bolo ohlásených niekoľko reforiem bez realizácie. Na ministerstve školstva sa menia ministri aj trikrát za volebné obdobie. Zákony boli a sú prijímané bez analýzy a potrieb, financovanie je oproti krajinám OECD dlhodobo podhodnotené a peniaze sa vyhadzujú na nezmyselné projekty. Napríklad kritizovali sme zákon o duálnom vzdelávaní ešte v čase jeho prípravy, lebo bol nerealizovateľný a na túto skutočnosť upozorňovali školy i zamestnávatelia. Napriek tomu ho v NR SR prijali a dnes všetci vieme, že nefunguje.
Z čoho tak usudzujete?
Deti v testovaniach dosahujú v porovnaní s rovesníkmi iných krajín dlhodobo nižšie výsledky. Až polovica absolventov stredných škôl pokračuje v štúdiu v zahraničí, najmä v Českej republike a domov sa vrátiť nechcú. Začiatkom februára sa ZMOS ústami hovorcu vyjadril, že v školstve by mal riaditeľa nahradiť manažér podobne, ako je to v zdravotníckych zariadeniach. Rozpočty škôl a školských zariadení predstavujú mesačne istý príjem, možno je skutočne zámer najskôr školstvo zdevastovať a potom ho cez privatizérov “pozdvihnúť”.
Podľa vás teda školské samosprávy postupne strácajú právomoci? Tiež nefunguje inklúzia a integrácia. A stále väčší počet žiakov odchádza študovať do zahraničia, ako ste naznačili. Máte na to riešenie, ako tento stav zmeniť?
Školskú samosprávu treba posilňovať. Škola je živý organizmus a životaschopný organizmus. Jeho samospráva tvorená rodičmi, učiteľmi, nepedagogickými zamestnancami, žiakmi a zástupcami zriaďovateľa, prípadne doplnená odborníkmi v školstve, má za cieľ vytvoriť také podmienky, aby boli deti plnohodnotne pripravené na ďalšie vzdelávanie a uplatnenie v praxi, tiež aby škola napredovala a deti sa v nej cítili dobre. S tým súvisí aj právomoc vybrať riaditeľa, ktorý školu spravuje. Kvalitne vybavené školy, vynikajúci pedagógovia, úroveň vzdelávania na vysokej úrovni, podmienky pre študentov, to sú parametre, na ktorých treba pracovať, aby žiaci chceli študovať na Slovensku. Začína sa to financiami do školstva v takej sume, ako je to v krajinách OECD, vytvorením kritérií kvality pri financovaní škôl, riadením školstva jedným ministerstvom.
Čo by to v praxi malo znamenať?
Inklúzia a integrácia je funkčná iba vtedy, ak žiadne dieťa v triede nie je obmedzované v plnohodnotnom vzdelávaní. Žiaľ, v našich triedach sú spolu deti nadané, intaktné, so špeciálnymi potrebami, so sociálne znevýhodneného prostredia. Učiteľ nemá vytvorené podmienky, aby sa venoval plnohodnotne všetkým. Asistentov a odborníkov v školách je nedostatok. Dovolím si tvrdiť, že v mnohých školách sú znevýhodnení všetci. Aj preto máme také výsledky testovaní, ako máme.
Podľa niektorých úvah a návrhov by na čele škôl mohli stáť manažéri aj bez pedagogického vzdelania. Tak ako ste spomenuli vyjadrenia hovorcu ZMOS-u. Je toto pre vás ako pre skúsenú pedagogičku prijateľné?
Nemyslím si, že je to dobrý nápad. Schopnosti človeka nie sú obmedzené iba na vykonávanie jedného povolania. Napríklad mnohí pedagógovia majú schopnosť byť vynikajúcimi manažérmi a opačne, mnohí manažéri sa venujú aj vzdelávaniu zamestnancov vo firmách. Preto som presvedčená, že je dostatok pedagógov, ktorí majú schopnosť riadiť, rozumieť financiám a podobne. Škola je výchovno-vzdelávacou inštitúciou a riaditeľ by mal byť v prvom rade pedagóg.
Od septembra 2015 sú ale riaditelia škôl závislí od zriaďovateľa a vy to pokladáte za podraz. Prečo?
Už pri príprave tohto zákona sa ozývali mnohí odborníci zo školstva a hovorili, že riaditeľ sa stane rukojemníkom zriaďovateľa. Áno, škola je majetkom obce (zriaďovateľa) a o financiách na opravy a rekonštrukciu by mal rozhodovať zriaďovateľ. V škole však prebieha výchovno-vzdelávací proces a za ten je zodpovedný riaditeľ školy, nie starosta, resp. zriaďovateľ. Preto by voľba riaditeľa mala byť v kompetencii rady školy (školskej samosprávy), ktorá je tvorená aj zástupcami zriaďovateľa. Tiež však zástupcami rodičov, žiakov, učiteľov a nepedagogických pracovníkov.
- Reklama -
