Podľa aktuálnych informácií sa priemyselná produkcia v eurozóne vlani v decembri prepadla medziročne o 4,1 percenta, čo je znateľnejšie ako očakávané slabnutie. A Nemecku sa darilo najhoršie za jedenásť rokov, teda od čias finančnej krízy. Navyše koronavírus spôsobuje ochromenie čínskej ekonomiky a tamojšieho priemyslu, čo znamená ďalší problém pre krajiny typu Nemecka, ktoré sú od plynulého obchodu s Čínou vysoko závislé. Je namieste s ohľadom na to revidovať odhady tohtoročného vývoja ekonomiky v Európe, teda aj v Česku, alebo je to zatiaľ predčasné? A nemala by aj v kontexte nových dát za priemysel eurozóny Česká národná banka, ktorá sa celosvetovo ako jediná pred pár dňami vydala proti prúdu a svoje základné sadzby zvýšila, čo najrýchlejšie tento svoj krok revidovať?
Viete, že už minulý týždeň som tvrdila, že si myslím, že Česká národná banka bude musieť svoj krok zase čoskoro pod ťarchou vývoja anulovať… Že to bolo trochu unáhlené rozhodnutie, ktoré zrejme vychádzalo z predstavy, že českej ekonomike sa odo dneška o rok bude dobre dariť, ale v realite to tak nebude.
No a uplynulo sotva pár dní a prišli tvrdé dáta, ktoré ukázali, že vývoj je naozaj oveľa slabší, ako väčšina inštitúcií predpovedala. V podstate každé číslo, ktoré v poslednom čase príde, je slabšie, ako štátne inštitúcie predpokladali.
V piatok ráno sme sa napríklad dozvedeli, že nemecká ekonomika v poslednom kvartáli roku 2019 stagnovala na nule. Pritom predbežný odhad nemeckého štatistického úradu hovoril o raste… To je naozaj pikantné vzhľadom na to, že sa počas celého roku 2019 štatistici a ekonómovia neustále hádali o to, či Nemecko je alebo nie je v recesii. Vždy nakoniec na papieri recesii „zázračne“ utieklo o desatinku percentuálneho bodu. Pre mňa sú však tieto hry so štatistickým vyhnutím sa recesii len štatistická pozlátka alebo Potemkinove dediny, ak chcete.
Ak by si totiž mal každý študent odniesť z akokoľvek krátkeho kurzu ekonómie jedno jediné poznanie, malo by to byť to, že ekonomický cyklus nezastavíš. Alebo neexistuje niečo také ako vyhnutie sa recesii, existuje iba odsunutie recesie na neskôr, alternatívne štatistické zamaskovanie recesie.
Skutočný stav nemeckej ekonomiky totiž vynikne, ak sa pozrieme na nemecký priemysel – a ten je aktuálne v recesii. Rovnako ako je v recesii priemysel český.
V tom, samozrejme, koronavírus ešte nemohol hrať žiadnu rolu. Doteraz sa európsky priemysel prepadal hlavne preto, že automobilky mali problémy, ktoré na neho uvalili politici posadnutí zelenou reguláciou. Alebo preto, že mnohé podniky mali problémy so svojím odbytom. Lenže teraz koronavírus zariadil, že k problémom s dopytom sa pridá aj chýbajúca ponuka, pretože priemyselné podniky prišli pre vírus o subdodávky z Číny.
Muž s ochranným rúškom na tvári kráča okolo elektronickej tabule pred budovou šanghajskej burzy. Zdroj: TASR
Teda je naozaj najvyšší čas, aby si inštitúcie priznali, že ich „liečba“ ekonomiky v podobe tlačenia peňazí nefunguje. Lenže ony si to aj tak nepriznajú. Nie v tejto chvíli. Na to je aktuálne Európa až príliš ovládaná liberálno-ľavicovou ideológiou, ktorá jej zaslepuje racionálny pohľad na realitu.
Komisia pre spravodlivé dôchodky prišla s tým, aby živnostníci platili oveľa vyššie odvody ako doteraz. Vypočítavali by sa im zo 75 percent rozdielu medzi príjmami a výdavkami namiesto terajších 50 percent a zároveň by sa im zvýšil minimálny základ pre výpočet poistného zo súčasných 25 na 40 percent priemernej mzdy. Živnostníci združení v Hospodárskej komore ČR síce s takým zvýšením sociálneho poistenia nesúhlasia, ale vari nie je tento návrh v záujme ich lepšieho zabezpečenia v starobe, teda vyšších penzií?
To je dobrá irónia, pomenovať komisiu „pre spravodlivé dôchodky“, keď vymyslí niečo také nespravodlivé. Samozrejme by to obrovská časť živnostníkov zabalila a skončila by s podnikaním.
V ekonómii platí: Vyššie riziko je vyvážené vyššou odmenou. A naopak. Živnostníci podstupujú obrovské riziko. Sú chorí? Nič to, pracujú. Dá výpoveď ich zamestnanec? Nič to, oddrú to za neho. Na rozdiel od zamestnancov sú vystavení tvrdej konkurencii. Nemôžu sa spoľahnúť na žiadnu výpovednú lehotu, na žiadnu štátnu ochranu. Na oplátku za to odvádzali zase menšie odvody.
Živnostníci sú ľudia, ktorí od štátu nič nečakajú. Nestoja s natiahnutou dlaňou v rade na dôchodok. Jednoducho sa o seba snažia postarať sami. Teraz sa od nich chce, aby sa starali nielen o seba, ale aby sa starali ešte aj o tých ostatných, teda o zamestnancov, ktorí žijú pokojne so všetkou tou štátnou ochranou.
Pretože, nenechajme sa mýliť, to, samozrejme, nie je tak, že živnostníci teraz odvedú viac a o toľko viac tiež v dôchodku dostanú. Tak je to len prezentované navonok, aby to pekne vyzeralo. Ale u nás máme priebežný systém. To znamená, že to, čo dnes živnostníci odvedú, bude hneď ďalší mesiac rozdané dôchodcom, ktorí si užívali zamestnanecký pomer. Vôbec nie je pravda, že o čo viac dnes živnostníci odvedú, o toľko viac tiež oni sami dostanú.
Vaša otázka „vari nie je tento návrh v záujme ich vyšších penzií?“ je teda v realite zavádzajúca, tak to nie je. Znovu zdôrazňujem: Máme priebežný systém a môžeme v ňom v každom roku vyplatiť len toľko, koľko do neho v tom-ktorom roku dokážeme zohnať peňazí! To, že dnes živnostník niečo zaplatí, vôbec neznamená, že o tridsať rokov, až bude v dôchodku, na neho štát tiež dokáže zohnať peniaze!
Osobne si myslím, že systém bude postupne spieť k tomu, že raz všetci budeme dostávať jednotnú minimálnu dávku na prežitie – s tým, že kto bude chcieť niečo navyše, bude si to musieť sám nasporiť.
Česká sporiteľňa všetkým svojim desiatim tisícom zamestnancom po novom ponúka okrem piatich týždňov klasickej dovolenky a piatich takzvaných sick days ešte jeden deň voľna navyše v každom mesiaci, teda celkovo 42 dní ročne. Banka svoj krok, ktorý je v Česku výnimočný a porovnateľný azda len so Škandináviou, vysvetľuje tak, že chce mať spokojných zamestnancov a tým aj spokojných klientov. Možno na to nazerať touto optimistickou optikou alebo skôr tým, že dodatočných dvanásť dní voľna v roku pre každého zamestnanca reálne zodpovedá plošnému nárastu miezd o 5,5 percenta, čo zrejme nejakým spôsobom zaplatí klient?
Ja by som ponúkla ešte tretí pohľad. Technológia čoraz viac umožňuje, aby ľudia pracovali z domu, prípadne aby mali pružný pracovný čas. Keď to spojím s tým, že z pohľadu zamestnávateľa je únosnejšie dať ľuďom viac dovolenky, ako im pridať na mzdách, ktoré v posledných dvoch rokoch veľmi rýchlo rástli, takže mnoho firiem má teraz pre zvýšené mzdové náklady problémy so ziskovosťou, je to z pohľadu banky veľmi logické rozhodnutie.
Spoločnosť Facebook zavádza v Česku a na Slovensku program, ktorý na tejto sociálnej sieti začne po novom overovať pravdivosť článkov písaných česky a slovensky. Pod už zdieľaným obsahom bude zobrazovať súvisiace informácie od overovacích služieb a toho, kto by chcel správu ďalej zdieľať, upozorní varovaním: „Kým budete tento odkaz zdieľať, mali by ste vedieť, že tlačová agentúra AFP k nemu poskytla ďalšie hlásenie.“ Práve s francúzskou tlačovou agentúrou AFP sa Facebook dohodol na overovaní českého a slovenského obsahu. Je pozitívne, že Facebook nechce sporné články a odkazy na ne odstraňovať, ale volí túto cestu?
To nie je ešte celá pravda. Ešte k tomu musíme dodať, že nielenže Facebook bude zobrazovať varovanie, že správa „možno nie je pravdivá“, ale hlavne tiež bude tieto správy odsúvať do pozadia a zobrazovať menej frekventovane, čo je podľa mňa ešte oveľa väčší problém.
Viete, za nepravdivú možno označiť iba matematicky overiteľnú správu typu, že 1 + 1 = 3. Pri tej sa dá uviesť, že správa „možno nie je pravdivá“.
Ale čo keď napríklad jeden človek vyhlási, že bývalý taliansky politik Matteo Salvini, ktorý má byť súdený za to, že nevpustil lode s imigrantmi do talianskych prístavov, je zločinec, pretože nepomohol imigrantom – a druhý tomu bude kontrovať vyhlásením, že Salvini je naopak hrdina, pretože ochránil EÚ pred nelegálnou imigráciou? Ako si s tým Facebook poradí? Označí jeden z týchto príspevkov za „nepravdivú informáciu“? Alebo akceptuje, že oboje sú iba „názory“?
Alebo, aký cenzor bude dohliadať nad cenzorom? Nič ako objektívna pravda neexistuje, ak nie je matematicky merateľná; vždy ide len o názory. Alebo, nie je to v realite upozorňovanie na falošné správy – je to v skutočnosti cenzúra názorov.
Hocikto môže argumentovať, že Facebook je súkromný priestor a má teda právo rozhodovať, aké názory chce počuť – ale to nie je pravda, taká námietka pramení iba z nedostatočnej právnej vzdelanosti. Pretože ktokoľvek, aj Facebook, musí rešpektovať legislatívu krajiny, v ktorej podniká. Teda aj Facebook musí rešpektovať Ústavu ČR, podľa ktorej je cenzúra neprípustná a je zaručená sloboda slova. To je nadradená právna norma tomu, že Facebook je súkromný.
Asi najzábavnejšie na minulotýždňovom zvolení Stanislava Křečka za ombudsmana bola skutočnosť, že tzv. demokratická opozícia, ktorá proti nemu tak brojila, v prvom kole podelila jeho protikandidátom 47 a 20 hlasov, ale v druhom kole dala tomu, čo postúpil, len 53 hlasov. Pred voľbou sa vyhrážal spolok Milión chvíľok v prípade Křečkovho úspechu demonštráciami. Po nej zase niektorí poslanci hovorili, že niekoľko z nich dalo novému ombudsmanovi hlas práve pre ten nátlak, ktorý na nich bol vyvíjaný. Čo povedať k takému stavu demokracie v Česku?
Ak definujeme demokraciu ako formu vlády, keď väčšina rozhoduje, a to buď priamo, alebo nepriamo prostredníctvom parlamentu, potom u nás demokracia síce ešte stále platí, ale súčasne silnejú pokusy ju narušiť. Demokraticky zvolená Poslanecká snemovňa demokraticky zvolila ombudsmana. Bodka. Úplne priehľadný a s demokraciou kompatibilný proces.
A zrazu príde nejaká skupina, ktorá vyhlási: Nás je síce menej, neprešli sme voľbami, ale pán Křeček sa nám nepáči, chceme pána Myšičku a budeme vás vydierať demonštráciami. Nie, to nie je proces kompatibilný s demokraciou.
Stanislav Křeček. Zdroj: Hans Štembera
A také pokusy sa množia. Ako napríklad ten pokus vyslať do ulíc „patroly“, ktoré by mali vysvetľovať, koho voliť. A príkladov by sme našli viac. Pod tieto pokusy sa podpisujú ľudia, ktorí sa nazývajú liberáli, hoci s pôvodným poňatím klasického liberalizmu nemajú mnoho spoločného.
Od mája sa spustí tretia a štvrtá vlna EET a zároveň sa zmenia sadzby DPH na čapované pivo, ktorých rôznorodosť vyvolala v minulých dňoch veľký rozruch a s kritikou prišla nielen verejnosť, ale aj opozícia. Ministerku financií Alenu Schillerovú nahneval a premiéra Andreja Babiša priamo rozzúril „nejaký hlupák, čo vytvoril nejakú idiotskú tabuľku“. Je ten humbug okolo toho na smiech, na zaplakanie alebo nestojí za reč?
Tá tabuľka mi pripadá celkom vtipná. Sama som sa nad ňou smiala. Ale priznajme si, že je naozaj trochu prifúknutá. Niežeby nebola pravdivá, ale je skrátka podaná tak, že vyzerá zložitejšie, ako by musela. Ja by som to podala asi takto:
Pivo si kupujem a) v reštaurácii na okamžitú spotrebu – tak platím 10 percent, nech je to pivo akékoľvek.
Alebo si ho kupujem do zásoby. Potom platím 21 percent, ak je alkoholické, inak 15 percent.
Samozrejme, že aj toto je zbytočne zložité! Ale nie zase až tak, ako sa tvárila tá slávna tabuľka. Takže pravda je niekde uprostred. Ja by som optimálne naparila na všetky položky bez výnimky jednotnú DPH. Pokojne aj vyššiu, pokojne 21 percent na všetko – pretože by som to kompenzovala nižšími daňami z príjmu.
