Macron urobil chybu, že vec nediskutoval so širšou verejnosťou. Búrlivé dianie vo Francúzsku očami bývalého podpredsedu Európskeho parlamentu

0
Libor Rouček (Autor: Hans Štembera)

Protesty hnutia žltých viest trvali od polovice novembra, potom premiér Édouard Philippe prišiel s ústupkom, že o pol roka odloží zvýšenie dane z pohonných hmôt a vláda nebude upravovať tarify na elektrinu a plyn. Teraz sa už hovorí o zrušení dane, prípadne o tom, že zmeny nebudú figurovať v rozpočte na rok 2019. Je súčasný postup vlády správnou odpoveďou?

Je to rozumné riešenie. Vláda tiež povedala, že s verejnosťou bude problematiku diskutovať. Urobili chybu, že ekologické dane nediskutovali so širšou verejnosťou skôr a vláda len rozhodnutie oznámila ako hotovú vec. To sa, samozrejme, nepáčilo nielen žltým vestám, ale aj širokej verejnosti. Keby sa toto udialo u nás, takisto nebude s opatrením 70 percent ľudí súhlasiť. Ale keď sa pozrieme na spotrebné dane, Francúzsko ich má nižšie než Veľká Británia alebo Nemecko. Keď idem zo Štrasburgu, natankujem vo Francúzsku, pretože v Nemecku je cena benzínu o niekoľko centov vyššia. Briti alebo Nemci nejdú do ulíc, aj keď majú vyššie dane, a berú situáciu tak, ako je.

Francúzi majú inú povahu. Keď ide o reformy, idú do ulíc. Akýkoľvek pokus o reformu sa vo Francúzsku stretne s odporom. Aj za minulých vlád, za Hollanda alebo Sarkozyho, akýkoľvek pokus o reformu stroskotal. Macron bol doteraz úspešný. Do určitej miery reformoval štátny rozpočet a Francúzsko na rozdiel napríklad od Talianska nemá problémy s veľkými deficitmi. Reformoval pracovné právo, čo sa v minulosti zdalo nemožné, a pokračuje ďalej. Len urobil chybu, že vec nediskutoval so širšou verejnosťou, odbormi a na vidieku s farmármi.

Emmanuel Macron

Emmanuel Macron  Zdroj: TASR

Francúzsko, na rozdiel od Veľkej Británie, Nemecka a ďalších krajín, má tradíciu revolučného marxizmu, čiže anarchizmu, tá je tam po desaťročia, a má tiež tradíciu krajne pravicových násilných skupín.

Aj keď sa ľudia z ulíc stiahnu, dá sa predpokladať, že problém je oveľa hlbší. Už ste o niektorých dôvodoch hovorili, ale v čom je vlastne podľa vás hlavný problém sociálneho napätia? Majú sa Francúzi skutočne tak zle, že im došla trpezlivosť?

Samozrejme, v každej krajine, a vidíme to aj u nás, majú niektorí ľudia pocit, že sa im nedarí dobre. Rastú im síce mzdy a platy, ale aj životné náklady, pozri bývanie v Prahe či zdražovanie potravín. Niečo podobné vidíme vo Francúzsku. Francúzom sa nevodí zle. Keď sa pozrieme na minimálnu mzdu alebo platy, prinesú domov trikrát toľko ako my v Česku. Ľudia však majú pocit, že je život zložitejší, ťažší, životné náklady stúpajú. A ako som už povedal, Francúzi majú v krvi a vo zvyku dať nespokojnosť viac na vedomie. Na rozdiel od Čechov, ktorí frflú niekde v krčme, Francúzi idú do ulíc. S tým musí každý prezident počítať. Písal o tom už de Gaulle a prebieha to za každého prezidenta.

Francúzsku sa nedarí zle, ale v porovnaní s Nemeckom po stránke ekonomiky a životnej úrovne zaostáva. Reštrukturalizáciou daní sa znížili dane podnikom, aby do Francúzska prichádzali investori, aby sa viac točila ekonomika, a v tom je Macron do určitej miery úspešný. Keď sa pozrieme na banky, ktoré odchádzajú z Londýna, tak okrem Frankfurtu si najviac vyberajú Paríž. Ale normálny človek, ktorý pracuje ako vodič, predavačka, učiteľ, zmenu necíti. Ľudia majú pocit, že reformy sa dejú, ale na úkor stredných a nižších vrstiev. Nad tým sa bude musieť teraz Macron zamyslieť a v rámci zvyšného obdobia viac diskutovať kroky s verejnosťou a zástupcami tých vrstiev, ktorých sa týkajú.

O Macronovi sa hovorí, že je prezidentom bohatých. Aj keď sa už hovorí o zrušení dane, budú stačiť jeho výzvy na dialóg alebo sú protesty v uliciach začiatkom jeho konca? Ustojí odpor ľudí politicky?

Prezident Macron má pred sebou ešte tri a pol roka do konca volebného obdobia. Situáciu ustojí. Protest si do určitej miery privlastnili aj vandalské skupiny. Nie je to žiadna revolúcia. Macron má silnú podporu v parlamente a v Národnom zhromaždení. Navyše je opozícia oslabená a roztrieštená. Nemyslím si, že by mala pripravenú nejakú alternatívu reforiem, len populisticky ťaží z problémov a nespokojnosti. Samozrejme sa tiež spájajú krajne ľavicové a krajne pravicové prúdy v odpore proti Macronovi, ale pokiaľ ide o politické kroky, opozícia je roztrieštená a nemá silu zhodiť prezidenta Macrona a jeho vládu.

Do akej miery vláda podcenila sociálne napätie v krajine? „Ten chudák Macron ani nevie, proti komu stojí. Táto revolúcia nemá vodcu, je produktom kolektívnej mysle. Angela Merkelová dobre vedela, prečo chce sociálne siete regulovať, keď zistila, že sú centrom odporu proti jej sociálnemu experimentu z roku 2015. Ale bolo už neskoro,“ napísal šéfredaktor MF Dnes Jaroslav Plesl na sociálnej sieti. „Myslím, že ani pre nás, rovnako ako pre Nemecko či pre Francúzsko, už niet cesty späť.“ Čo si o tom myslíte vy?

Vo Francúzsku sa žiadna revolúcia nekonala a nekoná. Poučenie z tých demonštrácií bude, že nielen ministerstvo vnútra, ale aj celá vláda sa bude musieť znovu pozrieť na najrôznejšie násilnícke elementy a skĺbiť slobodu zhromažďovania, ktorá vo Francúzsku bola, je a bude, s krokmi, ktoré páchajú anarchisti a vandali. Nie je možné, aby násilníci a vandali prišli do akejkoľvek štvrti v Paríži, keď si, samozrejme, vyberú tie svetoznáme, pozri Champs-Élysées a Víťazný oblúk, a ničili. Aj z toho sa francúzsky štát musí poučiť. Áno, právo na demonštrácie musí byť zachované, nie sme v Rusku, kde Putin proti demonštrantom tvrdo zasiahne a demonštrácie nepovolí, ale musí existovať určitý poriadok. Demonštrácie sa musia konať na určitom vopred určenom mieste, nie aby bola anarchia po celom meste a vandali ničili verejné budovy, súkromný majetok a zapaľovali autá.

V hlavnom meste Francúzska sa demonštrácie proti reformám prezidenta Emmanuela Macrona zmenili na pouličné boje

V hlavnom meste Francúzska sa demonštrácie proti reformám prezidenta Emmanuela Macrona zmenili na pouličné boje. Zdroj: Jan Rychetský

Niektorí ekonómovia predpokladajú ďalšiu krízu, čo sa bude diať ďalej? Aké reakcie po Európe predpokladáte?

Európanom, či sú to Francúzi, Briti, alebo Česi, sa darí ekonomicky a spoločensky tak ako nikdy v dejinách. To, samozrejme, neznamená, že všetci ľudia sú spokojní, o tom sme už hovorili. Máme slobodu a demokraciu, ktorá zaručuje aj slobodu slova a demonštrácií, takže ľudia z času na čas budú proti niečomu protestovať. To neznamená, že dôjde k nejakej novej revolúcii alebo násilnému prevratu. Ukazuje to aj situácia v krajine, ktorá ako jediná z Európy nemala za posledných dvadsať rokov ekonomický rast. Ekonomická výkonnosť v Taliansku je teraz nižšia, než bola na začiatku finančnej krízy. Obyvateľov síce unavujú tradičné strany, takže zvolia nové, ktoré sa dostali hore určitým populizmom, ale keď sa dostanú k moci, problémy, ktoré Taliansko má, zostanú a oni ich musia riešiť v rámci systému, v ktorom sa Taliansko, celá Európa a svet nachádzajú. Poruke sú len určité riešenia. V tých krajinách, ktoré sú schopné a predvídavé, sa potrebné zmeny diskutujú a krok za krokom zavádzajú, aby nedochádzalo k situáciám ako vo Francúzsku. Zmenám, ktoré prináša globalizácia a technologický vývoj, sa musí prispôsobovať ekonomika aj sociálne systémy. Niektoré krajiny sú v reformách úspešnejšie, iné menej. Historicky to tak v Európe je, že severozápadná Európa je v tom úspešnejšia, než je európsky juh, do ktorého čiastočne patrí aj Francúzsko. Žiadna revolúcia, žiadne prevraty, ale z času na čas budú demonštrácie v krajinách, kde je tradícia určitého násilného protestu.

Na Elyzejských poliach vyrástli barikády

Na Elyzejských poliach vyrástli barikády. Zdroj: Jan Rychetský

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu