MMF pre koronavírus znižuje svoj odhad tohtoročného rastu čínskej aj svetovej ekonomiky. Zlato je najdrahšie v dejinách, japonský jen prestáva byť bezpečným útočiskom a výnos amerických bondov asi spadne na historické minimum. Akciové trhy prišli pre koronavírus o 3,3 bilióna dolárov. Svet sa bojí, že koronavírus spôsobí globálnu pandémiu. USA si vďaka koronavírusu požičiavajú najlacnejšie v dejinách. To je len zlomok zo záplavy správ o dôsledkoch šírenia koronavírusu. Ktoré – a to nielen z tých spomenutých – považujete ako analytička za najdôležitejšie?
Možno vás to prekvapí, ale ako analytik žiadnu z nich nepovažujem za nejako extrémne zaujímavú, pretože sú z môjho pohľadu už staré. Ako viete, na tomto mieste sme mnohokrát hovorili o spomaľovaní svetovej ekonomiky, o prehriatí akciových trhov, o extrémne nízkych úrokových sadzbách… A správy o ekonomike v súvislosti s koronavírusom v podstate len opakujú, čo už sme tu trochu inými slovami povedali.
Akurát je tu jediný zásadný „rozdiel“: Teraz si ten stav ekonomiky všimli masy. A začali panikáriť.
V ekonomike sa však vďaka tejto panike nič podstatné nezmenilo – iba táto panika finančných trhov priznala a demaskovala tie Potemkinove dediny, ktoré sme tu posledných pár rokov mali. Fakt, že ekonomika je v nejakom vnútornom krízovom rozvrate, je daný tým, že sú v nej hlboké nerovnováhy. Nie tým, či na papieri rastie alebo nie.
A zdravá ekonomika by ani na pandémiu tohto typu – myslené s takou relatívne nízkou úmrtnosťou – nereagovala tak hystericky. Ale pre ekonomiku, ktorá sa nachádza v istej forme vnútornej krízy, je zaťažená hlbokými nerovnováhami, je každá nepríjemná správa potenciálnou rozbuškou.
Informácia o koronavíruse bola práve takou rozbuškou, ktorá spustila výpredaje na akciových trhoch. Keby však neprišla správa o koronavíruse, prišla by iná správa, ktorá by urobila to isté. Len o nejakú chvíľu neskôr.
Koronavírus je vlastne takými novými Lehman Brothers. O nich sa traduje, že odštartovali finančné problémy globálnej ekonomiky zo sklonku roku 2008. Nie je to však pravda – nič neodštartovali. Vtedy bola ekonomika v nerovnováhe. A Lehman boli len rozbuškou, ktorá tú nerovnováhu demaskovala. Keby bývali Lehman padli o päť rokov skôr, nič také by sa nestalo.
Ministri financií a šéfovia centrálnych bánk krajín skupiny G20 bez účasti zástupcov Číny, Británie a Ruska rokovali v Rijáde a apelovali na svet, aby vzhľadom na šírenie nákazy znížil svoju závislosť od Číny ako „dielne sveta“. Francúzsky minister financií Bruno Le Maire uviedol, že nie je ďalej možné, aby bol západný automobilový, farmaceutický alebo letecký a kozmický priemysel z 90 až 95 percent závislý od dodávok z Číny. Môže k obmedzeniu ekonomickej moci Číny, o čo sa dlhodobo usiluje aj americký prezident Donald Trump, dôjsť „len“ pre koronavírus?
Je absolútny nezmysel brať to za tento koniec. Ako sme pred chvíľou povedali, finančné trhy sa prepadli preto, že epidémia prišla v „zrelej“ chvíli, ale že podstatné je, že v nerovnováhe už dlhodobo boli.
Prečo boli ekonomiky v nerovnováhe? Pretože posledných, povedzme, pätnásť rokov centrálne banky a vlády intenzívne do ekonomík intervenujú. Tlačia peniaze, nastolili záporné úrokové sadzby, vlády sa predlžili. To toto vytvorilo tie vnútorné nerovnováhy. Ich príčinou sú znásobené zásahy do ekonomík.
Donald Trump. Zdroj: TASR
A teraz niekto príde a hovorí: „Urobme ešte väčšie zásahy do ekonomík a umelo, nariadením zhora, preorientujte náš priemysel na iné trhy.“ Viete, čo to urobí? Ešte väčšie odchýlenie ekonomík z rovnováhy. Ešte väčšie oslabenie Európy. Európa bude umelo zháňať subdodávky niekde inde, odkiaľ budú drahšie, tým bude produkovať ešte drahšie výrobky, tým bude oproti Číne ešte menej konkurencieschopná, tým nás Čína bude ešte viac valcovať!
Alebo: Prečo nás totalitná Čína valcuje? Pretože je technologicky ďalej! A prečo je technologicky ďalej? Pretože kašle na také veci ako likvidácia automobiliek v mene údajnej ekológie, neštíti sa fosílnych palív, má v porovnaní s nami menšiu byrokraciu v oblasti podnikania a tak ďalej.
Európska komisia v novom zložení pri svojom prvom hodnotení Česka konštatovala, že musí svoju ekonomiku urobiť menej závislou od priemyslu a zvýšiť produktivitu aj pridanú hodnotu vyrábaného tovaru a služieb. Je krajina pripravená na tieto výzvy aj na navýšenie environmentálnych daní pre zosilnený tlaku Bruselu, čo bude pre konečných spotrebiteľov znamenať zdraženie energií?
Úplný oxymoron. Európska komisia tvrdí, že musíme byť viac konkurencieschopní, a súčasne nás nabáda, aby sme opäť zhora, nariadením, potlačili náš priemysel? A uvalili ekologické dane? Ale konkurencieschopnosť nevzniká tým, že vláda niečo zhora rozhodne. Konkurencieschopnosť vzniká tým, že žijeme a nechávame žiť.
Ako, preboha, niekto môže veriť takému nezmyslu, že uvalíme zdanlivo ekologické dane a konkurencieschopnosť stúpne? Veď to ani nestojí za komentár. To nemá s ekonómiou nič spoločné, to je čistokrvná ideológia.
Rast cien v Česku vedie odbory k tomu, že budú chcieť do kolektívnych zmlúv okrem požiadaviek na zvýšenie miezd o šesť až sedem percent zaviesť aj inflačné doložky. Poradia si s tým zamestnávatelia navzdory tomu, že v posledných rokoch náklady na mzdy celkom prudko stúpali?
Tým by sa vytvoril dosť ničivý začarovaný kruh. Na začiatku zamestnanci tlačili na vyššie mzdy. Mzdy teda rástli. Tým zamestnávateľom tak stúpli náklady, že mnohí z nich navzdory rastúcej spotrebe obyvateľov prestali byť ziskoví. Museli zdražovať. No, a teraz títo zamestnávatelia, ktorí majú stále väčšie problémy so ziskovosťou, budú inštalovať inflačné doložky?
Aktuálna inflácia je v českej ekonomike zrejme len vec pomerne dočasná. Česká ekonomika teraz potrebuje stabilnú monetárnu politiku, aby si kurz českej koruny mohol nájsť svoju novú rovnovážnu úroveň, aby nedochádzalo k zvýšenému tlaku na rast cien nehnuteľností, aby nedochádzalo k umelej prezamestnanosti. A potom, za rok či dva, by sa výška miezd postupne ustálila na novej viac-menej rovnovážnej úrovni a inflácia by tiež nebola taká vysoká.
My potrebujeme do ekonomiky vniesť stabilitu, a to najmä zo strany centrálnej banky. To by dalo do poriadku prekvapivo veľký okruh vecí.
Na prvý úsek Štafety pre demokraciu, ktorou stretnutím v Plzni začal spolok Milión chvíľok ťaženie po krajoch, dorazila so svojimi deťmi aj herečka Aňa Geislerová. Tá vo svojom vystúpení okrem iného vyhlásila: „Viem, koľko platím dane, zdravotné poistenie. Chcem vedieť, kam peniaze idú, prečo tam idú a prečo je ich toľko. Nedostávam spätnú väzbu.“ Existuje spôsob, ako by štát mohol daňovníkov o tokoch od nich vybraných peňazí informovať, a ak áno, neviedlo by to len k ďalšiemu nárastu už aj tak početnej masy úradníkov?
To je veľmi jednoduché, stačí si preklikať údaje o štátnom rozpočte. Keby pani Geislerová chcela, môžem jej odporučiť stránky Ministerstva financií ČR, kde sa o informáciách o štátnom rozpočte dočíta.
Problém nie je v tom, že by tieto informácie boli tajné, ale v tom, že ich nikto nehľadá, a ak ich už nájde, nerozumie im, pretože sú zverejňované pomerne chaoticky a málo prehľadne. Väčšina ľudí totiž ani nechce vedieť, na čo vybrané dane idú.
Aňa Geislerová a Jana Filipová. Zdroj: Lucie Bartoš
A keď sa ľudí spýtate, koľko odhadujú, že na daniach odvedú, a koľko sú potom výdavky štátu, je dokázané, že väčšina z nich sumy a percentá podhodnotí. Tento jav sa nazýva fiškálna ilúzia a je v ekonómii známy už mnoho desaťročí. Na fiškálnu ilúziu sa často rôzni politici spoliehajú a využívajú ju tým, že si trúfajú ďalej zvyšovať daňovú kvótu. Keby pritom dali o daňovej kvóte hlasovať v referende, pravdepodobne by nič také neprešlo.
Skončíme tak, ako sme začali, teda koronavírusom. Médiá sa predháňajú v uverejňovaní fotiek prázdnych regálov v obchodoch a v správach, že Česi berú útokom obchody s potravinami a vo veľkom nakupujú trvanlivé potraviny. Ak by boli v Česku pre koronavírus zavedené mimoriadne opatrenia, vedenie Prahy by vraj zvážilo obmedzenie predaja potravín na osobu. Pozorujete vo svojom okolí, že ľudia začínajú prepadať panike, a čo si o tých nákupoch do zásoby myslíte?
Áno, pozorujem vo svojom okolí, že ľudia panikária podľa môjho názoru nad rámec reálnej hrozby. Možno vás prekvapí, že ja si žiadne zvýšené zásoby nerobím. Určité minimálne zásoby mám neustále, napríklad pre prípad blackoutu a podobne, a necítim teraz potrebu ich akokoľvek navyšovať.
Toto panikárenie a vypredávanie obchodov považujem za oveľa väčšiu hrozbu pre našu civilizáciu ako samotný vírus.
