im

ROZHOVOR „Priemerne planéta uživí aj ďaleko viac ľudí, ako je tých súčasných viac ako sedem miliárd. V niektorých regiónoch však majú smolu. Najmä tam, kde dochádzalo k najväčšiemu prírastku obyvateľstva,“ konštatuje ekonóm Dušan Doliak. Spoluautor publikácie Globálne zdroje. Hrozba alebo šanca? upozorňuje, že dnes už nemá zmysel pýtať sa, ktoré zdroje sú ohrozené, ale skôr na to, ktoré ohrozené nie sú.

ROZHOVOR Profesor Peter Staněk z Ekonomického ústavu SAV sa v rozhovore pre Parlamentné listy zamýšľa nad tým, čo sa môže stať, ak príde kríza a niektorí ľudia zaťažení hypotékami prídu o byty, ako sa to stalo v Spojených štátoch po roku 2008. „Bude to znamenať, že dôjde len k tomu, že špekulanti, ktorí majú peniaze, budú čakať na situáciu, v ktorej banky zoberú dlžníkom byty, skúpia ich za lacný peniaz a potom ich budú prenajímať ako dlhodobý zdroj príjmov. To len opäť prehĺbi príjmovú polarizáciu,“ vysvetľuje.

ROZHOVOR "V tejto chvíli je konzumná mentalita ľudí na vrchole svojho rozvoja, čo znamená, že sa jej ťažko odoláva. Ak sme povýšili konzum nad hodnoty, ktoré držali túto civilizáciu tisíce rokov pokope, tak si kopeme vlastný hrob," upozorňuje spisovateľ a biológ Gustáv Murín. A dodáva, že v súčasnosti prechádzame obdobím, keď sme dokonca v určitom dekadentnom štádiu, lebo spoločnosť už neuveriteľne dlho žije v mieri a prosperite. Podľa jeho slov to však spôsobuje stagnáciu, takže zdravé sily v spoločnosti akoby zaspávali, nemajú prečo konať. "A potom prichádzajú deviácie, úlety, ktoré sa pokúšajú parazitovať na takejto dekadentnej spoločnosti."

„Extrémizmus je oveľa tvrdšia forma, ktorá ide proti súčasnému zriadeniu a doslova šíri nenávisť voči niektorým skupinám obyvateľstva, a je ohrozením systému, v ktorom žijeme. Populizmus ešte nie je existenčným ohrozením demokracie, lebo nebojuje s tým systémom, ktorý tu máme," komentuje závery štúdie o demokracii na Slovensku riaditeľ mimovládnej neziskovej organizácie INEKO Peter Goliaš.

Politickou agendou hnutia Sme rodina v posledných mesiacoch je nedostatok pracovnej sily na Slovensku, ako aj dovoz lacných pracovníkov do zahraničia. K tejto problematike sa v najnovšom videu vyjadril aj predseda hnutia Boris Kollár.

ROZHOVOR „Štefánikovi vyčítajú, že bol čechoslovakista. Ale keď spoločný štát zakladali, nemohli navonok vystupovať s tým, že tu sú dva štátotvorné národy, lebo by im dohodové mocnosti povedali, načo idete tvoriť nový viacnárodný štát, veď tu už máme Rakúsko-Uhorsko,“ domnieva sa spisovateľ a expolitik Jozef Banáš. Za pozitívne označuje aj to, že Česi pred sto rokmi priniesli na Slovensko liberálnejší pohľad na svet a nabúrali arcikonzervatívny slovenský katolicizmus.

ROZHOVOR „Rozpočet je nástroj riadenia štátu. A to nielen ekonomický, ale aj politický. Politikov vždy zvádza, že keď sa darí ekonomike a vyberie sa viac na daniach, tak majú záujem čo najviac tieto peniaze použiť na také aktivity, na základe ktorých chcú vyhrať aj nasledujúce voľby,“ komentuje ekonóm František Palko, ktorý v súčasnosti pôsobí ako externý vládny poradca v Tadžikistane.

ROZHOVOR „Keď si človek len povrchne prečíta programy politických strán, tak skoro každý z nich je dobrý. Dokonca aj silne extrémistické strany majú program, s ktorým by ste vlastne mali súhlasiť. Jedna vec však je, čo je v programe, a druhá, ako sa to potom v skutočnosti realizuje. Niekedy mám silný pocit, že zásadné politické rozhodnutia sa robia len akoby, musí to byť pred kamerami. Ale skutočnú reálnu politiku riadia, a to nehovorím nič nové, ľudia, ktorí majú finančný vplyv,“ komentuje spisovateľ Ľuboš Jurík, ktorý pôsobil niekoľko rokov aj ako hovorca predsedu parlamentu.

ROZHOVOR „Spoločnosť založená na spotrebe musí vykazovať hospodársky rast. Preto sú všetky liberálne koncepcie založené na neustálom zväčšovaní objemov tovaru a služieb a na neustálom raste. To je absurdné, pretože ak máte limitované podmienky, napríklad prírodné, tak nemôžete mať nekonečný rast. A otvorene povedané, nemôžete udržať hospodársky rast, ak sa rozvíjajú také fenomény, ako sú ekonomika spoločného využívania či starnutie populácie,“ konštatuje v rozhovore pre Parlamentné listy profesor Peter Staněk z Ekonomického ústavu SAV.

ROZHOVOR „Spoločnosť založená na spotrebe musí vykazovať hospodársky rast. Preto sú všetky liberálne koncepcie založené na neustálom zväčšovaní objemov tovaru a služieb a na neustálom raste. To je absurdné, pretože ak máte limitované podmienky, napríklad prírodné, tak nemôžete mať nekonečný rast. A otvorene povedané, nemôžete udržať hospodársky rast, ak sa rozvíjajú také fenomény, ako sú ekonomika spoločného využívania či starnutie populácie,“ konštatuje v rozhovore pre Parlamentné listy profesor Peter Staněk z Ekonomického ústavu SAV.