Ako ste vnímali rozdelenie spoločného štátu pred 25 rokmi, pretože ste sa narodili v Československu, reprezentovali ste Československo… Bolo to v poriadku?
Tento akt bol otázkou dvoch politikov, nie referenda, čo pokladám pre Slovensko za veľké nešťastie. Myslím si to aj preto, lebo chodím veľmi často do Česka, no súčasne som pochodil napríklad aj celé východné Slovensko. Podľa mňa by to po referende nebolo takto dopadlo. Všetci si stále mysleli, že jeden druhého okráda či niekto na niekoho dopláca. Tento štát bol stále spájaný s ľudáctvom za Hitlera, čo si myslím, že nebolo vôbec správne. To sa dokázalo v Slovenskom národnom povstaní (SNP), že slovenský národ vie bojovať za svoju slobodu. Myslím si tiež, že na to isté dochádzalo aj počas Pražského povstania, no nakoniec od niektorých historikov vyšlo aj to, že Pražské povstanie bolo väčšie ako SNP, čo je ale veľká hlúposť.
Na druhej strane, oni využili túto situáciu, aby povedali: „My sme hospodársky silní.“ Na Slovensku sme mali najmä chemický a ťažký priemysel, ktorý zruinoval túto krajinu – Žiar nad Hronom, Ružomberok, VSŽ – s fabrikami, ktoré sa postavili v krásnych údoliach, kde všetko vymrelo. Zhodou okolností tam chodím, takže poznám to veľmi dobre. Dnes sa to, našťastie, nemôže stať, dnes tu máme ľahký priemysel, automobilky, ale ešte stále sa tie pozostatky prejavujú. Česi majú jednu z najnižších nezamestnaností v Európe, majú „ťah na bránu“ takisto aj cez automobilky, hlavným ťahúňom je Škodovka. Ale nepredali veľké strategické podniky – elektrárne, plynárne. Som ekonóm a viem to posúdiť – inými slovami – nepredali si veľké priemyselné podniky, ktoré sú základom hospodárskeho rastu. My sme, naopak, pod veľkým tlakom odovzdali po rozpade Československa naše najväčšie podniky – Telekom, rozvodové závody, elektrárne – do rúk súkromníkov, ktorí ich potom odovzdali ďalej, našťastie, nie všetci, česť výnimkám.
Máte teraz na mysli aj slovenské zbrojovky? Prevláda verzia, že tie nám zlikvidoval svojím rozhodnutím Václav Havel, no nemohli sme po vzniku samostatného Slovenska túto výrobu oživiť?
No, nie je to celkom tak. Osobne poznám jedného z vtedajších lídrov slovenského zbrojárskeho priemyslu, ktorý riadil takúto fabriku v Dubnici a svojho času to bol najmladší riaditeľ martinských strojární. A čo sa stalo? Prišli tam vtedy dvaja politici – Havel a Mečiar – tanky boli vtedy vyrobené, pripravené na vývoz do Sýrie, no oni povedali: toto nikam nepôjde… Hoci nakoniec tie tanky do Sýrie neskôr aj tak išli. Potom spomínaného manažéra vyhodili, ako to býva u nás zvykom, pričom odišiel do Česka do Tatry, kde pracoval ako veľmi úspešný topmanažér, no vrátil sa naspäť do Dubnice, kde pod jeho vedením začali rekonštruovať a opravovať zbrojársku fabriku a vyrobili novú úspešnú Zuzanu. Potom ho zasa odvolali, ale tie dôvody už nepoznám. Dnes je tam iný riaditeľ, fabrika šliape, urobili veľmi dobré hospodárske výsledky napríklad aj obchodom na zbrojárskom veľtrhu v Dubaji, ale oproti Čechom zasa ťaháme za kratší koniec. Čiže rozdelenie a zameranie našej ekonomiky je jednostranné.
Máte aj nejaké príklady, kde sa urobili u nás aj veľké chyby?
Nemôže sa predsa stať, aby sme predali Talianom našu najväčšiu a najdrahšiu vodnú elektráreň v Gabčíkove, ktorú Enel nechcel rekonštruovať 20 rokov! Nech mi tu nikto nevešia na nos nejaké rozprávky! Musela táto vláda odkúpiť od Talianov aspoň 34 % podielu, aby sme to mohli rekonštruovať, a taliansky Enel si tu robí, čo chce? Vykašľali sa na to a teraz to my máme z našich peňazí celé platiť? Preto hovorím, že niektorí krikľúni v parlamente, ktorí nie sú odborníci a dvíhajú iba ruky – u nás sú len nosiči voličov – tak namiesto nich by o takýchto otázkach mali rozhodovať skutoční odborníci. Osobne sa ekonomike rozumiem a veľmi ma zarmucuje, keď vidím, že my dodávame elektrinu do Talianska, pričom u nás tu s elektrinou šafária. Podobné to bolo aj s plynárňami či s ropovodom. Myslím si, že dnes by si mali spytovať svedomie tí, ktorí tvrdili, že tu budeme mať dvojnásobné platy – aj preto dnes bude plynovod Nord Stream z Ruska do Nemecka obchádzať Slovensko. Slovenský národ sa vtedy nechal oklamať a ja som im vtedy otvorene povedal: „Prepáčte, my na to nemáme.“ My sa najprv musíme naučiť robiť, zrušili sme učňovské strediská, teda zrušili sme to, čo tí menej kvalifikovaní ľudia mohli robiť, no a dnes nemáme kvalifikovanú pracovnú silu! Voláme sem zo Srbska, z Ukrajiny cudzích ľudí za dumpingové platy. Preto sa pýtam, či to bolo správne?
Znamená to, že máme aj tu doma dostatok schopných ľudí?
Samozrejme! Napríklad Volkswagen v Bratislave dokazuje schopnosti našich ľudí, veď sa tu vyrábajú najzložitejšie a najdrahšie modely v koncerne! Čiže my nemôžeme tvrdiť o našich ľuďoch, že nevedia pracovať. Ale bola tu určitá vrstva ľudí, ktorí hovorili: „Prečo by sme my robili, my sa robme chudobní, veď za socializmu nám stačilo iba chodiť do roboty,“ a my dnes ideme hovoriť o sociálnej politike? Nie! To sa skončilo, keď tu bol socialistický štát. Hovorím preto jednu vec: my si žijeme lepšie ako Švajčiari vo Švajčiarsku! A to si málokto uvedomuje. Ja to nehovorím preto, lebo by som mal nejaké drahé auto. Mám 20 rokov staré auto a vážim si to, že som si naň zarobil. Ak žijem z niečoho, platím dane, neukradnem nikomu nič a my tu špekulujeme, koho kde prichytíme na hruškách, pričom všetci vedia, kto to je! Preto ma mrzí, že to nie je len otázka vládnucej vrstvy. My máme špičkového politika – a môže si každý hovoriť, čo chce – ja si ho vysoko vážim a poznám pána premiéra od začiatkov jeho politickej kariéry. Rakúsko je náš vzor, je tam mladý kancelár, ktorý má 31 rokov. Aj pán Fico začínal tiež mladý, vypracoval sa, dobre hovorí po anglicky, dobre vyzerá, tvrdí muziku vo V4 spoločne s Orbánom… My nemôžeme stále iba búšiť a hľadať rozbušku, ale hľadajme chybu tam, kde je. Teda tých ľudí, ktorí nechcú robiť…
Ako teda vnímate desať rokov vlád na čele so SMER-om?
Osobne si myslím, že sme veľmi bezpečnou krajinou. Boli sme medzi prvými, ktorí sme v Schengene dokázali uzavrieť hranice. Ani myš tam neprejde. Je to niečia zásluha či nie? Ja tu nepotrebujem, aby som chodil po ulici a niekto mi klepne po hlave! A nie preto, že chce alebo nemá čo jesť, ale preto, že chce ísť ďalej do Nemecka. My tu nemôžeme chovať ďalšie sociálne vrstvy, ktoré nechcú robiť. To je prvá vec. Druhá vec je snažiť sa o sociálne cítenie v tejto strane s cieľom pomôcť ľuďom. Len my nemôžeme donekonečna pomáhať tým, ktorí nechcú robiť! Buďme úprimní. Ja keď som si chcel zarobiť, tak som nosil cement a robil som aj iné roboty, aby som si zarobil nejakú korunu. Dnes si skúste zavolať inštalatéra, elektrikára či iného remeselníka. Ešte sa na vás ani nepozrie a už pýta 50 eur za cestu… Pritom som predtým nemal na mysli Rómov, to vôbec nie, len oni tiež nemôžu zneužívať sociálne dávky, aby dostali viac peňazí ako ten, kto robí, len preto, že majú viac detí. Netreba zabúdať, že dostali od štátu možnosti, dostali byty, ktoré potom sami zničili. Ale nechcem sa podrobnejšie baviť na túto tému, lebo poznám mnohých Rómov, ktorí sú inteligentní úžasní ľudia, v hudbe, v umení. Sú to ľudia, ktorí sa postavili na zadné a povedali, že to dokážu.
Jozef Golonka dnes (Foto: Jozef Hübel)
A nie je to celé chyba systému, že tu mnohí zneužívajú sociálny systém?
Určite to nie je chyba vlády! Oni boli zvyknutí, tí, čo utekajú napríklad z Afriky, Sýrie či z Ázie, lebo boli zvyknutí, že tam, kde prišli, bolo jedlo či elektrina a voda zadarmo, a teraz to majú doma všetko rozbombardované. Tá idea, že dajme im peniaze, aby zostali doma, nepomôže, lebo oni aj tak sem neskôr prídu. Samozrejme, že tých ľudí mi je ľúto, najmä malých detí. Ale svojou politickou situáciou „každý proti každému“ sa zväčša sami dostali tam, kde sú.
Ale u nás aj tak nechcú ostať…
Nechcú, lebo my im nedávame žiadne sociálne výhody! Preto si myslím, že máme dobrého premiéra, ktorý urobil veľký pokrok nielen sám na sebe, ale najmä v tom, že je tu bezpečne. Pýtam sa: u nás je 10-tisíc domácností bez elektriny a všetci nadávajú, lebo je fujavica… V Amerike nikto nenadáva, keď je 100-tisíc domácností bez elektriny! Nikto nenadáva, všetci to berú tak, že to treba rýchlo vyriešiť. My sa musíme naučiť prestať nadávať a predovšetkým – musíme si začať jeden druhého vážiť. Naša mentalita je asi taká: ja mám väčšie auto, tak ťa predbehnem a ukážem ti, že tá tvoja haraburda patrí do šrotu. U nás je bežné, že sa parkuje na chodníkoch, kde sa nedá chodiť… Koho zaujíma to, že či ty máš auto alebo nie. To je vec, ktorá je nad tvoj štandard. Využívaj mestskú hromadnú dopravu. Prečo by mestá a dediny mali dať peniaze na parkoviská, kde budú parkovať súkromné autá? Nech idú do Londýna alebo pred Elyzejský palác do Paríža, nech si tam dajú auto… Koľko tam budú stáť? Dve minúty!
Čím to je, že mnohí ľudia u nás takto rozmýšľajú?
V prvom rade si u nás Slovák neváži Slováka. Toto je vec chápania a myslím si, že mladá generácia chce prevziať amerikanizmus, keď chce dostať príležitosť, no nech preberie to dobré od nich. Ja si pamätám ľudovú demokraciu, pamätám si II. svetovú vojnu, lebo som rok narodenia 1938, no vidím, ako sme išli za tie roky hore. Tu musí prestať politika, ktorej cieľom je získať voliča, tu musí nastúpiť tvrdý režim, ako je v Nemecku, teda tvrdé postihy za prekročenie či porušenie zákonov, pravidiel v doprave, ale aj inde. Napríklad nie je mysliteľné, že niekto príde a zbúra dom! Veď ten dom bol obývateľný, na stavebnom úrade napísali „prestavba domu“ – a vysvetlenie? Poslanci vraj odsúhlasili s požehnaním stavebného úradu, že pod prestavbou sa môže chápať aj to, že ten dom možno zbúrať od základov! Kde sme to my došli? Čo je toto za politiku? Pamätám si, keď občianske združenie navrhlo svojho času, aby na Napoleonovom vŕšku nestálo Bonaparte, ale nech tam spravia rezidenciu pre predsedu vlády alebo pre prezidenta, ako je to inde vo svete, a keď sa vymenia, príde nový predseda vlády, no rezidencia tam bude! Môže tam byť krásny park, Napoleonova socha, starý predseda vlády sa vysťahuje, nový sa nasťahuje. A nie, že my tu robíme cirkus, či tam býva Fico alebo nebýva. Čo koho je do toho, kde ja platím nájomné? Ale je tu bumerang. Kto sa dnes zaoberá ľuďmi, ktorí majú 8 panelákových bytov, prenajímajú ich, v jednom byte je 6 ľudí, každý príde na svojom aute, zaparkuje tam, zaberá miesto? A ten prenajímateľ, ktorý si kúpil 8 bytov, platí dane? A my naháňame jedného, ktorý poctivo platil dane a raz zabudne zaplatiť… Tieto veci, keď sa nezmenia, nebude to tu dobré. Nechcem sa dožiť chvíle, keď Slováci budú etnikum! Musíme tu mať slovenský národ, ako to bolo za Štúra, ale keď to takto pôjde ďalej, tak sa to môže stať…
Ale prečo potom mladí ľudia utekajú zo Slovenska? Do Rakúska, do Nemecka, do Anglicka?
Ja sa na to pozerám z trochu iného uhla. Pozrel sa niekto na to, v akých podmienkach tam žijú naši ľudia? V akých podmienkach? V akých bytoch? Ale on je v Anglicku… Alebo povie hrdá matka: moja dcéra je v Írsku… Môj kamarát má dcéru, ktorá bola v Írsku, zavesil sa na ňu jeden chlap, ktorý sa na ňu potom vykašľal, vrátila sa do Košíc… A po 10 rokoch je skoro na mizine, žijú „z ruky do úst“… Ale – je v Írsku! Je v Írsku… Moje deti sú v Anglicku, moje deti sú v Amerike… To je dnes móda na Slovensku. Ale zabúda sa na to, že tie deti väčšinou vyštudujú tu, tu dostanú vzdelanie a my nemáme horšie školy! Prečo je Oxford Oxfordom, prečo je Cambrigde Cambridgeom? Pretože za každú školu si musia zaplatiť! Sú tam najlepší profesori, ktorí tam prednášajú, no ak tam niekto vypadne zo skúšky, musí si tú opravnú zaplatiť! A podľa toho sa hodnotí, či zo školy odchádza plne kvalifikovaná sila, nie ako u nás, že naháňame študentov, aby boli v škole, aby tá „chudera“ škola dostala nejaké peniaze od štátu. Áno, si študent na lekárskej fakulte? Platí ti to štát? Nezaplatíš ani euro? Tak potom podpíš, že 5 rokov budeš pracovať v tomto štáte a potom po 5 rokoch sa môžeš vykúpiť a odísť. Ale ak z mojich či tvojich daní tu niekto študuje a ešte ani nie je vyštudovaný, v nemocnici čítam – prijmeme pracovné sily do Rakúska, do Nemecka… Čiže študent je v piatom ročníku a už má miesto v Nemecku…
Ale nie je problém v tom, že u nás nie sú tí študenti motivovaní zostať pre nízke platy?
No chyba je v systéme. My máme špičkové zdravotnícke zariadenia. Ja som všetky operácie absolvoval na Slovensku! Ale obráťme stranu: nech má absolvent tisíc eur nástupný plat, urobí si dovzdelanie, nadstavbu, postgraduál a už má napríklad tisícpäťsto… V Rakúsku zarobí tisícšesto hneď, ale koľko zaplatí v Rakúsku za byt? Koľko tam zaplatí za stravu? Koľko zaplatí v Rakúsku za auto, za povinné poistné? Tým som chcel povedať, že tu nejde iba o zdravotníctvo, ale aj o iné profesie. Keď sa bude platiť školné na vysokých školách, nielen tí, čo majú peniaze, tí menej solventní dostanú pôžičku, budú si ľudia inak vážiť vzdelanie. A problém odmeňovania pedagógov na vysokých školách? My nemôžeme mať na to, na čo nemáme! Buďme úprimní, ak náhodou odíde od nás automobilový priemysel, budeme tam, kde bola Amerika v 30. rokoch minulého storočia, bude tu druhý Detroit. Tým chcem povedať, že u nás je taká situácia, že každý by chcel hneď mať všetko. To vytvára korupciu, plodí klientelizmus, vytvára to vrstvu tých „bohatých“, zvyšovanie cien.
Jozef Golonka s víťaznou trofejou z turnaja SNP v Banskej Bystrici v roku 1966 (Fotor: TASR)
Už ste sa dotkli témy utečencov. Sú pre nás naozaj hrozbou? Najmä ak k nám prakticky nechcú ísť… Brusel na jednej strane hrozí sankciami za nezmyselné kvóty, no na druhej strane neponúka žiadne naozajstné riešenie. Je to v poriadku?
Je podstatný rozdiel jedného bohatého nemeckého štátu po II. svetovej vojne, ktorý obnovil modernými technológiami nemecký štát a urobil nemecký štát silnejší hospodársky, ako bol predtým. Spolu s Francúzmi tu teraz diktujú Európe, čo sa tu deje a bude diať. Kto je na vine, že utečenci sem prišli? Kto je na vine, že niekto povedal: „Poďte, ste tu vítaní…“ Teraz si vyselektujú tých, ktorí chcú robiť a ktorí sú dobrí vo svojich odboroch, nechajú si odborníkov a o tých ostatných sa choďte podeliť v kvótach vy ostatní, ktorí ste novoprišelci v EÚ! Vybabrali s nami s liekovou agentúrou aj s bankou. Čo chcú robiť v Amsterdame, kde je to preplnené inštitúciami? No urobili si to pre seba, lebo si myslia, že my sme periféria! Ale to už dávno neplatí… Vidím tu jeden obrovský problém, že EÚ sa chce rozširovať smerom na východ. Ale smerom na východ sa ide rozširovať do chudoby, nie do bohatstva. Podľa mňa ani brexit nedopadne pre Angličanov dobre. On je v zahraničí ochotný robiť čokoľvek, aj umývať riad, lebo má 1 500 eur, a u nás za 1 000 eur robiť nechce, lebo on je inžinier. Každý chce mať kravatu, každý chce byť IT-čkár, lebo tam sa dobre zarába…
Ja som zažil obdobie v Nemecku, keď kvalifikovaní ľudia im odišli do USA. Čo urobili Nemci? Urobili výnimku a zavolali Indov. Povolali indických odborníkov, no podmienka bola, že musia dostať také isté podmienky, ako majú Nemci. Prvá vlna je tu základná rodina, druhá, že dostali vízum, keď sa uplatnili, fabrika požiadala, aby tam ostali, ak nie, museli sa sťahovať a po 5 rokoch dostali povolenie, že si môžu pozvať ďalších rodinných príslušníkov. Čiže politika, na ktorej zarobili, pretože Nemci nahradili svojich špičkových odborníkov, ktorí odišli do USA, a nemuseli tých nových školiť, keďže prišli hotoví fachmani. Takže čo je tu dnes? Politika! Pretože využijú tých najlepších a ostatných hodia zvyšku Európy.
Ako vnímate snahu premiéra dostať Slovensko do európskeho jadra a byť jeho pevnou súčasťou? Je to reálna predstava?
Myslím si, že Európa zavedením eura a vytvorením schengenského systému vytvorila jeden veľký štát, čo prekáža veľmociam, ktoré robia všetko pre to, aby Európu oslabili. Brexit je takisto ich práca, nie Angličanov. Politika ma zaujíma, sledujem ju veľmi pozorne a mám aj primeraný rozhľad, možno väčší ako niektorí, čo sedia v parlamente. Mám tiež niečo precestované, žil som v Nemecku a nie som naivný. Na druhej strane, sa ma nikto na môj názor nepýta. Som študovaný človek s dvomi vysokými školami, sledujem pozorne politiku a dianie vo svete a porovnávam. Ale dovolím si tvrdiť, že ak budeme silní v strede Európy, tak nebudú môcť s nami mávať a budú musieť s nami počítať tak ako s Rakúšanmi. Pre mňa je vzorom Fínsko, päťmiliónový národ, kde si vedeli vždy rozdeliť aj politické funkcie, nikdy si tam politici navzájom neskáču do vlasov. Neškodia, vymieňajú si funkcie vysokí manažéri a keď ide o blaho Fínska, ktoré je rozlohou oveľa väčšie ako my, tak ťahajú všetci za jeden povraz. Pritom tam majú hrozbu z jednej strany od Ruska, ktorého sa boja, na druhej strane sa boja aj nadržaných Švédov, lebo od nich hrozí neutralita. Ale z geopolitického hľadiska držia Fíni spolu. A my z geopolitického hľadiska ideme otvárať hranice smerom na východ? Pýtam sa: my chceme otvoriť hranice tým, ktorí majú nižší štandard ako my? Má to význam? A keď budeme v jadre, nebude to také jednoduché, aby sa otvorili hranice a aby tu pracovali za dumpingové platy, a naši za vyššími platmi budú musieť odchádzať do zahraničia, aby si zarobili. To nie je riešenie!
Ako vidíte v tomto kontexte ďalší význam V4?
Vyzerá to tak, že Poliaci veľmi rýchlo zabudli, ako s nimi mocnosti počas II. svetovej vojny vybabrali. Veľmi rýchlo sme zabudli aj my, ako s nami vymietla Mníchovská dohoda. Hitler prakticky bez boja obsadil Československo, zabudli sme tiež na 68. rok u nás. Z histórie sa treba poučiť, ale 10 a pol milióna Čechov, 5 a pol milióna Slovákov, vyše 9 miliónov Maďarov a skoro 40 miliónov Poliakov – to je predsa sila! To je jeden silný štát! Ak k tomu prirátame 8 miliónov Rakúšanov, to je už vyše 70 miliónov a Nemci sa majú čoho obávať… Dovolím si tvrdiť, že sa skončili tie trenice medzi Slovenskom a Maďarskom, čo je úžasné. Maďar nie je nepriateľ, že rozpráva po maďarsky, ale v minulosti to niekto vytvoril. Naše vzťahy sú momentálne asi najlepšie v histórii. Takže sa musíme reálne pozrieť na to, že štyri štáty V4 sú veľmi silné, no a spoločne s Rakúskom sa potom Nemecko môže naozaj otriasať v základoch! S kým sa spojíme? So slabým Talianskom? S chudobným Španielskom? Tam je horšie ako u nás! S Portugalskom? Čo s tým ich vínom? A my naraz chceme otvoriť Ukrajine hranice? To, čo sa tam deje, nie je dobré. Ja nie som proruský, božechráň, my tu robíme krik, ale Krym patril odjakživa Rusku! Nemáme o čom debatovať, to je môj osobný názor. Kto vytlačil Turkov z Krymu? Rusi! Kto vytlačil Tatárov? Rusi… Samozrejme, v jednotlivých štátoch vždy bude nejaké to etnikum utláčané. Nie som za to! Ale nemôžeme vychádzať z toho, že musíme držať jednu líniu a nemáme právo na vlastný názor. Veď sa pozrime, my dodržujeme pravidlá embarga voči Rusom, pritom Nemci tam otvárajú nové fabriky, závody, Volkswagen tam ide investovať… Takže platí to embargo pre všetkých alebo pre nikoho? Orbán sa stal nepriateľom Bruselu, lebo povedal: vy ste nás podrazili, lebo naše výrobky nechcú. Ani slovenské výrobky nechcú! Veď my sme boli niekedy hlavní dodávatelia nielen zbraní, ale aj strojov, technológií či potravín. Najlepší partneri, ktorí dodávali Rusom, boli u nás! Oni sa museli starať o inú výrobu, raketovú technológiu, vesmírny program. A dnes?
Kde sme teda podľa vás v tejto oblasti my?
My máme vojsko, ktoré môže ísť brániť tak Dobšinskú ľadovú jaskyňu! My sme mali kedysi jedno silné letectvo, dnes máme 3 alebo 4 letuschopné MIG-y, neviem, či dnes vôbec máme jediný tank! Pritom sme ohrozovaní stále… Vezmime si príklad – dvaja „priatelia“ NATO – Grécko a Turecko. Čo sa stalo? Rozdelili Cyprus. A toto sa môže stať pokojne aj nám! Nemáme sa v podstate čím brániť. Veď aj Rakúšania, aj Švajčiari majú svoju armádu, kúpili najlepšie stíhačky na svete! Nie americké, ale nemecké… Vychádzam z toho, že spoločná obrana – ja som letecký fanatik – napríklad Čechov a Slovákov by bola najlepšia. Veď s inými sa nebudú ani vedieť dorozumieť!
Znamená to, že by sme si mali uvedomiť oveľa viac, že sa potrebujeme viac chrániť?
Zoberte si Francúzov, tam sa nesmie ponad ich jadrové elektrárne vôbec lietať. Spomeňme si na prípad spred rokov, keď tam zostrelili americké lietadlo, ktoré letelo ponad atómku, vôbec sa s ním nebavili… A my? Sedíme na časovanej bombe (naše jadrové elektrárne), ktorá keď vybuchne, tak sme skončili! Čiže myslím si, že dnes by sa u nás mala koalícia aj opozícia dohodnúť na spoločnej obrane slovenského národa. Ostatné rozpory môžu mať akékoľvek, v sociálnej oblasti či inde, ale zaistiť bezpečnosť tých, ktorí tu žijú, tam musia ísť koalično-opozičné prekáračky bokom! Zabudli sme už na Banderovcov? Kde boli? Za ukrajinskou hranicou! Pozerám sa na túto otázku trochu historicky a títo politológovia, ktorí nás tu stále poúčajú, si myslím, že by sa tiež mali poučiť z dejín. Nie som za to, aby tu boli nacionalisti, naopak, som proeurópsky. Ale proeurópsky znamená, aby sa nestalo to, že by tu migrovali cez Maďarsko či Rakúsko.
Mali by sme si teda zobrať príklad napríklad zo susedného Rakúska?
V Rakúsku je ten mladý kancelár zrazu pre niekoho nacionalista, lebo zavrel hranice, lenže to musí pochopiť hlavne Brusel. A v tom Bruseli nás kto vlastne zastupuje? Tí istí ľudia, niektorí takmer 20 rokov, čo tam vlastne robia? Ja sa ich opýtam, čo urobili za ten čas v prospech Slovenska? Ja sa do politiky nemiešam. Ja tu chcem ale mať bezpečnú krajinu! To je môj politický názor. Keby prišli barikády, tak budem na nich prvý… Budem brániť moje deti, moje vnúčatá. A to sme my stratili, my strácame identitu, Slováci, národnú hrdosť. Talian, aj keď nebude mať čo jesť, sa pri hymne bude držať za srdce! A my? U nás sa hrá hymna na štadióne a vybuchujú delobuchy! Kam ide tá naša kultúra? Keď ide naša hymna, stojím v pozore a chytím sa za srdca! A to isté v zahraničí, hoci som tam bol auslander, ale inteligentný auslander. Lebo tam ľudí rozdeľujú – na tých, čo berú prídavky, a na tých, čo odvádzajú dane. A ja som zarábal a odvádzal som dane. Ale bol som pre nich stále auslander – napríklad aj v Nemecku. Ale správali sa ku mne slušne. No chcem žiť tu, tu je môj domov. A čo to tu niektorí skúšajú? Chvália sa: bol som v New Yorku, špacíroval som si po Manhattane… No zbláznime sa z toho! Keď títo novodobí „cestovatelia“ ešte netušili, kde New York je, tak ja som sa tam prechádzal po Wall Street. Chcem tým povedať, že teraz je tu amerikanizmus, ja som zažil, keď tu bol rusizmus, ale ani jedno nie je dobré. My máme svoj vlastný štát a myslím si, že hádam jediní si toto ešte v poslednom období zachovali Rakúšania – tú národnú hrdosť – pod novým kancelárom, ale začalo sa to u nich už za Bruna Kreiského, že boli vždy samostatní, aj za Rakúsko-Uhorka. Nedajú si do toho rozprávať, majú vyspelý priemysel, železiarne. Ale žijú tam spokojne, dobre zarábajú a všetci sú skromní!
V roku 1968 ste sa stali symbolom odporu voči sovietskej dominancii práve symbolicky v zápase na olympiáde v Grenobli, keď ste po strelení víťazného zápasu so Sovietmi, ktorý sme vyhrali 5:4, ležali na ľade a búchali hokejkou o ľad. Vtedy sa toto gesto vysvetľovalo rôzne, no v každom prípade to bol váš spôsob prejavu voči sovietskej nadvláde. Je to tak?
Táto fotografia vošla do histórie československého športu. Česká televízia nedávno priniesla niekoľko programov pri 25. výročí rozdelenia spoločného štátu, kde boli aj tieto zábery. Spomenuli si na Golonku, mal som tam tri medailóny. Reportéri mi počas ich hlavných správ zagratulovali v priamom prenose k mojej osemdesiatke… Pokladal som za veľkú česť, že si na mňa spomenuli a aj teraz na 21. januára ma privítajú v meste Čáslav, kde som bol 3 mesiace na vojenčine.
Prečo je to u nás tak? Prečo máte na mnohých ťažké srdce? Mali ste aj osobne nejakú nepríjemnú skúsenosť u nás?
Áno. Keď nedávno vyhlasovali najlepších športovcov Slovenska, tak ma tam ani nepozvali! Oni to „oddelili“ – toto bolo za Československa, oni končili za Československa a toto už bolo za Slovenska… U nás sa nespomínajú olympijskí víťazi Janko Zachara, Ladislav Čepčiansky, Anton Tkáč, Miloš Mečíř, fenomenálny cyklista Vlasto Ružička, ktorý bol vo svojej dobe taký dobrý, ako je dnes Sagan… Toto pre dnešných „organizátorov“ asi nič neznamená. Ja som reprezentoval Slovensko v československej reprezentácii, bol som kapitánom československej reprezentácie ako Slovák! Ale toto asi dnes pre niekoho nič neznamená…
Lenže máte ešte jednu oveľa nepríjemnejšiu skúsenosť z ešte vzdialenejšej minulosti. O čo vtedy išlo?
Asi pred štyrmi rokmi ma raz zavolali, že mám odovzdať cenu najlepšiemu slovenskému športovcovi. Mal som vtedy predplatenú dovolenku, hovorím preto manželke, to bolo pred sviatkami: „Vieš čo, zlatko, šport je pre mňa srdcovka, ja tam musím ísť, keď ma zavolali…“ Povedal som, že nepôjdeme na dovolenku, vrátil som dovolenku a išli sme na odovzdávanie cien. Prišli sme do nového Národného divadla a zrazu príde ku mne taký neznámy človek a hovorí: „Pán Golonka, prepáčte, ale je to malá zmena…“ Ja sa pýtam: „Aká zmena?“ „No viete, prišiel tréner národného mužstva ako strieborný medailista z majstrovstiev sveta a rozhodlo sa teraz tesne pred chvíľou, že najlepšiemu športovcovi bude odovzdávať on…“ Na to hovorím: „Prosím vás, vy si robíte srandu alebo to myslíte vážne ?“ Opýtal som sa ešte raz, čo to má znamenať… On na to: „Tu vás posadíme dopredu, bude na vás kamera…“ Na to som mu povedal: „Viete čo, ja vám kašlem na vašu kameru! Pozrel som na moju manželku: „Božka, otočme sa, odchádzame!“ Pán tréner národného mužstva, ak bude mať dve olympijské medaily a osem medailí z majstrovstiev sveta, tak potom mi môžete povedať, či on prišiel alebo neprišiel a či bude odovzdávať cenu… A ja som prišiel o dovolenku, urobil som rodinný kravál doma, stálo ma to peniaze, nedostal som ich naspäť a vy mi toto poviete? Ďakujem vám veľmi pekne, odchádzame! Odvtedy vyvolali vojnu proti mne a takto to robia všetci, ktorí tam fungujú ako jeden čelný športový novinár. Práve oni tú zmenu vtedy urobili – organizácia športových novinárov.
Nie je to trochu zvláštny prístup? Navyše aj veľmi neseriózny?
Je. Minulý rok som dostal inú cenu, Cenu Gaba Zelenaya od Syndikátu športových novinárov, ktorú dostali napríklad in memoriam Karol Polák, ja ako legenda a Jožko Kšiňan! Všetci športoví novinári tam boli. Takže čo toto znamená?! Hovorím si: „Sme na Slovensku, sme v demokratickom štáte, kde sa takto hodnotia športovci?“ Moja fotografia, kde ležím na ľade, tak v roku 1968 vyhrala v Londýne cenu najlepšej svetovej fotografie roka! V Nemecku celkom inak hodnotia bývalých významných športovcov. Ale u nás? Čo tu chcete? Čo tu chcete, dedo? Ja som bol zvyknutý baviť sa s inteligentmi, lebo keď iní hrali počas výjazdov karty, ja som chodil po pamiatkach, galériách. Keď sme s Kolínom hrali v Paríži, kde sa otvárala nová hala, tak som išiel do Louvru! V Petrohrade som namiesto hrania kariet niekoľkokrát navštívil Ermitáž… Viete, dnes treba mať prehľad.
Aby sme sa predsa len dotkli aj športu, ktorému ste sa v živote venovali. Ako vidíte ďalší osud slovenského hokeja?
Nového šéfa slovenského hokejové zväzu Martina Kohúta si vysoko vážim, lebo dnes musí byť na takom mieste schopný manažér. Osobne viem, že zväz nemôže viesť nijaký bývalý hokejista, lebo na to nemá IQ. Mnohí športovci majú vysoké iQ, ale osobne by som sa neodvážil viesť slovenský hokejový zväz. Národný tím áno, ale zväz nie… Nech je tam jeden úspešný manažér, ktorý je vyspelý hospodársky, a podľa mňa Martin Kohút je ten pravý človek, ktorý sa vo veciach vyzná. To isté dnes pán Anton Siekel v Slovenskom olympijskom výbore, to sú tí praví ľudia! Oni majú v rukách milióny eur, musia platiť, musia vedieť, za čo platia… Ale aby to došlo tak ďaleko, že my sme neurobili nič pre Slovensko, že tam nemáme žiadne slovo, v televízii sa zabávajú a komentujú chlapci, ktorí možno nikdy nevideli súpera v inom drese, hovoria, ako máme hrať… To je zlé.
Aký máte teda stručný recept na napredovanie slovenského hokeja?
Ak máme napríklad ako Slovensko napredovať, tak v prvom rade musíme uzavrieť ligu, po druhé mladí hráči majú mať prednosť, musia hrať. V Nemecku museli hrať najmenej 3 hráči do 20 rokov a v každom zápase aspoň 12 minút na ľade. Nemci 18 nás už porazili, aby sme si rozumeli. Naposledy turnaj v Dúbravke 9-ročných chlapcov prvé miesto Maďari, druhé miesto Maďari a až tretie my… Tak sa pýtam: Orbán postaví v Maďarsku 6 nových zimných štadiónov a my tu máme staré búdy? Máme tu v Bratislave štadión, kde hovoríme, že naháňame 90 miliónov, čo nie je pravda, lebo to sú aj pozemky okolo a štadión stojí 65? Takže toto je tá propaganda, ktorá nesedí a klameme sami seba… Klameme naše deti a naše dejiny… To je všetko.
- Reklama -
