„Nemyslím si, že by v Aténach a v Grécku panovala atmosféra strachu, ale, samozrejme, táto udalosť, táto nová utečenecká vlna budí pozornosť a budí aj emócie,“ poznamenal veľvyslanec s tým, že na začiatku sýrskej vojny sa Gréci snažili utečencom pomôcť. Problém však je, že sa na vojnových utečencov zo Sýrie nabalili ekonomickí migranti z iných častí sveta.
O deväť rokov neskôr je situácia iná. Gréci vnímajú, že turecký prezident Recep Erdogan využíva utečencov ako akúsi páku voči EÚ. A tu je 90 percent populácie na strane svojej vlády, ktorá sa rozhodla brániť hranice štátu.
Turecký prezident Erdogan. Zdroj: TASR
Ľudia nosili vojakom jedlo aj vodu. Zároveň Gréci dávajú najavo utečencom na ostrovoch, že už nechcú znášať túto situáciu. Došlo dokonca k tomu, že jedno zo vzdelávacích centier pre utečencov bolo v nedeľu vypálené.
Karfík odmietol odpovedať na otázku, či je správne, že Gréci pozastavili azylové konania na 30 dní. Či je to úplne v súlade s medzinárodným právom, musí posúdiť EÚ.
„Viete dobre, že… česká vláda vždy kládla dôraz na to, aby sa chránila európska hranica,“ zdôraznil veľvyslanec. Česká vláda v súlade s touto politikou poslala Grécku humanitárnu pomoc a niekoľko policajtov. Presne toľko, o koľko grécka strana požiadala.
Rovnakú pomoc ponúklo ďalších 14 krajín EÚ.
Poukázal tiež na to, že dnes je veľká časť utečencov z Afganistanu a nie zo Sýrie. A pokiaľ ide o ženy a deti, tak tie keď zistili, že cez hranicu neprejdú, väčšina sa od gréckej hranice opäť vzdialila. Pri hranici poväčšine zostali len mladí muži.
Medzi gréckou a nemeckou vládou prebiehajú rozhovory, ako obnoviť dohodu s Tureckom o vrátení migrantov na turecké územie, ktorá bola uzavretá v roku 2016, ale dnes je táto dohoda mŕtva. Súčasne grécka strana volá o pomoc, pretože na svojom území majú asi 100-tisíc utečencov a migrantov.
