Orbán je známy tým, že si nedáva servítku pred ústa a dvíha diplomatov zo stoličiek. Napriek rozdielnym postojom krajín V4, stále funguje jej vplyv, hovorí Holubová

0
Mária Holubová (Autor: archív MH)

Zoskupenie V4 sa podľa pozorovateľov otriasa v ostatnom čase v základoch. Jednou z príčin okrem iného je aj postoj slovenského premiéra Roberta Fica, ktorý sa mal poza chrbát ostatných lídrov V4 angažovať v Bruseli za užšie spojenie Slovenska s tzv. jadrom EÚ. Je to podľa vás impulz na začiatok konca V4?

Jeden z najväčších britských politikov 20. storočia, ktorý nepodceňoval strategický význam strednej Európy, W. Churchill sa vyjadril, že ´politika je hra…, ale hrať ju môže len ten, kto vie v prítomnosti narábať s minulosťou v prospech budúcnosti´. Na začiatku tejto “hry” to bol práve Robert Fico, ktorý razantne vystúpil proti kvótam a bol doslova sám vojak v poli, kým ostatné štáty V4 nezmenili svoj postoj a čo je zaujímavé – on tiež.

Na prvý pohľad je to pre laika nepochopiteľné, ale je nutné si uvedomiť, že Robert Fico je pri moci viac ako desať rokov, mimochodom, aktéri vo vrcholovej politike ako napríklad Angela Merkelová a Vladimir Putin sa tam držia tiež viac ako desať rokov, ale na rozdiel od Roberta Fica línie svojej zahraničnej politiky nemenia tak razantne a v krátkom čase. Druhá otázka je, či má Slovensko inú alternatívu, napríklad v opozícii, ktorá by sa dokázala orientovať s prehľadom v zahraničnej politike a vybrala by kvalitnejší konsenzus. Posúdiť, či Slovensko má na to politicky a ekonomicky, aby sa stalo súčasťou jadra, si vyžaduje fundovanú analýzu odborníkov. Ja si myslím, že na to, aby sme sa zaradili medzi hráčov vysokej politickej hry, nemáme dostatok sebaúcty a sebavedomia. Ani jednotlivci, ani národ, a ak sa aj staneme súčasťou jadra, budeme viac dostávať namiesto rovnocenného postavenia a uznania – po nose.

Maďarsko a politika Viktora Orbána jasne dáva najavo zvyšku V4, že Maďari si pôjdu svojou cestou a nejaké vyhrážky z Bruselu pri téme utečeneckých kvót im neprekážajú. Naopak, Orbán sa najnovšie dohodol s Putinom na modernizácii atómovej elektrárne v Pakši. Znamená to, že Orbán sa už na Fica nespolieha?

V tomto prípade si dovolím povedať, že muži na rozdiel od žien sa vždy dohodnú a nájdu spoločnú reč. Viktor Orbán je v politike známy tým, že si nedáva servítku pred ústa a dvíha tým diplomatov zo stoličiek, ale patrí to k maďarskej identite, že oni vždy všetko presolia, ale realita je iná. Tieto vyhlásenia sú také individuálne výkriky akejsi pomyslenej samostatnosti, ale obidvaja politici si uvedomujú, že zoskupenie V4 potrebujú… Dúfam, že si to uvedomujú.

Poľsko dalo v ostatnom čase tak isto jasne najavo, že sa mu Západ nemôže miešať do vlastnej politiky. Tvrdý odkaz Beaty Szydlovej francúzskemu prezidentovi Macronovi je toho dôkazom. Ako vnímate poľskú politiku vy?

Akcentácia Poľska a jeho medzinárodný význam je postavená na silnej protiruskej orientácii zahraničnej politiky.  Poľsko je z V4 najaktívnejším členom NATO a podporovateľom zahraničnej politiky USA, čo sa napríklad prejavilo aj vo vojne v Iraku. Za túto podporu stratilo sympatie svojich spojencov Francúzska a Nemecka vo Weimarskom trojuholníku a aj napriek tomu si presadilo svoje. E. Macron mal hneď po nástupe do funkcie prezidenta Francúzskej republiky záujem oživiť Weimarský trojuholník, dokonca chcel najbližšiemu stretnutiu predsedať, kde by logicky Poľsko muselo prijať určité pravidlá hry, ale zatiaľ mu tento cieľ nevyšiel. Uvidíme, či bude vo svojich snahách pokračovať, alebo sa vzdá.

Rozmiestnenie armád NATO v Poľsku a v Pobaltí získalo sympatie USA, čo dal jasne najavo svojou návštevou aj americký prezident Donald Trump. Dokonca Poľsko našlo podporu, aj keď zatiaľ len formálnu, vo Veľkej Británii,  o čom svedčí aj návšteva vojvodu z Cambridge aj s rodinou. Možno aj tieto fakty spôsobili, že je Poľsko odvážne a sebavedomé vo svojich rozhodnutiach smerom k EÚ. Poliaci sa navyše neboja pomenovať veci také, aké sú a ísť aj do kolízií.

Ani susedné Česko nie je príliš pevným článkom V4. Neistá budúcnosť Bohuslava Sobotku, ktorý po blížiacich sa voľbách v Česku zrejme vo funkcii skončí, neavizuje pre V4 tak isto veľkú nádej, že Česko bude pevnou súčasťou V4. Akú úlohu zohráva pre V4 teda Česko?

Politické udalosti v susednom Česku sú naozaj pestrejšie ako na Slovensku, ale zatiaľ čo my sa hráme na svojom komunálnom piesočku, ktorý minister by mal odstúpiť a neodstupuje, aj keď v prípade ministra školstva to už neplatí, tak Česi konajú. Politický boj medzi jednotlivcami je dosť vyvážený a oni sa na rozdiel od nás neboja pravdivo pomenovať problémy a ak začína náhodou niečo zaváňať sebaklamom, tak nechajú na voličoch, aby si utvorili svoj názor.

Našim politikom a ich voličom zase takáto sebareflexia chýba. Vyznieva to aj v politických diskusných reláciách na českých staniciach… Česko si buduje silnú pozíciu v medzinárodných vzťahoch tým, že sa orientuje na pre nich ekonomicky výhodné štáty a je to recipročný vzťah… Rusko, Čína, USA. Tie vzťahy sú úplne iné na rozdiel od nás, ak sa dá o nejakých vzťahoch týchto štátov a Slovenska hovoriť. Už tento argument podporuje môj názor, že Česko je oporou V4 a vždy bude, ale českí politici majú vlastnú cestu a predstavu o  spojenectvách. My tápeme.

Napriek všetkému existujú podľa vás ešte oblasti, kde V4 musí zostať jednotná: Je tým napríklad téma dvojakej kvality potravín, kde sa všetci členovia V4 jasne zhodujú, že toto ďalej nemôže existovať. Môže toto zachrániť spoločné záujmy V4?

Dovolím si takú analógiu: Aj v rodine sú spory a konflikty, názorová tolerancia nefunguje, ale rodina je rodina. Môže sa aj rozpadnúť… Ja si myslím, že presadzovanie špecifických záujmov jednotlivých členov V4 nemusí viesť k jej rozpadu. Je nutné si uvedomiť, že špecifiká štátov V4 sa vyvíjali v historickom čase a priestore a jednotlivé ciele je veľmi ťažko unifikovať. Bude to závisieť aj od zmien vo vnútornej politike a, samozrejme, sa nevylučuje, že sa budú meniť aj politici. Téma dvojakej kvality potravín je dosť diskutabilná. Aké potraviny dovážame napríklad z Poľska? V4 má svoje opodstatnenie v historickom a politicko-bezpečnostnom zábere. Bolo by dobré, keby sa politici začali práve v tomto orientovať a zamerali sa na jeho upevnenie.

Ako je to v bezpečnostnej oblasti? Poľsko je jasne naviazané na USA, Slovensko a Česko už menej, Maďarsko takmer vôbec. Akú úlohu môžu zohrať bezpečnostné záujmy a politika jednotlivých krajín V4 pri ich vystupovaní?

Historickými faktami by sme nemali len trápne poučovať, ale vedieť ich vhodne  aplikovať na okolnosti, v ktorých sa nachádzame. Prečo sa vlastne stretli panovníci štátov strednej Európe najprv na rokovaní v Trenčíne a potom vo Vyšehrade v roku 1335? Riešili otázku bezpečnosti a zachovania samostatnosti českého, uhorského a poľského kráľovstva smerom k západnej Európe a Svätej ríši rímskej nemeckého národa. Asi vedeli, prečo to robia, veď na českom tróne sedel Ján Luxemburský, syn nemeckého cisára Henricha VII. a príbuzný francúzskych kráľov, a na uhorskom tróne dokonca sedel priamy potomok francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. Svätého, Karol Robert z Anjou.

Otázka bezpečnosti sa vyriešila o sto rokov neskôr v dôsledku dynastickej politiky, keď na všetky tri tróny nastúpila dynastia Jagelovcov, ktorá sa musela postaviť novej hrozbe a to expanzii Osmanskej ríše v juhovýchodnej a v strednej Európe. Celé sa to skončilo katastrofou, ale unifikáciu strednej Európy zobrali do svojich rúk na 600 rokov Habsburgovci. Tým som chcela povedať, že otázky bezpečnosti sú na prvom mieste V4. Ak budú jej aktéri jednotní, bude to rešpektovať EÚ, USA a aj Rusko.

Pokiaľ ide o ekonomickú spoluprácu, Maďari sa výraznejšie odlišujú od zvyšných partnerov V4 napríklad tým, že svoju energetickú bezpečnosť hľadajú skôr v Rusku ako na Západe. Čo z toho môže vyplývať?

Orientácia Maďarska na Rusko je s prihliadnutím na ich vzťahy v histórii prekvapujúca. Panovníci Uhorského štátu sa na začiatku snažili udržiavať formou dynastickej a sobášnej politiky korektné politické vzťahy s Kyjevskou Rusou, ale po jej rozpade si nárokovali na dedičstvo Červeného Chorvátska, ktoré poznáme viac pod názvom Halič. Potom sa expanzia Maďarov obrátila na územie Balkánu, kde sa dostávali do územných rozporov s Byzantskou ríšou. Po jej zániku v roku 1453 sa ruskí panovníci, začínajúc Ivanom III. začali považovať za pokračovateľov jej politiky a zdedili po nej spojencov aj nepriateľov. Oživenie politických vzťahov medzi Maďarskom a Ruskom začalo len v nedávnej minulosti, keď maďarskí historici zistili, že tieto dva národy majú spoločné turkické korene. Nechcem tým ale povedať, že práve tento fakt odštartoval orientáciu maďarskej zahraničnej politiky na Rusko…? Možno len vedia, kam patria, a nepchajú sa niekde, kde cítia, že nie je ich miesto a nie sú žiaduci. To je tá sebareflexia.

A celkom na záver, ako sa podľa vás za ostatný rok zmenila skupina V4, dovtedy pomerne vplyvná a jednotná a aká ju čaká budúcnosť?

Ja osobne chcem veriť, že napriek rozdielnym postojom Česka, Slovenska, Poľska a Maďarska ku kľúčovým problémom v rámci EÚ a rozdielnym vzťahom k Rusku a k USA stále funguje vplyv a jednota V4. Všetky kroky, ktoré uskutočňujú vlády jej členov, sú logické, premyslené a aj keď hľadia na individuálny prospech, neznamená to, že by sa zmenil prístup k významu V4, budem skromná – v európskom kontexte.

- Reklama -