Ekonómka Šichtařová: Slovensko sa prijatím eura od ostatných troch krajín V4 dosť odtrhlo

0
Markéta Šichtářová (Autor: archív Markéty Šichtářovej)

Atmosféra pred parlamentnými voľbami v Česku je pomerne napätá, kampaň vrcholí. Zmení sa podľa vás politické rozloženie síl? Je zrejmé, že ani načasovanie afér okolo Andreja Babiša by nemalo zabrániť tomu, že sociálna demokracia dovládne. Ako to vnímate vy?

Nie som politológ, ale ekonóm… Takže je to pre mňa ťažké odhadovať. Ale vidím to, čo vidia všetci: sociálna demokracia bude rada, ak sa do vlády vôbec dostane. Paradoxne sa ale v úplne rovnakej situácii môže ocitnúť ANO, ktoré zrejme voľby drvivo vyhrá. Mnoho predsedov rôznych strán totiž už avizovalo, že s ANO do koalície nepôjdu. Tieto voľby sa tak môžu skončiť prekvapivým patom a ťažko riešiteľnou aritmetikou. Azda to jediné, čo by som si dovolila odhadnúť, bude účasť ľudovcov vo vláde.

V ostatnom čase počuť aj v Česku volanie z viacerých kruhov po podpore skorého zavedenia eura, naposledy aj od premiéra Bohuslava Sobotku. Vy osobne však nie ste veľkým zástancom eura. Je pre Česko, ale aj Maďarsko či Poľsko lepšou cestou mať vlastnú menu?

Zavedenie eura českú spoločnosť rozdeľuje na podobne veľké skupiny. Predsa len v poslednom čase ale začínajú prevládať pocity, že euro by Česi zavádzať nemali. Vlastne sa dá povedať, že podpora prijatia eura posledných desať rokov sústavne klesá…

Tvrdím, že euro je výborné pre krajiny ako Nemecko, tomu jednoznačne pomohlo, ale nie je prínosné pre krajinu ako Česko. Ukázalo to zhruba trojročné obdobie intervenovania proti českej korune a umelého oslabovania jej kurzu.

Skúsite to vysvetlit podrobnejšie, prečo nie je euro pre Česko výhodné?

Počas týchto troch rokov totiž došlo k tomu, že na základe zafixovania kurzu české firmy neboli nútené zvyšovať produktivitu práce, neboli tlačené vďaka spontánnemu posilňovaniu koruny k tomu, aby inovovali. Namiesto toho boli tlačené k tomu, aby sa snažili konkurovať nízkou cenou. Lenže kde sú nízke ceny, musia byť aj nízke platy, a kde sú nízke platy, nie je motivácia k vyššiemu technologickému pokroku.

Stačili teda iba tri roky, aby Česko začalo technologicky výrazne zaostávať, zvýraznilo svoj charakter lacnej montážnej dielne, prehrialo sa a, paradoxne, ešte začalo zaostávať platovo… Skrátka počas posledných troch rokov sa jeho ekonomická kondícia zhoršila.

Niekto by mohol namietnuť, že to nie je pravda, pretože HDP prudko rástol. To by však znamenalo nepochopenie rozdielu medzi HDP a skutočným bohatstvom. Česko papierovo rástlo, ale nebol to zdravý rast. A to všetko len preto, že sme si „akoby na skúšku“ simulovali tri roky prijatie eura.

Česko i Slovensko sú veľmi závislé od nemeckej ekonomiky. No Nemecko, to nie je iba ekonomika, je to hlavne fenomén Merkelová. Znova zvíťazila, preto je namieste otázka: čo to bude znamenať pre naše dve krajiny, teda nielen pre ekonomiky, ale aj pre celý náš región?

Predovšetkým to znamená zachovanie stavu. Som optimista, preto poloprázdny pohár je pre mňa skôr poloplný a Merkelovú vnímam síce ako mizerný variant, avšak neporovnateľne lepší, ako keby sa kancelárom stal Martin Schulz. Čiže môžeme čakať pokračovanie rovnakých politík ako doteraz. Vrátane tlaku na akceptovanie imigrácie.

Aj sused Česka i Slovenska Rakúsko otočilo čiastočne svoj kurz (i otvorenú náruč migrantom), keď napríklad zakázalo na verejnosti nosiť burky. Táto tendencia sa prejavila aj v nedávnych voľbách. Aký je to pre vás signál?

Na tom nie je nič prekvapivé. Vo všetkých európskych krajinách odpor voči imigrácii rastie, len v niektorých krajinách, ako je Nemecko či Škandinávia, zostáva potlačený. Ale protiimigračné strany silnejú všade vrátane Nemecka. Lenže medzitým už došlo k takému značnému premiešaniu obyvateľstva v niektorých krajinách, že už nie je cesty späť.

Maďarský premiér Viktor Orbán svoj kurz voči Bruselu dlhodobo nemení a na prvom mieste je pre neho bezpečnosť jeho krajiny, odmietanie diktátu Bruselu, ale aj otvorená spolupráca s Východom, najmä s Ruskom. Je to rozumná politika?

Toto je mimoriadne komplikovaná otázka, pretože ja osobnosť Viktora Orbána považujem za veľmi rozpoltenú. Nie je to však otázka len Maďarska, ale napríklad aj Poľska. V Maďarsku i Poľsku sa k moci dostali strany, ktoré sa na jednej strane dokážu celkom úspešne brániť mnohým negatívnym veciam vyplývajúcim z postupujúcej integrácie, na druhej strane, napríklad v ekonomickej oblasti mi ale nad ich krokmi zostáva rozum stáť.

Poľsko sa niekoľkokrát veľmi tvrdo ohradilo voči kritike Bruselu o tom, ako konzervatívna vláda v krajine robí reformy, a mnohé opatrenia dokonca znamenali veľmi silný odkaz z EÚ, že sa môže hlasovať až o pozastavení členstva Poľska v spoločenstve. Naopak, Poliaci odmietajú nielen utečenecké kvóty, ale trvajú na tom, že krajina sa môže slobodne rozhodovať o tom, aké reformy doma robí. Navyše Poľsko takisto nie je veľkým zástancom prijatia eura. Súhlasíte?

Poľsko vykonalo – pokiaľ ide o euro – dosť veľký názorový skok počas posledných, povedzme pätnástich rokov. Od krajiny, ktorá už-už takmer vstúpila do eurozóny, po štát, ktorý je k euru dosť vlažný. Niet sa čo čudovať, euro nemalo šancu stredoeurópske krajiny presvedčiť, že by pre ne bolo výhodné.

Ako protiklad oproti Poľsku a Maďarsku stojí Slovensko. Túžba Roberta Fica po tzv. európskom jadre je skoro na dennom poriadku, možno aj za cenu uvoľnenia migračnej politiky. Je podľa vás volanie po „jadre EÚ“ správnou a dobrou stratégiou?

Slovensko už raz prijalo euro, a to dosť jeho situáciu mení oproti Česku, Maďarsku a Poľsku. Teraz má Slovensko oveľa viac zviazané ruky.

Keby totiž Slovensko malo slovenskú korunu, bolo by preň zaujímavé ponechať si veľkú časť svojej autonómie, ponechať si svoju vlastnú plne autonómnu centrálnu banku (nie ako dnes) či svoje vlastné úrokové sadzby.

Ale keď už sa Slovensko prijatím eura dobrovoľne o tieto možnosti pripravilo, dáva preň akýsi zmysel snažiť sa mať čo najväčší vplyv na rozhodovanie o smerovaní eurozóny. Inak by mohlo pripomínať batožinu prepravovanú v kufri bez možnosti rozhodovať o tom, kam bude dovezená. A vystúpiť z eurozóny by bolo príliš drahé a komplikované.

Vy osobne by ste si dnes trúfli definovať, čo je to „jadro EÚ“? Lebo viackrát ho už spomenul aj Bohuslav Sobotka s tým, že by nebol rád, keby v ňom Česko chýbalo. Vidíte to reálne?

Je to v podstate os Berlín – Paríž – Brusel. Nemecko má ekonomickú silu, Francúzsko kultúrny vplyv a Brusel politický. Všetci ostatní sa len vezú.

Keď sa pozrieme na politiku Česka, Slovenska, Maďarska a Poľska aj vzhľadom na to, čo už zaznelo, existuje tu ešte reálne skupina V4? Lebo vidieť, že záujmy jednotlivých členov V4 začínajú byť diametrálne odlišné. Ako to vidíte?

Stále k sebe máme kultúrne i ekonomicky oveľa bližšie než voči akýmkoľvek krajinám západnej Európy. Ale fakt je, že najmä Slovensko sa prijatím eura od ostatných troch krajín dosť odtrhlo. Naproti tomu mám dojem, že čím ďalej, tým viac má s nami spoločné záujmy Rakúsko.

- Reklama -