Nezodpovedné konanie našich politikov, ale aj odborárov. Tak vníma razantné zvýšenie minimálnej mzdy uznávaný expert na sociálny dialóg

0
Ing. Juraj Borgula, expert na sociálny dialóg (Autor: TASR)
Ako vnímate také razantné zvýšenie minimálnej mzdy, ktoré pred pár dňami odsúhlasila vláda s účinnosťou od budúceho roka, teda až na hranicu 480 eur?
 
V prvom rade ako nezodpovedné konanie našich politikov, ale aj odborárov, no možno to bol iba strach z udalostí à la štrajk v bratislavskom Volkswagene a, samozrejme, možno posledná možnosť použiť zdroje „navyše“ z takzvaného dobrého vývoja ekonomiky, a ešte raz, samozrejme, aj zvýšiť príjmy štátu cez dane. Takýto počin má však ako hlavnú „výhodu“ to, že ho zaplatia zamestnávatelia. Som zvedavý, či sa zvýšenie minimálnej mzdy odrazí v odmeňovacích tabuľkách aj tam, kde je zamestnávateľom štát.
 
Je známe, že zamestnávatelia nie sú v princípe proti zvyšovaniu minimálnej mzdy, no takýto skok neočakávali. Aké to môže mať dôsledky pre slovenských zamestnávateľov?
 
Je to predovšetkým rast nákladov v tých firmách, kde je podiel miezd na výkonoch vysoký – čo je prevažná väčšina malých a stredných podnikov.
 
Aké dôsledky môže a bude mať takéto zvýšenie práve pre malé a stredné podniky okrem toho, čo ste spomenuli, a aké pre veľkých zamestnávateľov?
 
Mechanizmus uplatňovania minimálnej mzdy (MM) je daný Zákonníkom práce a ten hovorí, že ten zamestnávateľ, ktorý má uzavretú kolektívnu zmluvu, sa nemusí riadiť „minimálnym mzdovým nárokom“ – čo je slovenský odmeňovací folklór – a ten prikazuje ostatným zamestnávateľom, aby minimálna mzda bola rovná MM a tá najvyššia aspoň jej dvojnásobok. Aj znalec kupeckých počtov si hneď spočíta v skutočnosti tlak na nárast miezd, ktorý tu bude a v takomto prípade nie je rozdiel medzi terajšou MM (435 eur) a navrhovanou iba 45 eur, ale 67,5 eur! Veľkí zamestnávatelia majú obyčajne kolektívnu zmluvu, takže sa zvyčajne takémuto rastu v danom okamihu vyhnú, ale čaká ich to. Samozrejme, Hlava XXII by nebola úplná, ak by sa aj v takomto prípade nezakazovalo vyplatiť menej, ako je MM a k tomu ešte odborársky zhoršovák, a síce že MM rovná sa minimálna tarifa.
 
Je teda inštitút minimálnej mzdy systémové riešenie? Viaceré krajiny ako Nemecko tento inštitút majú, no existuje aj viacero krajín, kde ho nemajú. Prečo ho máme my?
 
Minimálna mzda je obvyklé riešenie a vychádza z medzinárodných dohôd v rámci Medzinárodnej organizácie práce (MOP), aj keď naše vylepšenia idú za rámec, napr. v uplatňovaní MM na celú mzdovú stupnicu cez tzv. minimálny mzdový nárok, príplatky viazané na MM. Obvyklá prax je, že MM dohodovávajú zástupcovia zamestnancov so zástupcami zamestnávateľov, aj u nás je to teoreticky tak, len je tam ručná brzda v podobe časového limitu, a preto sa ešte NIKDY nepodarilo dohodnúť rast (alebo hoci pokles) medzi sociálnymi partnermi. U nás bol tento nástroj zavedený ešte v roku 1990 z obavy o zneužívanie odmeňovania zamestnávateľmi voči zamestnancom, ale politici a odborári veľmi rýchlo prišli na to, že MM je dobrý predvolebno-populistický nástroj. Je dobrý aj preto, lebo podľa našich zvykov si nevyžaduje nijaké ekonomické zdôvodnenie – stačí, keď z prsta vycucaná cifra je odôvodnená tým, že dobiehame Nemcov, Francúzov, Belgičanov… alebo že je iba x % priemernej mzdy, alebo že sa to týka iba najnižších platových tried, atď. Zaujímavé, že sa neporovnávame s Čínou napriek tomu, že je to najrýchlejšie rastúca ekonomika a zrejme už aj najsilnejšia na svete. Prečo asi?
 
Odborári vyhlásili, že budú spokojní až vtedy, keď bude suma minimálnej mzdy 492 eur, vláda dokonca avizuje, že cieľom je hranica 500 eur. Nebude to už hrozba pre stabilitu našej ekonomiky?
 
To teda neviem, lebo okrem populistických argumentov neodzneli žiadne hospodárske ani sociálne argumenty… Alebo by to bolo preto, že obidve čísla sú deliteľné dva a štyri?, alebo preto, že sú to požiadavky na rast iba o niečo nižší, ako požadovali odborári vo Volkswagene pred štrajkom?
 
Dobré otázky, ale vidíte perspektívu sociálneho dialógu po tom, čo sa tripartita nevedela dohodnúť na takej zásadnej otázke, akou je suma minimálnej mzdy? Je zrejmé, že zamestnávatelia budú mať odlišný názor ako odborári a vláda…
 
Nemyslím, ak sa nezmenia podmienky pre dohadovanie MM, že k nejakým zmenám dôjde – budú to stále dva hlasy (odbory + vláda) proti zamestnávateľom, a odborárom stačí si iba počkať na nedohodu. Nechuť zamestnávateľov je daná aj nekontrolovateľnými dôsledkami na náklady, čo mimochodom kritizovala Medzinárodná organizácia práce (MOP) aj pri prvej rekodifikácii Zákonníka práce v roku 2001 – citujem komentár k §120 ZP: Táto časť Zákonníka práce je dobre štrukturovaná a vo všeobecnosti je v súlade s právnymi prístupmi o mzdovej regulácii väčšiny krajín. Napriek tomu by bolo dobré pouvažovať o záležitostiach ako použitie niektorých klauzúl v malých podnikoch. Tiež i zahraničný komentátor cíti, že množstvo záležitostí bolo možno preregulovaných pri porovnaní s legislatívnou metodikou v  iných krajinách. Táto metodika však môže byť v súlade so slovenskými právnymi tradíciami, ako je to v mnohých prípadoch iných krajín. Preložené do ľudskej reči: možno by sa dalo vniesť do problematiky MM viacej svetla, ak by parlamentný výbor pre sociálne záležitosti požiadal Radu pre rozpočtovú stabilitu o vyhodnotenie vplyvu MM na stabilitu ekonomiky. Zatiaľ to nikto nikdy neurobil.
 
- Reklama -