Zdeněk Mlynář bol až do roku 1968 aktívnym komunistom, ktorého spájalo dlhoročné priateľstvo s Michailom Gorbačovom, s ktorým študoval právo na Lomonosovovej univerzite v Moskve. Nesúhlasil však s okupáciou, neskôr ho vylúčili zo strany, podpísal Chartu 77 a emigroval do Rakúska. V čase tesne po Nežnej revolúcii sa zdržiaval Mlynář v Moskve, kde diskutoval s vtedajšou vládnucou komunistickou garnitúrou na čele s Gorbačovom.
Podľa zistení historika Michala Macháčka mali mať sovietski aj československí komunisti záujem presadiť na post prezidenta práve Mlynářa. Kľúčový je prepis telefonického rozhovoru medzi členom sovietskeho politbyra Alexandrom Jakovlevom a Karlom Urbánkom, ktorý bol vtedy najvyššie postavený československý komunista.
„Na otázku, či to znamená, že Mlynář môže hrať rolu v súčasnej politickej situácii v Československu, odpovedal K. Urbánek: ,Áno.‘ Vidí možnosť, aby Z. Mlynář zaujal niektorý stranícky alebo štátny post. V súčasnej situácii by išlo o optimálne východisko. ,Vrátane postu prezidenta?‘ spýtal som sa. K. Urbánek odpovedal: ,Áno, samozrejme.‘ Napokon Mlynář už bol nominovaný niekoľkými organizáciami ako kandidát na tento post,“ priblížil historik Macháček.
Mlynář sa prezidentom nestal, namiesto neho zvolili Václava Havla.
„Zdeňka som si nesmierne vážil, dôveroval som mu. Bol by som si prial, aby mal úspech, ale nedošlo k tomu. Aspoň nie v tej miere, s ktorou som počítal,“ povedal Gorbačov v jednom z rozhovorov na konferencii v Prahe v roku 1999, dva roky po smrti Mlynářa.
Michail Gorbačov. Zdroj: TASR
Mlynářov syn Vladimír vraj podobnú špekuláciu nikdy nepočul. „Nikdy sa o tom predo mnou otec nezmienil. Že o ňom niekto v týchto súvislostiach hovoril, je asi možné, ale nemyslím, že to bol realistický scenár. Vtedy padali rôzne mená, udalosti bežali veľmi rýchlo. Pokiaľ viem, tak za prezidenta chceli šesťdesiatosmičkári a komunisti buď Dubčeka, alebo Jičínského. Našťastie revolúcia išla iným smerom,“ povedal pre server irozhlas.cz bývalý český minister informatiky.
autor: jma