az

Hoci skoro po celej Európe platia zákazy vychádzania okrem nevyhnutných prípadov, belgické hlavné mesto Brusel si zažilo pouličné nepokoje vo štvrti, ktorú sčasti obývajú moslimovia. Po smrti mladíka, ktorý na skútri nabúral do policajného auta, tam miestni mladíci hádzali po polícii kamene, fľaše a jeden z nich odcudzil z policajnej dodávky zbraň. A polícia sa bránila a zatýkala.

Nie je asi prehnané tvrdiť, že v 96 rokoch je Henry Kissinger legendou v diplomacii. V denníku The Wall Street Journal sa vyjadril aj k súčasnej pandémii. Atmosférou mu pripomína druhú svetovú vojnu. Ale už je vraj nutné riešiť „postkoronavírusový poriadok“ a demokracie by mali brániť osvietenské hodnoty a „princípy liberálneho svetového poriadku“. Inak by sa svet mohol ocitnúť „v plameňoch“.

Pozornosť väčšiny sveta sa upiera na Čínu, Taliansko, Spojené štáty a v poslednom čase tiež na Francúzsko. Ide o krajiny, kde koronavírus vyčíňal či vyčíňa vo veľkom. Zdá sa však, že na jednu krajinu sa v tomto zozname zabúda. Na Belgicko. Aj tam počty nakazených aj mŕtvych povážlivo rastú. Český europoslanec Jan Zahradil to v minulých dňoch pripisoval tomu, že Belgičania koronavírus podceňujú.

Pätnásť miliárd eur. Takú sumu Európska únia podľa predsedníčky Európskej komisie zoženie a zašle partnerom po celom svete. Nebolo povedané, ktorým krajinám, ale predsedníčka hovorila o Afrike. „Potrebujú našu pomoc, aby spomalili rozširovanie vírusu, tak ako sme pomoc potrebovali my,“ povedala. Boj s koronavírusom totiž vraj môže byť zbytočný, pokiaľ sa vírus vráti odinakiaľ.

V súvislosti s koronakrízou sa často ozýva názor, že Európska únia zlyhala, napríklad od českého prezidenta Miloša Zemana. Milan Rokos na webe Seznam Zprávy však tvrdí, že nezlyhala Únia, ale členské štáty. Tým, že neoznámili Únii, že majú málo zdravotníckeho materiálu.

Počas koronakrízy často počuť názory a sťažnosti politikov, že EÚ príliš nefunguje. Nielen im poslal odkaz slovinský diplomat Janez Lenarčič, ktorý má v Európskej komisii na starosti krízové riadenie. Pre server Politico poznamenal, že ak národné štáty chcú, aby bola EÚ v časoch krízy aktívnejšia, musia jej na to najprv odovzdať kompetencie, ktoré dnes národní politici držia vo svojich rukách.

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ Rozum zostáva stáť nad tým, ako sa v ekonomickom tíme ústredného krízového štábu, ale aj v platforme KoroNERV-20 mohli okrem ekonómov objaviť rýdzi ideológovia, skôr politrukovia. „Ak sa im bude načúvať, potom ,Pán Boh s nami‘,“ hovorí česká ekonómka Markéta Šichtařová. Žasne aj nad tým, ako pojmy v tomto mimoriadnom čase strácajú svoj skutočný význam. Namiesto krádeže sa eufemisticky hovorí o odpustení nájmu, o zoštátnení zase ako o prevzatí krachujúcich firiem. Vôbec nechápe, ako si štát môže dovoliť majiteľovi nehnuteľnosti nariadiť, že v nej musí strpieť nájomníka a nesmie od neho ani žiadať nájom.

Český sociológ a bývalý europoslanec Jan Keller sa v stĺpčeku v Práve sťažuje, že „Moskve priťaží aj pomoc Taliansku a na Čínu možno pľuvať v istých kruhoch úplne hygienicky“. A dúfa, že súčasná kríza poskytne aj príležitosť na prehodnotenie stereotypov.

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ „Keď vezmeme tým, ktorí sú schopní nepriazeň ustáť, a prerozdelíme to tým, ktorí nepriazeň ustáť nemohli – potešíme síce jedných, ale nevytvoríme tým ani jednu korunu bohatstva navyše,“ uvádza Markéta Šichtařová. Pri pohľade na opatrenia v čase koronavírusovej krízy sa pýta, ako sa má uzdraviť ekonomika, v ktorej sa berie výpalné od tých, ktorí dokážu vytvárať, živia sa z neho úradníci, ktorí výpalné spravujú, a to, čo zostane, sa hrnie k tým, ktorí vytvárať nedokážu. Organizmus, ktorého vitalita sa cielene ničí, sa nemôže uzdraviť. „Nenechajte si nahovoriť, že existuje dar od štátu, ktorý si sami nezaplatíte,“ podotýka.

Celá Európska únia zápasí s koronavírusom a podľa českej eurokomisárky Věry Jourovej nemožno ani dnes zabúdať na boj s dezinformáciami, ktoré šíri Čína a Rusko. Tieto krajiny musia vedieť, že sa EÚ dokáže brániť, aj keď sa musí vyrovnať s užitočnými idiotmi na vlastnom území.