„Myslím si, že už nie je dôvod na veľké oslavy. Pretože ten spomienkový optimizmus už môže nám niektorým, priamym účastníkom takzvane, trošku… Vylepšujeme si profily a spomíname len na také príjemné veci. Čiže možno je lepšie sa na to kriticky pozerať,“ poznamenala na úvod rozhovoru Vášáryová.
Následne spomínala na novembrové udalosti roku 1989. „Napríklad jednou z tých naj, na ktoré nezabudnem, je, že pri návšteve Václava Havla v Bratislave, keď všetci sedeli na pódiu Národného divadla, ja som mala za úlohu zostať počúvať rozhlas v zákulisí, pretože práve zasadal Ústredný výbor Komunistickej strany Československa a čakalo sa, či zrušia vedúcu úlohu strany. A naozaj sa to stalo. Napísala som to na lístoček a podstrčila to Havlovi. Václav to prečítal a tam proste vybuchla bomba, a skoro zrútili Národné divadlo,“ opísala Vášáryová.
Václav Havel na snímke zo stretnutia zástupcov robotníkov s predstaviteľmi Verejnosti proti násiliu v Slovenskom národnom divadle 29. novembra 1989 v Bratislave. Zdroj: TASR
Diplomatka sa v rozhovore zamyslela aj nad tým, čo bolo hlavnou motiváciou ľudí, ktorí chodili na námestia a demonštrácie a požadovali nejakú zmenu. Podľa jej slov určite nešlo len o to, že všetci by chceli slobodu.
„Myslím si, že tí ľudia si to predstavovali rôzne. Skôr mi prekáža, že vlastne dnes je taká móda hovoriť, že ja som si to predstavoval inak. A to mi veľmi lezie na nervy, pretože: po prvé je to nevychované, my nie sme zodpovední za to, že oni si to predstavovali nejako naivne a detsky, a po druhé, je to také, ako keby mi hovorili, že ja som si predstavoval, my sme si predstavovali, že všetci budeme mať jachtu na Jadrane, a teraz ju mám len ja a ja ju nikomu nepožičiam, alebo niečo v tomto slova zmysle,“ povedala Vášáryová.
Sama Vášáryová bola podľa svojich slov svedkom mnohých osudov ľudí, ktorí napríklad podpísali spoluprácu s ŠtB. „A niektorí viem, že ju podpísali preto, lebo ho nafotili v nejakej veľmi chúlostivej situácii, vydierali ho a vlastne hrozili jeho rodine alebo deti mu emigrovali a on musel podpísať, že teda bude držiteľom konšpiračného bytu, a on chcel tie deti proste vidieť. Nechcem to tým ospravedlňovať, ale tých ľudí, ktorí udávali za peniaze… tých ľudí bolo dosť. Musíte si uvedomiť, že podľa štatistiky, ku ktorej som sa dostala, každý siedmy dospelý muž donášal,“ uviedla.
Záverom potom Vášáryová hovorila o Maďarsku s tým, že rozmýšľa, čo sa v ňom stalo. „… vlastne dnes už sa dá povedať, že tam neexistuje slobodná demokratická inštitúcia, lebo ústavný súd je zničený, národná banka stratila nezávislosť, parlament je podriadený, ústava je zmenená spôsobom, že stačí, že dostanete 28 %, tuším, vo voľbách a máte väčšinu v parlamente. No neuveriteľné záležitosti, čo som si nikdy nepredstavovala,“ podotkla.
„A keď som o tom rozmýšľala, tak som začala uvažovať, že ako sa vlastne správalo Maďarsko po roku 1918. A tam si uvedomíte, že oni nemali vôbec demokraciu. Oni vôbec nemali demokraciu. Čiže oni išli vlastne z nedemokratického Horthyho režimu do fašistického režimu…“ pokračovala.
„Takže si hovoríte, že aha, možnože my sme na tom lepšie, teda aj my Slováci, že my máme tú skúsenosť z tej prvej republiky, ten niekoľkostranícky, teda multistranícky systém, parlament, nezávislé inštitúcie, médiá a tak ďalej a tak ďalej, aj keď to netrvalo dlhšie ako tých 18 alebo 19 rokov, trochu sme si na to v tej naše historickej pamäti zvykli. A keď sa pozriete na Poľsko, Poliaci tiež mali demokraciu asi len štyri roky…“ doplnila Vášáryová.
„Čiže možno pán Masaryk nad nami drží tú ruku trochu, dúfajme, lebo nemyslím si, že my sme nejako prirodzene demokratickejšie mysliaci…“ dodala.
