Kissinger napísal, že mu atmosféra spojená s COVID-19 pripomína bitku o Ardeny, ktorej sa zúčastnil. „Teraz, rovnako ako na sklonku roku 1944, panuje pocit neurčitého nebezpečenstva, ktoré necieli na nejakú konkrétnu osobu, ale zasahuje drvivo a náhodne,“ uvádza. Ale rozdiel vidí v tom, že vtedy boli Spojené štáty zjednotené za jedným cieľom.
„Teraz, v rozdelenej krajine, je efektívna a prezieravá vláda nutnosťou na prekonanie prekážok, ktoré nemajú v rozsahu a dosahu obdobu,“ dodáva s tým, že je nutné udržať dôveru verejnosti vo vládu, pretože na nej záleží aj solidarita medzi ľuďmi a mier a stabilita medzi štátmi.
Po tom, ako COVID-19 odznie, sa v niektorých krajinách podľa Kissingera dôjde k záveru, že inštitúcie zlyhali, a bude ľahostajné, či je to pravda alebo nie.
„Skutočnosť je taká, že svet po koronavíruse nikdy nebude ako predtým. A prieť sa o minulosť len zdržuje to, čo sa musí urobiť,“ tvrdí diplomat.
Ďalej opisuje, ako vírus zahltil zdravotnícke inštitúcie v USA a ako nie je dostatok materiálu a testov. Pochválil súčasnú vládu, že odvrátila hroziacu katastrofu, ale skutočný test podľa neho bude zvrátiť šírenie vírusu a udržať pritom dôveru vo vládu. A krízové opatrenia podľa Kissingera nesmú vytesniť ďalšiu dôležitú úlohu: prechod na „postkoronavírusový poriadok“.
Zdravotníci v ochranných odevoch privážajú pacienta s ochorením COVID-19 do zdravotníckeho zariadenia Elmhurst Hospital Center v New Yorku. Zdroj: TASR
Diplomat argumentuje, že svetoví lídri väčšinou reagujú v rámci národov, ale vírus hranice nepozná. A aj keď jeho zdravotné dosahy budú krátkodobé, dosahy politické a ekonomické by podľa Kissingera mohli „trvať po celé generácie“.
„Žiadna krajina, ani USA, nemôže vírus zvládnuť na čisto národnej úrovni. Nevyhnutné požiadavky doby treba skĺbiť s víziou a programom globálnej spolupráce. Ak to nedokážeme, dostane sa nám toho najhoršieho zo všetkých smerov,“ myslí si.
Spojené štáty by sa vraj mali poučiť z Marshallovho plánu a projektu Manhattan a začať pôsobiť v troch smeroch, primárne v pestovaní globálnej odolnosti. Tu Kissinger volá po nových technikách a technológiách na zvládanie infekcie a tiež po metóde, ako rýchlo rozšíriť vakcínu. „Mestá, štáty aj celé regióny sa musia sústavne pripravovať na ochranu svojich obyvateľov voči pandémiám skrze tvorenie zásob, spoločné plánovanie a využívanie najnovších výdobytkov vedy,“ píše diplomatický aj vojnový veterán.
Po druhé je podľa neho nutné zahojiť šrámy svetovej ekonomiky. Aj keď sa vraj svetoví lídri poučili z krízy v roku 2008, súčasná kríza je podľa neho zložitejšia, zvlášť keď programy na jej zvládnutie zasadzujú údery ekonomike. Vládne programy by vraj mali pomôcť tým na svete, ktorí sú vzhľadom na krízu a následný chaos najzraniteľnejší.
A po tretie je podľa Kissingera nutné chrániť „princípy liberálneho svetového poriadku“.
„Legendou, ktorá stojí pri základe modernej vlády, je mesto obohnané múrmi a ochraňované silným panovníkom, raz despotickým, raz benevolentným, ale vždy dosť silným na to, aby chránil ľudí pred hrozbou zvonku. Ale osvietenskí myslitelia tento koncept prerobili s tým, že dôvod na existenciu legitímneho štátu je plniť základné ľudské potreby: bezpečie, poriadok, ekonomická prosperita a spravodlivosť. A jedinci tieto veci nedokážu poskytnúť sami. Pandémia vyvolala anachronizmus, návrat k opevnenému mestu vo veku, keď prosperita závisí od svetového obchodu a pohybu ľudí,“ tvrdí Kissinger.
Tieto osvietenské hodnoty podľa neho musia demokracie brániť a udržať. Ak nebudú moc a legitimita vyvážené, tak podľa Kissingera prestane platiť spoločenská zmluva, a to tak na národnej, ako aj svetovej úrovni. Ale táto otázka sa vraj nedá vyriešiť v čase, keď sa prijímajú ďalšie opatrenia na boj s COVID-19.
„Umiernenosť je potrebná na všetkých stranách – nielen v domácej politike, ale aj v medzinárodných vzťahoch. Musia byť stanovené priority,“ tvrdí Kissinger a dodáva, že svetových lídrov čaká historická úloha zvládnuť krízu a súčasne budovať budúcnosť. A ak sa to nepodarí, tak by sa svet „mohol ocitnúť v plameňoch“.
