Nie som žiaden fanatický fanúšik Ruska ani Putina. Ale buďme objektívni, hovorí vyškrtnutá kandidátka Demková. A aj na adresu Rómov dodáva: Tri deti a dosť!

0
Petra Demková (Autor: archív Petry Demkovej)

Na návrh Mostu-Híd ste boli ešte pred dňami kandidátkou na spoločnej kandidátke tejto strany spolu so Smerom-SD, Stranou zelených, SKOK-om, SDKÚ a Starostami a nezávislými kandidátmi. Na návrh toho istého Mostu-Híd vás ale doslova pár dní pred voľbami z kandidátky stiahli. Bolo to pre vás nečakané?

Ja som sa na kandidátku nedostala na návrh Mostu. To určite nie. Každá zo strán koalície, ktorá v Bratislave vznikla, si navrhla svojich kandidátov. Ja som bola kandidátkou inej strany. Nie, to čo sa stalo, ma neprekvapilo. Mňa vôbec nie.

Ako vám oficiálne zdôvodnili vaše odvolanie?

Stručne. Povedali mi, že museli ustúpiť a že ma musia pre dobro v koalícii stiahnuť z kandidátky.

Je známe, že v minulosti ste si na sociálnych sieťach nedávali servítku pred ústa, často ste na rovinu vyjadrovali svoje názory, mnohokrát aj veľmi kritické voči vládnej moci, ale aj voči opozícii. Mohlo aj toto zohrať svoju úlohu?

Úprimne? Myslím, že toto nie. Boli to skôr úplne iné moje názory, ktoré som vyjadrila, ktoré sú tŕňom v oku…

Najväčšie výhrady vašich kritikov boli najmä voči vašim otvoreným sympatiám k Rusku či k prezidentovi Putinovi. Vy ste sa vyjadrili, že vaše pôsobenie v slovenskej politike, kde ste asistentkou poslankyne Martiny Šimkovičovej, treba striktne oddeliť od vašich názorov voči Rusku. To sa dá?

Nepamätám si, kde som to naformulovala presne takto. Vo všeobecnosti si však myslím, že mám právo na názory aj ako súkromná osoba. Aj keď som sa stala osobou verejnou, platenou z verejných zdrojov. Ale rozumiem aj tomu, že ľudia a médiá nemusia rešpektovať moje zbožné želanie, aby nie všetky moje názory boli brané ako názory asistentky poslankyne. Ja som stále aj Petrou Demkovou, úplne obyčajnou, súkromnou osobou.

No dobre, ale rozoberme si vaše názory k Rusku a k Putinovi podrobnejšie. Vám osobne neprekáža, že Vladimir Putin bol kedysi vysokým dôstojníkom KGB? Toto je niečo na obdiv?

To, že bol agentom KGB, mi prekáža najmenej. Pre mňa je to do istej miery zárukou jeho schopností, inteligencie či strategického myslenia. Všade na svete sa ľudia s takouto minulosťou dostávajú do vedúcich pozícií a Slovensko nie je výnimkou. Koľko bývalých agentov ŠtB je dnes v parlamente alebo inak politicky aktívnych? Vtipné je skôr to, že tí, čo najviac vyčítajú Putinovi jeho minulosť, sú často tí istí, ktorí tu doma nemajú s bývalými agentmi pri moci žiaden problém.

Čo vás teda upútalo najviac na Putinovi?

Mňa zaujímajú na Putinovi úplne iné veci. To, ako pozdvihol Rusko, hospodársky i po všetkých iných stránkach. Naše médiá a naši „analytici“ – a  tu poprosím nechať úvodzovky, neustále a bohapusto o dianí v Rusku a o číselných ukazovateľoch klamú. Rusko sa za vlády Putina neskutočne pozdvihlo, mladé rodiny sú finančne motivované mať deti a aj ich majú, zvýšil sa vek dožitia, znížil sa počet samovrážd aj počty prerušení tehotenstva. V počtoch detskej úmrtnosti sa čísla výrazne zlepšili. O ekonomickom raste ani nie je treba hovoriť, to vie každý, kto má snahu si informácie nájsť. Sankcie Rusku len pomohli, vďaka ním sa napríklad Rusko stáva svetovou pšeničnou sýpkou a svetovým vývozcom pšenice číslo jeden…

No a nezabudnime na špičkové výsledky Ruska vo vede a technike, vesmírny program, výskum či armádu.

Vidíte na Rusku aj nejaké negatíva?

Najväčšie škody sa v Rusku napáchali v divokých 90. rokoch, v časoch nekontrolovanej privatizácie a turbokapitalizmu. A, paradoxne, Rusko dnes kritizujú najviac najväčší fanúšikovia týchto zriadení a spôsobov. Nechcú však vidieť, že práve toto boli príčiny otrasných podmienok v Rusku za posledné skoro tri desaťročia. A práve Putin s týmito neduhmi urobil koniec a naštartoval nové procesy.

Nie, nie som žiaden fanatický fanúšik Ruska ani Putina. Rusko je obrovský moloch a má ako každá veľká krajina obrovské problémy. Ale buďme objektívni.

Najmä poslanec František Šebej vystupoval voči vám nesmierne kriticky. Myslíte si, že práve on bol hlavným iniciátorom vášho vyškrtnutia z kandidátskej listiny do regionálnych volieb?

Nikto mi to nepotvrdil takto. Ale myslím si, že áno.

Zmeňme tému. Často ste sa kriticky vyjadrovali na tému migrantov, hoci u nás takmer žiadni nie sú. Znamená to, že podľa vás by Slovensko malo dodržiavať tvrdú líniu po vzore Maďarska?

A to nám má byť ľúto, že tu nemáme migrantov, že u nás nesekajú mačetami ľudí, nevrážajú autami do davov a nevraždia? Musíme mať vlastnú, trpkú skúsenosť, aby sme pochopili, čo bude nasledovať, ak ich sem vpustíme nekontrolovaným spôsobom, ako to urobil Západ? Prečo nám nestačí poučiť sa zo skúsenosti iných?

Ako by sa podľa vás malo Slovensko postaviť k tejto otázke?

Určite si myslím, že Slovensko by malo byť v tejto otázke principiálne a pokračovať v tej línii, v akej ideme. V tomto smere sa mi páči prístup nášho premiéra aj ministra vnútra. Páči sa mi, že neustupujeme, a osobne neverím klebetám, ktoré človek občas zachytí na internete, že poza náš chrbát sa sem tichučko vozia tisíce migrantov.

Určite je v tomto smere Viktor Orbán pre mňa vzorom a veľmi by som si želala, aby sme sa ako krajina inšpirovali tvrdým prístupom k tejto otázke, ale aj v iných zahranično-politických témach, napríklad v prístupe k pánovi Sorosovi. Myslím, že by sme ako krajiny V4 mali držať spolu a spoločne bojovať za našich občanov a za naše pôvodné hodnoty, ktoré tento región vždy v minulosti kultúrne a historicky determinovali. Je jasné, kde je verejná mienka v týchto „končinách sveta“, a voľby v Rakúsku to potvrdili. Mal by sa počúvať hlas ľudu.

Beriete oficiálne vyjadrenie Lászloa Solymosa, šéfa krajskej organizácie Mostu-Híd, ktorý povedal, že „každý, kto kandiduje do zastupiteľstva, by mal niesť nejakú konkrétnu hodnotovú stopu. Pri tomto kandidátovi to neplatí, preto sa koalícia strán, ktorá vytvorila kandidátku do Bratislavského samosprávneho kraja, rozhodla jej kandidatúru stiahnuť“?  Ako vnímate tieto slová?

Trošku ma to pobavilo, vyčarilo úškrn na tvári. Pochopte, že keď toto povedia ľudia, ktorí klamali svojich voličov do poslednej chvíle a potom ich totálne podviedli, je to dosť veľká irónia. Pretože v prípade týchto konkrétnych, som pyšná na to, že nie som nositeľom tej ich hodnotovej stopy. A teraz bez irónie a úplne vážne: ja sama seba považujem za človeka úplne inej morálky a hodnoty ako niektoré konkrétne osoby za stranu Most-Híd. Ja to dokonca viem – že som osobnostne a charakterovo niekde úplne inde. Ale úprimne, pánovi Solymosovi nič nezazlievam. Myslím si, že osobne proti mne nič nemá – vlastne ani nemôže mať, keďže ma osobne nepozná. Myslím si, že len podľahol tlaku a jednoducho musel povedať, čo sa od neho očakávalo.

A ešte jedna poznámka. Akú spoločnú hodnotovú stopu môže mať pravicovo-ľavicová, liberálno-konzervatívna šesťkoalícia, ktorá v Bratislave vznikla? Môže vôbec také niečo existovať? 

Ďalšou citlivou témou na Slovensku sú Rómovia a ich integrácia do spoločnosti. Je možná?

Ja si myslím, že integrácia Rómov, samozrejme, možná je. To by však ale tretí sektor musel prestať vyciciavať peniaze na túto problematiku na svoje obohatenie a museli by reálne hľadať riešenia a niečo začať robiť. Tie miliardy, ktoré sa za posledných 20 rokov na túto problematiku už minuli, by vystačili na vyriešenie celej rómskej otázky trikrát, ak by sa využili efektívne.

Osobne sa mi veľmi pozdáva myšlienka akejsi internátnej starostlivosti alebo povinnej predškolskej prípravy v tejto komunite pre deti od troch rokov, teda v predškolskom veku. Hovorím hlavne o deťoch z osád. Deti by sa naučili základy, ktoré potrebujú v škole, ale aj hygienické návyky a sociálne zručnosti, čo by im veľmi pri nástupe do školy pomohlo. Tie detičky totiž potenciál majú, ale treba s nimi pracovať.

A čo sociálne dávky a podpora sociálne neprispôsobivých spoluobčanov?

Čo sa týka sociálnej podpory tejto komunity, mám na to veľmi jednoduchý liek. Štát by mohol od pevne určeného termínu, povedzme od 1. januára 2019, nie retroaktívne, prispievať už iba na tri deti každej rodiny alebo ženy. Samozrejme, celoplošne na Slovensku. Tri deti a dosť. Ak chceš mať viac – nech sa páči, ale na vlastné náklady. Myslím, že demografická krivka by sa veľmi rýchlo začala upravovať v tejto časti obyvateľstva smerom dolu a rodenie a materstvo ako zárobková činnosť by vymizli. Osobne si myslím, že každému tri deti stačia. A kto ich chce mať viac – nech sa páči, ale bez účasti štátu.

Naďalej zostávate asistentkou poslankyne NR SR Martiny Šimkovičovej, ktorá viackrát vyjadrila sympatie voči Kotlebovej strane. Dokonca sa hovorilo aj o tom, že by mohla vstúpiť do ich poslaneckého klubu. Viete túto informáciu potvrdiť alebo vylúčiť?

Neprináleží mi to komentovať.

Bude mať predvolebný incident vplyv na vašu chuť v budúcnosti sa uchádzať o verejné funkcie? Teda o kandidovanie v niektorých budúcich voľbách?

Asi áno. Mám na to teraz ešte oveľa väčšiu chuť a motiváciu.

Budete sledovať regionálne voľby? Ako by ste zhodnotili  hlavných kandidátov na bratislavského župana?

Sama som veľmi zvedavá, ako sa to v Bratislave skončí. Prieskumom verejnej mienky neverím, takže myslím, že môže prísť aj k prekvapeniu. Odhadujem, že na prvých priečkach skončia Ftáčnik, Frešo, Krajcer, Droba. Poradie neviem. Za najmenej výrazného kandidáta z tých, ktorí sa najviac zviditeľňujú, považujem Rudolfa Kusého. Nerozumiem vôbec tejto kandidatúre a prečo mal niekto záujem minúť také obrovské zdroje na tento už v zárodku neúspešný projekt. Osobne nefandím ani Frešovi, neoslovuje ma jeho program a dlhodobo ani spôsob komunikácie napríklad na sociálnych sieťach. Od Jakubca som očakávala viac, myslím, že on marketing robiť vie, tu však vôbec nezažiaril. Ďalší kandidát, ktorý ma zaujal, je Ľubomír Huďo. Určite má schopnosti a je vzdelaný, program fajn. Obávam sa, že v Bratislave s podporou ĽS NS človek veľké šance v komunále nemá. Ostatní ma nezaujali vôbec, kandidatúru väčšiny zvyšných ľudí považujem za marketingové ťahy, prípadne ľudí so zvláštnym pozadím.

Ako vidíte svoju ďalšiu profesijnú budúcnosť?

Vôbec neviem, kam ma to zaveje. Ja viem, kde sa vidím. Ľudia mne blízki vedia, aké mám ambície. Ale viem aj to, že človek mieni a pán Boh mení. Takže som pripravená na všetko, čo má budúcnosť pre mňa pripravené.

- Reklama -