V úvode server Echo24.cz poznamenal, že schôdzka bola trochu rozpačitá a niesla sa vo formálnom duchu. Server tiež pripomína, že Havel bol vtedy fakticky ešte stále hlavou okupovaného štátu a na území republiky bolo 75-tisíc sovietskych vojakov a 40-tisíc ich príbuzných.
Gorbačov najprv Havla uvítal v moskovskom Kremli, zablahoželal mu k nástupu do funkcie a opýtal sa ho, či už je v prezidentskom úrade sto dní. Havel poznamenal, že zatiaľ uplynulo iba šesťdesiat dní, a odovzdal Gorbačovovi malý darček – indiánsku fajku mieru, ktorú práve priviezol z pracovnej cesty v USA.
Havel následne podotkol, že už aj za tento čas vo funkcii pocítil „obrovské bremeno zodpovednosti“. Ocenil pritom aj Gorbačova, že sa musí starať o podstatne väčší Sovietsky zväz. Gorbačov odvetil, že nejde vždy len o geografické rozmery, ale aj o to, aké veľké má daný štát problémy, s ktorými sa musí vyrovnať.
„Je veľmi dôležité, aby sme za behom dejín nezostávali ani o krok pozadu, ba lepšie je vedieť predvídať a ocitnúť sa aspoň krôčik pred svojou dobou,“ povedal Havel. Gorbačov reagoval, že históriu nemožno oklamať. „… tá nakoniec všetko a všetkých ohodnotí vskutku po zásluhe,“ doplnil.
Michail Gorbačov. Zdroj: TASR
Ďalej sa obaja štátnici bavili o tom, že by im skôr vôbec nenapadlo, že budú na takýchto pozíciách. Havel uviedol, že po svojom poste skôr nijako nebažil. Nato začal Gorbačov rozprávať svoj príbeh, ako sa dostal do funkcie. Povedal, že v marci 1985 po skone Černenka okamžite zvolal politbyro. „… v takej krajine, ako je naša, nesmiete bezvládie pripustiť ani na okamih,“ vysvetlil a pokračoval, ako na tejto schôdzi niekto zo súdruhov vyslovil práve jeho meno.
„Je viac ako potešiteľné, že za generálneho tajomníka ÚV KSSZ vybrali práve vás,“ reagoval Havel. Gorbačov potom umiernene poznamenal, že vhodnosť výberu sa ukáže až po desaťročiach. Havel však pokračoval: „Keby to vtedy dopadlo inak, myslím si, že tú slobodu, ktorú máme dnes, by sme nezískali.“
Gorbačov sa vyjadril aj o potrebe perestrojky. „Naším cieľom sa stala mierumilovná revolúcia,“ povedal.
Havel sa následne rozhodol informovať Gorbačova o dianí v Československu. „… podľa nášho názoru sovietske veľvyslanectvo v Prahe, s ktorým máme inak celkom dobré vzťahy, neposkytuje dosť objektívne informácie o aktuálnej situácii v Československu. A obávam sa, že o tom, čo sa deje v Sovietskom zväze, toho možno viem o dosť viac ako vy o súčasnom dianí u nás, Michail Sergejevič,“ uviedol v tej súvislosti. Jeho náprotivok však povedal, že informácií majú dosť, ale neodmietol sa dozvedieť viac o zámeroch Československa.
Nato si Havel vzal slovo a začal vysvetľovať samotný priebeh nežnej revolúcie.
„Československo sa od Sovietskeho zväzu líši už tým, že zďaleka nemáme toľko ostrých a naozaj početných národnostných treníc ako vy. Naša revolúcia býva často označovaná ako mierumilovná a dokonca nežná; rozhodne nejde o žiadnu kontrarevolúciu, ako je kdekto ochotný tvrdiť. Určite nie je správne tvrdiť, že Havel sa snaží vrátiť krajinu do kapitalizmu, prenasleduje komunistov – nič také sa nedeje,“ podotkol s tým, že „sa len vraciame k normálnemu demokratickému pluralizmu a rozhodne sa nechystáme vracať fabriky ich bývalým majiteľom“.
Hovoril aj o tom, či sa u nás likviduje socializmus: „Pokiaľ sa v sovietskej tlači objaví tvrdenie, že Havel už likviduje socializmus, nie je to pravda. Pravda je, že hodláme odstrániť slovo ,socialistická‘ z názvu našej republiky. Ide o to, že samotný pojem ,socializmus‘ sa u nás stal symbolom neporiadku a nezodpovednosti a v kontexte našej súčasnej reality to slovo stratilo svoj pôvodný význam.“ A dodal: „…ide o to, aby sme zlepšili reálny život ľudí.“
Havel počas stretnutia nevynechal, že si prajeme „skutočné priateľstvo so Sovietskym zväzom, pretože až doteraz to žiadne priateľstvo nebolo“. V tej súvislosti navrhol podpísanie Deklarácie o obnove sovietsko-československých vzťahov a podal Gorbačovovi dosky s dokumentom, aby sa s obsahom textu oboznámil.
Nové vzťahy potom československý prezident označil za možné len vtedy, ak budú „na základe rovnoprávnosti a stopercentného vzájomného rešpektu štátnej suverenity“.
