OS

Ak by sa parlamentné voľby konali začiatkom októbra, vyhrala by ich strana Smer-SD so ziskom 23,9 percenta. Ako druhá najsilnejšia by skončila SaS, ktorú by podporilo 16,1 percenta respondentov. Tretia by skončila Sme rodina-Boris Kollár s 10,4 percentami. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý na vzorke 1000 respondentov uskutočnila agentúra AKO v dňoch 13.11 – 15. 11. 2018.

Vláda navrhla v stredu za nového guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) súčasného ministra financií Petra Kažimíra (Smer – SD). O post má záujem aj samotný minister. Súvisí to najmä s predčasným odchodom doterajšieho guvernéra NBS Jozefa Makúcha. Kto by však Kažimíra nahradil na poste ministra?

ROZHOVOR Vnímam to ako pokus oboch strán napnúť svaly. Aj takto komentuje napätú situáciu medzi Ukrajinou a Ruskom, ktorá sa odohrala v Azovskom mori pred pár dňami, poslanec NR SR za Slobodu a Solidaritu Martin Klus. Predpokladá teda, že príde k vojne? Malo by mať Slovensko obavy, keďže jeho sused plánuje vyhlásiť vojnový stav? A čo si myslí o názore, že prezidentovi Ukrajiny Petrovi Porošenkovi celá situácia vyhovuje, keďže za pár mesiacov sa uskutočnia v krajine prezidentské voľby?

Vláda navrhla za nového guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) súčasného ministra financií Petra Kažimíra (Smer – SD). Vyplýva to z návrhu premiéra Petra Pellegriniho, ktorý v stredu schválil vládny kabinet. Súčasný šéf centrálnej banky Jozef Makúch odchádza z postu predčasne v marci budúceho roka ešte pred uplynutím jeho funkčného obdobia. Časť opozície má však voči Kažimírovi výhrady.

ROZHOVOR Viem, že nie som favoritom týchto volieb. Ale favorit prezidentské voľby na Slovensku ešte nikdy nevyhral. Tvrdí v druhej časti rozhovoru pre Parlamentné Listy kandidát na prezidenta Eduard Chmelár. Kto je však jeho najväčší súper? Žiadal podporu od Andreja Danka a SNS? A v prospech koho by sa teoreticky vzdal?

ROZHOVOR Neviem, či chce Smer skúmať reakcie ľudí, že ak niekoho vyhodíte dvermi, tak sa vráti oknom. Politológ Michal Cirner tak reaguje na možnosť, že by sa Robert Fico mohol stať novým ministrom zahraničných vecí, ak by Miroslav Lajčák podal demisiu pre nesúhlas vlády s Globálnym paktom OSN o migrácii. Čo by to však znamenalo pre samotný Smer? A ako sa môže skončiť budúcnosť samotného Lajčáka? Nehrozí pád vlády?

Globálny pakt OSN o migrácii je na politickej scéne témou číslo jeden za posledné dni. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák dokonca hrozí demisiou. Peter Pellegrini ale dúfa, že Lajčák neodíde, zároveň však nechce vyvolať pre migračný pakt spor s parlamentom. A práve parlamentný výbor v stredu schválil, že by mala vláda zaujať nesúhlasné stanovisko k spomínanému dokumentu. Čo vlastne v skutočnosti obsahuje?

ROZHOVOR Miroslav Lajčák sa správa ako zodpovedný politik, ktorému ide o krajinu, ktorej slúži. Myslí si to bývalý minister medzinárodných vzťahov SR a zahraničnopolitický analytik Pavol Demeš. Malo by sa teda podľa neho Slovensko zúčastniť konferencie v Marrákeši? A čo si myslí o kritike naprieč politickým spektrom voči Globálnemu paktu OSN o migrácii? „Pred migráciou sa nedá zatvárať si oči, deje sa celý čas," hovorí v rozhovore pre Parlamentné Listy Demeš.

ROZHOVOR V čom chce byť Eduard Chmelár iný ako súčasný prezident Andrej Kiska? Zastal by sa organizátorov protestov Za slušné Slovensko? Vyčíta Kiskovi, že je proamerický, nie je on naopak proruský? A ako by chcel spraviť zo Slovenska suverénnejší štát v medzinárodnom spoločenstve? „Miroslav Lajčák letí za oceán, aby poslušne ako služobníček podal hlásenie, že si Slovensko svoje záväzky splnilo. To je proste hanba," hovorí v rozhovore pre Parlamentné Listy Chmelár.

Vláda by mala zaujať nesúhlasné stanovisko ku Globálnemu paktu OSN o migrácii. Vyplýva to z uznesenia z dielne poslancov SNS, ktoré v stredu schválil Zahraničný výbor Národnej rady SR. Poslanci sa ním ďalej budú zaoberať na blížiacej sa schôdzi. V uznesení sa nepíše, že by sa Slovensko nemalo zúčastniť konferencie v Marakéši, a má odporúčací charakter. Samotná debata vo výbore s Lajčákom bola však miestami veľmi napätá a to najmä medzi ministrom zahraničných vecí a podpredsedom SNS Jaroslavom Paškom.