História vodného diela sa oficiálne začala ešte v roku 1977 podpísaním medzinárodnej zmluvy medzi Slovenskom a Maďarskom. Vy ste boli prakticky od začiatku pri tom. Pôvodne to mala byť ale sústava vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros. Prečo sa nakoniec maďarská strana v roku 1989 rozhodla odstúpiť od výstavby a neskôr sa začala stavať iba slovenská časť?
Je načase odložiť mýty a tzv. osobnosti okolo vodného diela na Dunaji a vrátiť sa k faktom. Jednu z prvých publikácií o Sústave vodných diel na Dunaji vydalo slovenské Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva v roku 1971. Dávno predtým v roku 1950 autor Oravskej priehrady začatej v roku 1942 Ing. Peter Danišovič vypracoval návrh na využitie energie Dunaja postavením elektrárne na kanáli v priestoroch Gabčíkova. Ani on nebol originálny, pretože viacstoročné záplavy a ničenie sídiel na Žitnom ostrove od roku 1526 si priam žiadali riešenie. Z mnohých známych európskych štúdií je pre nás dôležitý návrh švajčiarskeho vodohospodára z roku 1915, ktorý technicky reálne navrhuje derivačný kanál po Žitnom ostrove a elektráreň v dnešnej polohe Gabčíkova. So systematickými prácami na projekte, ktorý bol podkladom pre medzištátnu československo-maďarskú zmluvu, sa začalo v roku 1951 a zmluva sa podpísala v Budapešti v roku 1977. V čase, keď projekt potreboval otca aj mater, som mal 17 rokov a pán Binder 19. O priehrade sme určite nerozmýšľali.
Kedy ste sa teda reálne začali venovať problematike vodného diela?
S projektom som bol v kontakte úplne od začiatku, keď som v roku 1966 nastúpil na výrobný úsek VHJ Inžinierske Staviteľstvo GR, ktoré bolo pre vlády hlavným garantom výstavby. Súbežne s projektantmi diela sme hľadali technické a strojné možnosti jeho postavenia, pretože nikto z vtedajších stavbárov nemal znalosti ani skúsenosti s takými objemami prác a technológiami ich realizovania. Vypracovali sme Projekt mechanizácie výstavby vodného diela Gabčíkovo, ktorý bol podkladom pre devízové prídely federálnej vlády na nakúp špeciálnych strojov, ktoré sme zároveň špecifikovali.
Nakoniec aj Medzinárodný súdny dvor po rokoch v roku 1997 uznal, že pôvodná zmluva z roku 1977 stále platí a maďarská strana ju prakticky porušila pozastavením prác. Nakoniec z toho Maďari vyšli prakticky bez ujmy. Alebo je pre nich podľa vás naopak ujmou to, že sa nedokončila aj maďarská časť diela?
V spomínanej brožúre z roku 1971 sa uvádza, že výstavba si vyžiada viaceré úpravy štátnych hraníc ako náhradu zaplavených území. V tej súvislosti malo Maďarsko odovzdať na iných úsekoch spoločnej hranice kompenzáciu území Československu. Pre maďarský nacionalizmus to zrejme bolo nepredstaviteľné. Nedokončenie maďarskej energetickej časti projektu je jednoznačne strata pre Maďarsko, ale územia nemuseli odstúpiť žiadne.
Bolo pre vás osobne politicky, ale aj technicky náročné presadiť, aby sa dielo realizovalo iba v oklieštenej forme, teda iba dokončením slovenskej časti?
Môj vzťah ku Gabčíkovu mal dve obdobia. Od roku 1970 až do roku 1990 vrcholné odborné témy a problémy, ktoré som musel a mohol spoznávať v západnej Európe, USA aj v Japonsku. Hľadal som stroje, ktoré dokážu najviac vykopať, robiť podzemné tesniace steny do 70-metrovej hĺbky, vyrábať a prepravovať, ale aj spracovať tisíce kubíkov betónu za hodinu, poznávať materiály, ktoré dokážu pod zemou z priepustného štrku urobiť nepriepustnú ílo-betónovú masu, popritom spoznávať špecialistov na zmrazovanie zeminy, razenie tunelov pod vodou alebo v tekutých íloch a mnohé drobné zázraky čerpania betónu, nových stavebných materiálov a drobnej mechanizácie pre remeselníkov aj kutilov.
Po roku 1990 nastali prevažne politické prestrelky medzi federálnou vládou, ktorá bola všemožne proti budovaniu Gabčíkova, s Maďarmi s nekonečnými podrazmi, ako bola zmluva o nevstúpení do koryta Dunaja, kým vec nerozrieši Haagsky tribunál až po písomný zákaz ministra Ivana Veselého pokračovať vo výstavbe a zastavení financovania bežných faktúr za vykonané práce. Našťastie na to stačila väčšia drzosť a nerešpektovaníe spomínaných opatrení. Vďaka môjmu prístupu vo funkcii prvého podpredsedu vtedajšej Slovenskej národnej rady (SNR) a zároveň generálneho riaditeľa Hydrostavu, ktorý bol vyšší dodávateľ stavby a v stále platnom komunistickom organizačnom modeli výstavby mal rozhodujúce práva stavať, dokonca s výhodou, že už neexistovalo plánovanie a povinné výkony, práce pokračovali bez prerušenia.
O čo prišli Maďari tým, že sa nerealizovala sústava vodných diel, ale iba vodné dielo Gabčíkovo? Mal by stupeň Dunakiliti, a teda aj nikdy nespustená vodná elektráreň na starom koryte Dunaja na tomto mieste aj výraznejší ekonomický prínos pre našich južných susedov?
Odstúpenie Maďarov od zmluvy ich pripravilo o spoluúčasť na technicky najvyspelejšom projekte Európy. Samozrejme, aj na polovici príjmov a zisku, ktorý táto stavba dodnes prináša. Nás pripravila o výhodu lacnej výroby elektriny v špičkových ranných a večerných časoch bez prečerpávania, teda o polovicu lacnejšie. Bola by to najlacnejšia špičková elektrina na svete.
Ivan Čarnogurský st. Zdroj: archív I. Č.
Ako sa s odstupom času pozeráte na to, čo sa v médiách okolo vodného diela Gabčíkovo za uplynulých 25 rokov publikovalo. Ústrednou postavou a akýmsi „otcom“ vodného diela sa v médiách stal Július Binder, no o tých, ktorí realizovali náročnú technickú časť vrátane vás, sa hovorí zriedka. Prečo?
Už 25 rokov sa oslavuje technické dielo a keďže obchod nesie tabuľu Vodohospodárska výstavba, tak sú oceňovaní „účtovníci a prevádzkoví remeselníci“, ktorí posielajú faktúry za prúd. Nečítal som jedinú reportáž o výstavbe a veľkých technických problémoch, ktoré museli denne riešiť stavební inžinieri, o robotníkoch a technikoch, ktorí zahynuli pri výstavbe, o strojoch dnes všeobecne známych, vďaka ktorým po Gabčíkove sú vybavené všetky slovenské stavebné podniky a stavajú stavby porovnateľné s celou Európou aj ostatným svetom. Ak sa za otca Vodného diela Gabčíkovo nechá oslovovať pán, ktorý mal pri narodení dieťaťa 19 rokov a robil projektanta kanalizačných čistiarní, je to jeho česť. Skutočnosťou zostáva, že pána Bindera dosadili za riaditeľa investorského podniku v roku 1991, teda 40 rokov po začatí projektovania a realizovania stavby. Kuriózna príhoda spôsobila, že v deň historického zasypania starého koryta Dunaja stratil guráž vtedajší predseda vlády pán Mečiar a neprišiel zaveliť „sypte“. Federálna vláda s tým totiž nesúhlasila a on zastával politiku, že do federácie Čechov aj dokopeme, keď sa budú brániť. Boli sme na rade dvaja hlavní dodávatelia, riaditelia Hydrostavu a Váhostavu. Transparenty na slavobráne, pod ktorými prechádzali autá s betónovými blokmi, to hlásali. Pozreli sme sa na seba a povedali, Julo, si investor, aj keď len o peniazoch, hoď ten kameň do vody.
Keby ste dnes mali s odstupom rokov charakterizovať vodné dielo Gabčíkovo, ako by ste ho charakterizovali? Ekológovia varovali pred poklesom spodných vôd, vyschnutím lužných lesov, narušením fauny… Sú podľa vás dôsledky po štvrťstoročí naozaj také, aké predpovedali?
Ekológovia by mali dnes odvolať všetky svoje horory, ktoré hlásali o skončení života v slovenskej delte Dunaja na Žitnom ostrove. Pred podpísaním medzinárodnej zmluvy medzi Československom a Maďarskom v roku 1977 boli odborníkmi všetkých profesií aj ekológov vyhodnotené tri varianty vedenia kanála a stavby elektrárne Gabčíkovo: na ľavom brehu slovenským Žitným ostrovom, starým korytom v jeho strede po spoločnej československo-maďarskej hranici alebo pravej strane cez maďarské územie, tzv. Malý Žitný ostrov. Odborníci sa zhodli, že najlepšia trasa pre všetky problémy je výkop v štrkoch krížom cez nedotknutú krajinu. Dnešná trasa bola prijatá obidvomi stranami bez námietok. Keby maďarský šovinizmus bol nebodaj ešte silnejší a trvali by na vedení kanála v starom koryte, vedia si ekológovia predstaviť tú katastrofu pre celú deltu? Filmy o bujnej faune, flóre ktorá už netrpí viacnásobnými ročnými záplavami a vyhubením života až po chrobákov v celom povodí, rozmnožení srnčej a jelenej zveri aj bobrov, množstva prilietajúcich a aj zimujúcich vtákov, sú to podklady pre doktorandské práce a objavy. Realita nemá komentár.
Doteraz sa pomerne málo hovorilo o vodnej elektrárni v Gabčíkove až do momentu, keď sa toto energetické dielo stalo majetkovým sporom medzi talianskym Enelom ako väčšinovým vlastníkom Slovenských elektrární a štátom. Aký význam má pre Slovensko práve táto vodná elektráreň?
Prevzatie elektrárne Talianmi bolo chybné politické rozhodnutie vtedajšej vlády. Žiaľ, politika zasahovala do Gabčíkova veľakrát a nekomentujem to. Gabčíkovo kryje 10 % spotreby slovenskej elektriny najčistejším spôsobom. Musíme veriť projektantom aj stavbárom, že všetko bolo vymyslené a urobené kvalitne. Táto stavba posunula celé slovenské stavebníctvo do svetovej ligy. Dnes sme uznávaní za rozvoj výroby áut, ale to sme my len s cudzím rozumom realizovali. Gabčíkovo vymysleli naši hydrológovia, naši projektanti naprojektovali a naši stavbári postavili z našich materiálov. To je čisto slovenské veľdielo v Európe. Preto je užitočné.
S odstupom času, keď sa obzriete za rokmi strávenými pri výstavbe vodného diela Gabčíkovo, stálo to za to? Išli by ste do toho znova? Pokladáte toto dielo za niečo, čo je pre Slovensko mimoriadne užitočné?
Národy aj jednotlivci rastú s úlohami, ktoré musia zvládnuť, Gabčíkovo dalo zabrať tisícom Slovákov, ktorí sa denne učili, denne spoznávali nové a potom učili iných. To bola naša národná univerzita. Sme malý národ, tak nemôžeme predávať naše schopnosti ako Číňania. Nestačíme ani pre svoj kraj. Pre mňa osobne to bol najväčší životný profesný zážitok. Staval som letisko v Irackej púšti doslova z piesku a slanej vody pri 60 st. Celzia, dodnes slúži Američanom. Mal som podiel na výstavbe autostrád v ČSR cez moje postavenie vo vtedajšom Inžinierskom Staviteľstve GR. Stále to neprekrylo zážitky z Gabčíkova.
Môže sa v budúcnosti ešte stať malý zázrak, aby sa predsa len Slovensko a Maďarsko dohodli na dokončení stupňa Nagymaros? Myslíte si, že je to utópia, keďže v súčasnosti sú slovensko-maďarské vzťahy také dobré ako nikdy?
V mojich politických rokoch po roku 1990 som sa viackrát stretol s vtedajším maďarským prezidentom Árpádom Gönczom. Raz podvečer v jeho sídle na Gelérte v Budapešti mi povedal – viete, pán Čarnogurský, v Maďarsku sa musí vymeniť niekoľko vlád a potom tá nasledujúca postaví aj Nagymaros a spojí sa v Gabčíkove. Čakám, kedy bude mať pravdu tento najmúdrejší maďarský prezident. Pre Maďarov bude práve Gabčíkovo ich politickým návratom do Európy. Na národnom šovinizme sa potkli skoro všetky veľké európske krajiny. Maďari skúšajú, ako sa chodí s rozbitým nosom, a tvária sa, že majú nádchu.
A celkom na záver: je vodné dielo Gabčíkovo vrcholom toho, čo ste v živote dosiahli, keďže ste sa výraznou mierou zaslúžili o jeho výstavbu i dokončenie?
Gabčíkovo je vrcholom slovenského stavebníctva, teda aj mojím osobným. Vyše desať rokov som pracoval v európskom hospodárskom orgáne, tzv. EWS – Európsky hospodársky senát spolu s dnešnými čelnými politikmi Európy. Vzťah k Slovákom, a bolo nás tam viacero, bol veľmi pozitívny. Hovorili sme o vážnych európskych témach a brali nás s rešpektom. Verím, že naša budúcnosť je zabezpečená a naše hospodárske pamätníky nás pripomínajú ako Colosseum Rím alebo Eiffelovka Francúzov.
- Reklama -
