Vo Wu-chane koronavírus najprv zatajili, tým došlo k oneskoreniu reakcie, a teraz prichádza Čína s víťazným príbehom. Lenže ktovie, ako tých chorých vlastne počítajú… Aj keď je Čína braná ako vinník, pretože odtiaľ vírus pochádza, rozváža zdravotnícky materiál do desiatok krajín a zlepšuje si reputáciu. Vychádzam v otázke aj z vašich vyjadrení pre Argument. Čo povedať k reakcii Číny?
V prvom rade, aby nedošlo k nedorozumeniu… Nemyslím si, že by v Číne došlo k úmyselnému zatajovaniu. Zatiaľ sa hovorí, že prvé informácie o koronavíruse pochádzajú od očného lekára, lenže očný lekár nie je expert na tieto problémy.
Platí, že keď ktokoľvek stojí na vrchole nejakej politickej či vojenskej štruktúry, dostáva mnoho informácií, z ktorých niektoré sú nepravdivé, väčšina sú polopravdy a pravda je v menšine. Stáva sa, že v určitej chvíli musí rýchlo rozhodnúť o niečom úplne novom, v danom prípade o novej pandémii. Ukazuje sa, že rozhodovanie bolo ťažké nielen v Číne, ale aj v USA a u nás, asi všade, kam vlna prišla. Keď nesiete zodpovednosť, snažíte sa nespôsobiť paniku, nevyvolať niečo divoké… Reakcia bola prirodzená. Nešlo o žiadne úmyselné zatajovanie.
A teraz konkrétne: nepoznáme pacienta nula. Ale dá sa povedať, že každá pandémia vyžaduje určitú koncentráciu ľudí a klímu. Preto je Čína taká „problematická“.
Wu-chan je však na rovnakej zemepisnej šírke ako Jacksonville na Floride. Ide o iné klimatické pásmo, ako je Praha, ale podobnosť medzi Čínou a Spojenými štátmi, pokiaľ ide o klímu, je vysoká. Nejde len o teplotu riadenú počasím, ale aj o teplotu v halách, reštauráciách – napríklad v talianskych lyžiarskych centrách. Toto sú základné podmienky pre premenu pacienta 0 na epidémiu. Klíma a koncentrácia ľudí.
Budem citovať jedno vaše vyjadrenie, pán profesor: „Zdá sa, že Západu predovšetkým chýba štátnik veľkosti Teng Siao-pchinga, ktorý sa nebál povedať, že nie je dôležité, akú farbu má mačka, hlavné je, že chytá myši.“ Lenže, veríte čínskym správam o počte nakazených a zomretých?
Údaje, s ktorými pracujem, sú údaje získavané cez Svetovú zdravotnícku organizáciu a zverejňované americkou Univerzitou Johnsa Hopkinsa. Nič lepšie podľa môjho názoru neexistuje. Používam systém dát, ktorý zverejňuje server Worldometer, ktorý bol za pätnásť rokov svojej existencie citovaný vo viac ako šesťtisíc vedeckých štúdiách. Samozrejme, všetky štatistiky sú presné súčty nepresných čísel, ale nič lepšie neexistuje.
Problém nie sú čísla z Číny, ale z krajín, kde neexistuje dokonalý celoštátny informačný systém a kde sa pravdepodobne v najbližších dňoch ukáže, že tam vznikajú nové ohniská pandémie. To znamená India a niektoré oblasti Latinskej Ameriky, tam je podľa mňa informačná diera.
A konkrétnejšie k vašej otázke: súčasťou čínskeho informačného systému je teraz aj tím Svetovej zdravotníckej organizácie. Jeho odborníci by azda zaznamenali, keby Číňania dáta úmyselne skresľovali.
Žena s ochranným rúškom, okuliarmi a gumennými rukavicami cestuje v takmer prázdnom vlaku metra v Pekingu. Zdroj: TASR
Spojené štáty majú aktuálne najviac nakazených na svete. Ako opísať rozdielny prístup častí sveta k pandémii?
Vidíme tri odlišné reakcie na pandémiu. Prvú reakciu predstavuje čínsky totálny protiútok. Fascinujúce. Zdá sa, že domáci požiar uhasili. Druhým prístupom k pandémii je pragmatické konanie, ktoré sa snaží pružne reagovať na premeny; to je napríklad spôsob konania českej vlády. Tento prístup udržuje oheň pod kontrolou. Tretí model je to, čo robia v Spojených štátoch.
V pondelok vo Foreign Affairs, to je najvýznamnejší americký časopis venujúci sa medzinárodnej politike, vyšla pozoruhodná štúdia Marka Blytha, profesora z Brown University. Podľa neho mal Biely dom pri rozhodovaní k dispozícii dva matematické modely vývoja pandémie. Prvá pochádza z Kráľovskej univerzity v Londýne a odhaduje, že pri voľnom šírení koronavírusu zahynie v USA 2,2 milióna ľudí. Druhý je oxfordský model a predpokladá, že pri voľnom pôsobení zasiahne pandémia 40 percent populácie USA; naznačoval, že nie je nutné radikálne zasiahnuť.
V tejto chvíli sa zdá, že Biely dom stavil na oxfordský model. Teraz za pochodu však mení stratégiu, čo je vždy problém, a prechádza na model z Kráľovskej univerzity. Keď použijeme metaforu s požiarom, tak to vyzerá, že v USA sťahujú veľmi dobrý nábytok do budovy, ktorá horí. To vyzerá ako zlý postup.
Profesor Blyth hovorí, že Trump a jeho okolie stavili na to, že deravý zdravotný systém USA sa postará o elitu. Uvádza, že zástupca texaského guvernéra Dan Patrick v nedávnom rozhovore bez obalu vyhlásil, že starí ľudia musia zomrieť a zachrániť tým ekonomiku. Podivná verzia dôchodkovej reformy… Ale to nie je stanovisko Bieleho domu.
A váš osobný názor na budúci vývoj?
Zdá sa, že štátnici musia pracovať s predtým uvedenými tromi variantmi. Ale analytik pridáva ešte dva: (a) nájde sa liek, (b) pandémia odznie. Ako odchovanec osvietenského racionalizmu verím, že sa objaví liek. A že sa podarí zabrániť najhorším scenárom.
Aký zásadný rozdiel vidíte v čínskej a americkej reakcii na pandémiu? Nemyslím teraz techniku skenovania, výrobu ochranných prostriedkov a podobne, mám na mysli výhody a nevýhody sociálno-politického usporiadania.
Čína využila možnosť, ktorú ponúka socializmus s oveľa väčšou koncentráciou politickej a ekonomickej moci v rukách štátu. Dôležitá je aj tradícia. Čínske dynastie sa niekoľko tisícročí rúcali, keď to trochu zjednoduším, predovšetkým z dôvodov korupcie alebo prírodných pohrôm. Prírodné pohromy môžu byť jedným zo zdrojov politických katastrof.
Liberálny Západ nemá toľko disciplíny, ale ani zdrojov ako Čína, aby reagoval na koronavírus totálnym protiútokom. Číňania postavili bleskovo dve nové špecializované nemocnice, každú s tisícom lôžok. Američania poslali do postihnutých miest dve vojenské lode s tisícami lôžok, lenže predpokladané vojnové zranenie vyzerá inak ako koronavírus. Laboratóriá a sály vyzerajú úplne inak.
Spojené štáty nemajú tradíciu porovnateľnú s tou čínskou.
Predtým citovaný profesor Blyth charakterizuje USA ako krajinu s 330 miliónmi obyvateľov, s 270 miliónmi strelných zbraní v osobnom vlastníctve, s 80 miliónmi ľudí s minimálnou mzdou a 28 miliónmi ľudí bez poistenia. To nie je Čína, toto nie je ani Európa.
Zdravotníci hovoria s vodičom v zariadení na testovanie koronavírusu v San Antoniu. Zdroj: TASR
V USA sa už začalo masové prepúšťanie, akciový index Dow Jones sa horko-ťažko bráni ďalšiemu poklesu. Čo sa dá teraz očakávať v Spojených štátoch? Ako si s tým všetkým pred voľbami poradí prezident?
Pokiaľ ide o voľby, všetky výskumy už pol roka hovoria, že by mal vyhrať Joe Biden. V poslednom týždni sa rozdiel zúžil na dva percentuálne body, ale to je zvyčajná prvá reakcia Američanov na krízu. Vždy sa zhromažďujú okolo vlajky. Ale prestíž centra dlho nevydrží. Psychická odolnosť americkej populácie je menšia ako európskeho obyvateľstva.
Správanie akciových trhov a ekonomiky je problém inej povahy. V prvom rade akciové trhy nevypovedajú o reálnej ekonomike. Kľúčové je pozastavenie výroby a služieb, pokles príjmu obyvateľov.
V USA sa zatiaľ problémy hasia tým, že sa do ekonomiky a sociálnych služieb pumpujú novo tlačené peniaze, ale to sú nekryté peniaze. Blížime sa do fázy, keď bude spotreba podviazaná zväčšenou nezamestnanosťou, prehĺbi sa prepad niektorých sektorov ekonomiky – a to sa bude diať v predlženej spoločnosti, kde každý dlhuje každému. Objaví sa šoková inflácia. Do toho vstupujú spomínané sektorové problémy. Okrem finančných služieb sa veľkým problémom stáva ropa.
Saudi a Rusi sa nedohodli na obmedzení ťažby. Saudi dokonca oznámili, že ťažbu navýšia, a cenu stlačili na úroveň, ktorá je úplne neprijateľná pre americkú bridlicovú ropu. Do toho Číňania oznámili, že našli veľké ložisko ropy v Pochajskom zálive – najväčší importér nebude mať takú veľkú potrebu dovážať.
To sú veľké rany pre reálnu americkú ekonomiku, nielen pre akciové trhy. Odolnosť americkej ekonomiky sa zdá nižšia ako tej európskej.
Ale znovu zdôrazňujem, to je čierny scenár. Dúfam, že Američania všetko zvládnu lepšie, ako dáva Biely dom najavo.
Poslanec Miroslav Kalousek po vzore Donalda Trumpa vyzval, aby sa hovorilo čínska chrípka namiesto Covid-19. Do akej miery je možné viniť Čínu za to, čo ľudia prežívajú? Mal by svet od Číny vymáhať škody, ktoré boli vírusom spôsobené?
Koronavírus nemá vlasť. Nepozná ani rasu. Zasahuje všetkých. Ak je počiatkom koronavírusu prenos zo zvierat, čo je, historicky vzaté, väčšinová záležitosť, nemôžete hovoriť o vinníkovi, len o obetiach. O vinníkovi môžeme hovoriť až v prípade, ak by sa preukázala niektorá konšpiračná teória.
Deprimujúca atmosféra počas pandémie je liahňou pre konšpiračné teórie. Boj proti pandémii znamená predovšetkým hygienu – a to aj informačnú hygienu. Konšpiračné teórie treba registrovať, ale kde chýba dôkaz, nie je pravda. Informácia ako taká sama osebe dôkazom nie je, je to len prúd výrazov či obrázkov. Pravda sa dokazuje inak ako slovným vyhlásením politika alebo novinára. Informačná hygiena predpokladá, že ľudia nebudú brať vážne ani verejnoprávne ideologické komplexy napríklad pri absurdnom až smiešnom spravodajstve Českej televízie z Číny.
Zápas s koronavírusom vyžaduje zjednotenie a toho sa niektorí politici a biznismeni boja. Zasievajú nenávisť už teraz počas pandémie, aby si pripravili body pre geopolitické vojny v postpandemickom období.
„Je pomerne ľahké zmeniť civilizačné problémy na zbraň. Pokiaľ ide o choroby, dialo sa tak už pred mnohými storočiami,“ napísali ste v jednom zo svojich aktuálnych textov. Ako použije Biely dom to, že svet čelí pandémii koronavírusu, proti „červenému a žltému“ nebezpečenstvu? A čo boj Moskvy a Pekingu proti prehnitému Západu? K akému posunu dôjde v geopolitických vojnách?
Mongolská ríša, 14. storočie, to je predobraz globalizácie. Vďaka Mongolskej ríši sa prvýkrát komunikačne prepojil celý eurázijský kontinent z východu na západ. Keď sa vytvára globálna civilizácia, vytvárajú sa aj globálne problémy. Súčasná pandémia je len jedným z mnohých globálnych problémov. Ďalším je napríklad znečisťovanie životného prostredia alebo vojny.
Nešťastie je, že ľudia nevedia na globálne problémy adekvátne reagovať. Chýba skúsenosť a u niektorých skupín aj záujem reagovať tak, aby boli ochránení všetci. Chránia sa len skupinky. Toto je realita súčasného sveta.
Aj skúsenosť s pandémiou, ak sa ju podarí počas dvoch mesiacov na Západe zastaviť, bude príliš slabá na to, aby sa zmenilo správanie štátov a niektorých politikov.
Pre USA platí, že je to po občianskej vojne prvýkrát, keď sa na svojom území musia popasovať s nejakým veľkým nepriateľom. Keď porovnáte svetové vojny, vidíte, že tá druhá sa od prvej líši okrem iného tým, že sa bojovalo na území Nemecka. Skúsenosť s vojnou na vlastnom území je niečo, čo sa nedá vysvetliť tým, ktorí tento prežitok nemajú.
Čo súčasná pandémia urobí so silou a súdržnosťou EÚ? Zlé jazyky hovoria o pozvoľnom konci. A všeobecne, do akej miery nákaza zasadí úder globalizácii? Začnú sa štáty viac spoliehať samy na seba, volať po sebestačnosti alebo je to dnes už absolútne nemožné?
Európska únia prežíva dvojakú krízu: inštitucionálnu krízu a krízu elít. Inštitucionálna je takpovediac problém rastu. Každá inštitúcia prechádza fázami, keď sa potrebuje buď trochu vrátiť, alebo ísť dopredu. Kríza elít je niečo iné.
Keď sa pozrieme na reakciu úniových elít na migračnú krízu a teraz koronavírusovú pandémiu, vidíme, že sú úplne bezradné a tým paralyzujú inštitúcie. To, čo sa nám javí ako inštitucionálna kríza, je predovšetkým kríza elít, ktorá prerastá do krízy inštitúcií. Reakcia na migračnú krízu aj na pandémiu je prirodzená a v rozpore s úniovými snami: uzatvárame sa do štátnych hraníc, do svojich pôvodných, prirodzených a technicky ohraničených regiónov – štátnych politických útvarov.
EÚ ako celok nie je schopná zareagovať ani spoločným nákupom rúšok. Pozrite sa, akým spôsobom sa úniové elity dohovárajú o zastavení striedania letného a zimného času.
A nejde len o Úniu. Jan Schneider v jednom zo svojich brilantných komentárov nedávno odporučil, aby NATO rozšírilo článok 5 Severoatlantickej zmluvy, ktorý sa zaoberá vzájomnou pomocou v núdzi, o tézu: keď si členské štáty nedokážu pomôcť, mali by byť o pomoc požiadané Čína, Rusko a Kuba.
Keď sa pozriete na čínsky, európsky a americký model, prvá vec, ktorá zaujme, je, že Číňania dokázali izolovať provinciu, kde epidémia vypukla, tým do značnej miery zabránili šíreniu a vytvorili si rezervy. Z ostatných území mohli posielať tisíce lekárov a zdravotných sestier, potrebný zdravotný materiál, stavať v tyle linky na výrobu ventilátorov, rúšok atď. V Európskej únii uzatváranie oblastí vykonávajú európske štáty, akurát na celej ploche Únie – EÚ si nevytvára rezervy. Spojené štáty vôbec neuzatvárajú nakazené územia. Z chorého New Yorku utekajú ľudia na Floridu a šíria chorobu.
Vidíme tri plošne odlišné prístupy.
A čo Rusko? Ak pandémiu ustojí, dá sa čakať posilnenie vplyvu napríklad na Blízkom východe?
Rusko v sebe skrýva dve otázky. Je to iné klimatické pásmo, uvidíme, ako sa tam koronavírus bude správať. Mimochodom, morová rana tam v 14. storočí tiež došla, a to zo severozápadu. Vopred ochránené klímou Rusko nie je – keď už pandémia prepukla, vírusy sa správajú samostatnejšie. Pri súčasnej pandémii Rusko získalo čas. Američania čas premárnili, pretože stavili na oxfordský model. Rusi sa pravdepodobne pri pohľade na Taliansko a Čínu na zápas s koronavírusom pripravili.
Znie to cynicky, ale bude zaujímavé sledovať, či to zvládnu v nejakom medzimodeli medzi tým západným a čínskym. Nesmieme zabudnúť, že Rusko je krajina, kde sa rodia vynikajúci matematici, šachisti, vojenskí stratégovia. Brániť sa vždy vedeli, uvidíme. Prajme im úspech.
Policajti hliadkujú na prázdnom Červenom námestí v Moskve. Zdroj: TASR
Pán profesor, na záver, čo očakávate v nasledujúcich dňoch, čo by si mali ľudia všímať?
Predovšetkým treba sledovať tých, ktorí v čase globálnej potreby vzájomnej pomoci šíria nenávisť. Šírenie nenávisti je buď priame ako trumpovské volanie o „čínskom koronavíruse“, ale aj nepriame ako zdôrazňovanie, že v žiadnom prípade nesmieme prestať vydávať peniaze na zbrojenie. To sú však peniaze, ktoré teraz strašne potrebujeme, pretože aj my sa rútime do inflácie, ktorá nafúkne ceny a ohryzie úspory.
Teraz mi napadlo… V Amerike prebiehajú zaujímavé diskusie o tom, aký typ vojny nás čaká a aké zbrane sú teda potrebné. Koluje tam poučný vtip: Koľko jadrových ponoriek potrebujeme na zabitie jedného teroristu? Odpoveď Pentagónu znie: Viac. A tu v Česku to vyzerá, že sa budeme pýtať: Koľko tankov potrebujeme na zabitie koronavírusu? Odpoveď ministerstva obrany znie: Viac.
Ak by som mal povedať niečo povzbudivé pre budúcnosť: existuje nádherný nedocenený útly román od Romaina Rollanda Dobrý človek ešte žije. Tam je pasáž, jedna kapitola, v ktorej sa hlavný hrdina – neviazaný stolár a rezbár Colas Breugnon – vyrovnáva s tým, že jeho mestečko zasiahla morová rana. Čo urobí múdry muž na prelome 16. a 17. storočia? Ide, zavrie sa na mnoho dní v chalúpke a pije červené víno. Ako napísal F. X. Šalda, „prisal sa k životu a k jeho zmyslovým konkrétnostiam“. A prežil. Takto sa dá prežiť aj v Česku. Nemusí to byť burgundské, ale musí to byť dobré víno.
