Tag: Československo

V západonemeckom meste Gelsenkirchen odhalili v sobotu sochu boľševického vodcu Vladimira Iľjiča Lenina, ktorú dala nainštalovať malá, krajne ľavicová Marxisticko-leninská strana Nemecka...

ROZHOVOR Bezpečnostný analytik Milan Žitný patrí k najinformovanejším znalcom sveta českých a slovenských tajných služieb aj podsvetia. V rozhovore pre Parlamentné listy spomína na zásadné zmeny, ktoré sa odohrali po roku 1990 vo svete tajných služieb. Upozorňuje tiež na ponovembrové osudy predrevolučných elít ŠtB vrátane samotného generála Alojza Lorenca. Pre jeho vyšetrovanie dokonca chceli opakovane vypočúvať Václava Havla.

Hosťom v televízii TA3 bol bývalý prezident Českej republiky Václav Klaus. Zo začiatku hovoril o brexite, ale neskôr sa diskusia rozvinula a Klaus vysvetľoval, prečo nemá dôveru v projekt Európskej únie. A nakoniec dostal bývalý prezident otázku, z ktorej vyvalil oči. A potom poprel, že by o niečom takom premýšľal.

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ Socializmus v Československu pred Novembrom 1989 bol niečo absurdné, ale práve také absurdné je, akým spôsobom sa dnes vracia. „Červený socializmus už neťahá, ťahá socializmus zelený,“ myslí si Markéta Šichtařová. Podľa nej sú Stredoeurópania voči nemu relatívne nedôverčiví, pretože viac ako západ a sever Európy si uvedomujú, koľko bije. Ale Európa ako celok to vraj doteraz v plnej miere nepochopila. Za aktuálne najabsurdnejšie považuje to, koľko ľudí stále nechápe, že drísty o CO2 a spol. sú práve takými drístmi, ako boli v roku 1948 tie o vykorisťovaní robotníkov zlými kapitalistami. „Až to pochopia, môže byť neskoro,“ hovorí.

Pol milióna sovietskych vojakov vyprevadil z územia Československa generál Svetozár Naďovič. Hoci sa touto operáciou zapísal do dejín, zažil neskôr aj časy, keď ho chceli pre politické kamarátšafty v armáde degradovať. „Dali ma robiť zástupcu plukovníka. Prežil som to,” spomína na nešťastné obdobie roku ´98 v rozhovore pre ParlamentnéListy.sk. Tým, čo sa po 89. roku v krajine deje, je často aj pobúrený, ale ostáva optimistom.

Bývalá prvá dáma americkej diplomacie Madeleine Albrightová spomínala v relácii Události Českej televízie na posledného československého a prvého českého prezidenta Václava Havla. Vraj urobil jednu chybu.

Hosťom relácie Interview Plus na Českom rozhlase Plus bola slovenská politička, diplomatka a herečka Magdaléna Vášáryová. Okrem iného hovorila o páde komunizmu a 30. výročí revolučných zmien.

V utorkovom vysielaní relácie Fokus Václava Moravce na ČT24 si prišli na tému Boj za pravdu do pražskej Betlehemskej kaplnky pohovoriť prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová, predseda Ústavného súdu ČR Pavel Rychetský, predsedníčka Učenej spoločnosti ČR Blanka Říhová a prednosta Ústavu etiky a humanitných štúdií 3. lekárskej fakulty UK Marek Vácha. V diskusii sa riešil predovšetkým stav českej spoločnosti po roku 1989. A došlo na hutné slová. Rychetský poukázal na utečencov, ktorých prijímal Západ po sovietskej okupácii v ’68, a pokarhal Čechov, že nie sú ochotní prijať „akúkoľvek ľudskú bytosť, ktorá uteká pred terorom a násilím“. Vácha potom pochválil súčasných študentov za to, že „tvoria dejiny“, keď štrajkujú za klímu a sú „globálnymi občanmi“. Dodal tiež, že jeho generácia musí najprv „vymrieť“. V závere sa spomenul aj odkaz Václava Havla, pričom padali výrazy ako „lepšoľudia“, „slniečkar“ či „havloid“, čo Rychetského pobúrilo a spustil.

Posledný sovietsky vodca Michail Gorbačov podľa historika Michala Macháčka chcel po Nežnej revolúcii na post československého prezidenta svojho priateľa, bývalého predného komunistu a neskoršieho disidenta a chartistu Zdeňka Mlynářa. Podľa Macháčka to vyplýva z prepisov telefonických rozhovorov a ďalších prameňov z moskovských archívov. Svoje zistenia predstavil v rámci pondelkovej konferencie Českého rozhlasu Plus s názvom Európa bez železnej opony: 30 rokov slobody.

Marek Vašut sa domnieva, že účtovať tridsať rokov po Nežnej revolúcii s komunistami nemá zmysel. Zvlášť keď s nimi účtujú ľudia, ktorí mali za čias ich vlády sami maslo na hlave, alebo ľudia, ktorí už ich panovanie ani nezažili. Podľa Vašuta je čas pozerať sa do budúcnosti. Čím je herec starší, tým viac si vraj váži to, ako sa správal Václav Havel, a stále viac oceňuje heslo, ktoré posledný československý a prvý český prezident v revolučných dňoch razil.

Novinárka Marta Švagrová pôsobila pred rokom 1989 v denníku Svobodné slovo. V rozhovore pre Lidové noviny zaspomínala na strach. Najväčší strach prejaviť názor mali často jej najmladší kolegovia v redakcii, aby si neskazili kariéru. Zmienila sa tiež o komunistickej cenzúre a potom o samotnom novembri 1989.

Historik Právnickej fakulty Západočeskej univerzity v Plzni Lukáš Valeš objavil neobvyklý prieskum, ktorý na jar roku 1989 robili komunisti v klatovskom regióne o vzťahu detí k socializmu. Husákove deti v prieskume spomenuli americkú armádu, zakázané rádio aj chartu. Server irozhlas.cz píše, že výsledky boli také šokujúce, že sa tým zaoberalo Rudé právo a vysoko postavení funkcionári.

Vznik Československa nás výrazným spôsobom priblížil k dnešnej demokraticky zvrchovanej a medzinárodne uznávanej Slovenskej republike. Uviedol to v stredu predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD) počas svojho prejavu pri príležitosti kladenia vencov pod sochu Milana Rastislava Štefánika v Bratislave.

Český hudobník a exminister pre ľudské práva Michael Kocáb sa domnieva, že nezakázať komunistov bola chyba. Podľa jeho slov to ľudí traumatizuje dodnes. Uviedol to aspoň v rozhovore pre server denikn.cz.

O niekoľko týždňov si pripomenieme tridsať rokov od pádu komunizmu v Československu. Pri tejto príležitosti si do stredajšieho Interview ČT24 pozval moderátor bývalého slovenského premiéra Jána Čarnogurského. Pýtal sa ho napríklad na to, ako spoločnosti oboch krajín po tých tridsiatich rokoch vyzerajú, alebo na to, prečo by Slovensko malo mať sochu maršala Koneva.

Server Echo24.cz priniesol preklad zápisu zo schôdzky Václava Havla s jeho sovietskym náprotivkom Michailom Gorbačovom, ktorá sa uskutočnila vo februári 1990, dva dni po návrate Havla z návštevy Spojených štátov. „My sa len vraciame k normálnemu demokratickému pluralizmu a rozhodne sa nechystáme vracať fabriky ich bývalým majiteľom. (...) Pokiaľ sa v sovietskej tlači objaví tvrdenie, že Havel už likviduje socializmus, nie je to pravda. Pravda je, že hodláme odstrániť slovo ,socialistická‘ z názvu našej republiky. Ide o to, že samotný pojem ,socializmus‘ sa u nás stal symbolom neporiadku a nezodpovednosti...“ vysvetľoval Havel nové pomery v Československu po nežnej revolúcii.

Do štvrtkovej relácie Dvacet minut Radiožurnálu Českého rozhlasu zavítal veľvyslanec Slovenskej republiky v Prahe Peter Weiss. Hovoril o Slovenskom národnom povstaní (SNP), ktoré vypuklo pred 75 rokmi. Vyjadril nesúhlas s tými, ktorí na úkor SNP vyzdvihujú nežnú revolúciu z roku 1989.

Český prezident Miloš Zeman prijal 21. augusta na Pražskom hrade členov komunistickej strany. Fakt, že to urobil práve 21. augusta, 51 rokov od invázie sovietskych vojsk a ďalších spriatelených armád do Československa, značne rozčúlil režiséra a herca Jiřího Mádla. A nielen jeho. Prezident za to dostal poriadne vynadané.

Ak by sa podarilo realizovať myšlienky "socializmu s ľudskou tvárou" a Alexandrovi Dubčekovi naplniť ciele reformného procesu Pražskej jari, Slovensko, respektíve Československo, by bolo v súčasnosti podstatne ďalej, ako je dnes Rakúsko. Skonštatoval to predseda strany Smer-SD Robert Fico pri príležitosti 51. výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.

Prešli sme obrovský kus cesty, ale mentalita niektorých sa nezmenila ani trochu, píše šéfredaktor českého týždenníka Respekt Erik Tabery v súvislosti s výročím petície Niekoľko viet.