V noci na piatok nariadil prezident Spojených štátov v reakcii na chemický útok v meste Chán Šajchún, ktorý mal za následok desiatky obetí, útok na leteckú základňu na západe Sýrie. Ide o snahu odstrašiť sýrsky režim od podobných útokov. Už zazneli prvé reakcie, že ide o zlom v americkej politike, pretože z Bieleho domu sme ešte minulý týždeň počuli, že Spojené štáty už nepovažujú odstránenie sýrskeho prezidenta Bašára Asada za pilier svojej politiky v tejto krajine. Potom došlo k chemickému masakru, ktorý bol pripísaný Asadovmu režimu. Donald Trump hovoril o obrovskom zločine a o tom, že zmenil názor na Asada. Ako sledujete vy tento vývoj udalostí?
Nočný útok na suverénny štát znamená, že americká zahraničná politika sa stáva takmer nepredvídateľnou. Prudké zmeny v názoroch na situáciu a ochota podlomiť mierové rokovania. To svedčí o tom, že Spojené štáty zahraničnú politiku podriaďujú vnútroštátnym potrebám. Za zvlášť zarážajúce pokladám, že na ten útok dal Trump pokyn v okamihu, keď bol na návšteve u neho čínsky prezident, čo je podľa môjho názoru krajne nevhodné. Uvidíme, ako zareaguje Čína a Rusko. Vieme ale už jednoznačne, že americká vojna sa pretiahla z Afganistanu cez Irak do Sýrie. Je to krajne nebezpečná situácia, a to aj pre Spojené štáty.
Predpokladali ste takúto reakciu?
Ako som hovoril, politika USA sa stáva nepredvídateľnou a v tejto chvíli sa dá očakávať všetko. Jeden variant, že sa to stane, tu bol. Že sa na to Spojené štáty odhodlali pod spomenutou zámienkou použitia chemických zbraní, je v podstate len dôkaz toho, že aj tie najhoršie scenáre sú reálne.
Politici považujú reakciu Spojených štátov na masaker ľudí chemickými zbraňami za adekvátnu. „Civilizované národy“ prezident Trump vyzval, aby sa pripojili k USA v snahe „ukončiť masaker a krviprelievania v Sýrii“. Myslíte si, že Trump chce už bez akýchkoľvek ďalších dohôd ukončiť vojnu v Sýrii?
To je presne to, čo nevieme. V tejto fáze je to nečitateľné. Samozrejme, za Trumpa sa teraz postavia všetci politici, ktorí dávajú prednosť militantným vyhláseniam a militaristickým riešeniam. Uvidíme veľa prísah vernosti americkej zahraničnej politike aj od ľudí, ktorí boli z Trumpovho víťazstva rozpačití. Bude zaujímavá reakcia Iraku, pretože Irak je v bitke o Mosul spojenec USA, ale zároveň podporoval Asada. V chaose, ktorý panuje na Strednom východe, Spojené štáty rozvírili ďalší zmätok. Americká hra na globálneho žandára dostáva znovu podobu toho najhoršieho prejavu, aký môžeme spoznať.
Akoby sa to podobalo útoku Spojených štátov na Grenadu. Spojené štáty sa z depresie po porážke vo vietnamskej vojne spamätávali nadšením z víťazstva. Spojené štáty sa dostali do depresie z vojen, ktoré vedú od prezidenta Busha, a teraz majú pocit, že môžu dosiahnuť ľahký úspech a vrátiť si tak sebavedomie.
Dostáva sa v tomto svetle do inej roviny aj napätie medzi Spojenými štátmi a KĽDR?
Pravdepodobnosť, že zaútočia na Severnú Kóreu, samozrejme, narastá, pretože sa vraciame k osi zla. Keď prišiel Bush s teóriou osi zla, Severná Kórea odstúpila od zmluvy o nešírení jadrových zbraní a začala testovať svoje jadrové zbrane. Odhodlanie Ameriky používať v zahraničnej politike agresívnu silu z druhej strany povedie k protiopatreniam. Situácia sa počas piatkovej noci výrazne zhoršila. Dúfajme, že to bude len nakrátko.
Isté je, že sa všetko odrazí vo vzťahoch s Ruskom. Teraz už môžeme len sledovať, kam to povedie.
Už sledujeme dva alebo tri mesiace, že Trump prišiel do Bieleho domu úplne nepripravený. Vidíme to na kádrovacej politike, prezidentských dekrétoch, ktoré boli zablokované, a teraz to vidíme v chaose vo vzťahu k Sýrii. Americký útok na leteckú základňu v Sýrii je zároveň útokom na mierové dohody, ktoré pripravovali Turecko, Rusko a Irán. Zase sú na koni Spojené štáty a budú diktovať mier. Tak si to asi Washington predstavuje, žiadne dohody medzi Ruskom, Tureckom a Iránom nie sú dôležité, dôležité je to, čo povieme my.
Niektorí analytici mali pochybnosti o tom, či bol dostatočný čas na akékoľvek prešetrenie chemického masakru v meste Chán Šajchún. Ešte včera pochybovali, či takáto akcia zapadá do kontextu rusko-sýrskych vojenských operácií z posledného obdobia, a hovorilo sa o teórii, že bol zasiahnutý sklad chemických zbraní držaný povstalcami. Čo si o tom myslíte?
Pochybnosti pretrvávajú. Ako to skutočne bolo, sa s veľkou pravdepodobnosťou nakoniec dozvieme, len to už nebude nikoho zaujímať. Že niekto dopredu vie, ako šetrenie dopadne, samo osebe svedčí o tom, že doba je veľmi napätá. Logicky: dva dni po tom, čo Trump oznámi, že mení vzťah k Asadovi, Asad použije chemické zbrane? To by znamenalo, že je absolútne hlúpy. Keby bol absolútne hlúpy, tak by sa tam tak dlho neudržal. To nevychádza. Inými slovami, možno je pravdepodobnejšie, že sa nešťastnou náhodou podarilo zbombardovať nejaký sklad chemických zbraní. Ale zase je to len úvaha, z ktorej by sa nemali vyvodzovať závery tak, ako sa to dialo pri útoku na humanitárny konvoj v Aleppe. Konečné šetrenie jasne ukázalo, že za útok nikto z Rusov nemôže, akurát sa všetko mediálne zatĺklo.
Pridám ešte pár poznámok o chemických zbraniach v Sýrii. Je potrebné povedať, že sýrske chemické zbrane sa objavili v tejto krajine ako protipól k jadrovému arzenálu Izraela a vytvárali určitú rovnováhu síl. V roku 2013, keď bolo na spadnutie, že pôjdu západné jednotky do Sýrie, Rusko vyjednalo dohodu o likvidácii chemických zbraní v Sýrii, pretože už vtedy bolo používanie chemických zbraní dávané za vinu iba Asadovi. Pritom je, samozrejme, jasné, že ozbrojený konflikt viedol k rozdeleniu armády, to znamená, že sa časť skladu chemických zbraní veľmi pravdepodobne dostala do rúk povstalcov, dnes radikálov najrôznejšieho typu. To, že sa podarili dohody o chemickom ozbrojení a pripojení k medzinárodným dohovorom a Izrael sa pripojil k dohovoru o likvidácii jadrových zbraní, znamenalo, že Spojené štáty nezaútočili. Je nutné dodať, že väčšina americkej verejnosti bola proti použitiu ozbrojených síl v Sýrii. Situácia bola zložitejšia, ale od samého začiatku konfliktu v Sýrii boli chemické zbrane chápané ako prah, za ktorým sa nesmie tolerovať Asadova genocída vlastného ľudu. Takto to bolo prezentované na Západe. Inými slovami, že by v čase ofenzívy, keď z vojenského hľadiska tieto zbrane Asad nepotrebuje, ich napriek tomu použil, je výsostne hlúposť. To už je pravdepodobnejšie, že sa tam zbláznil nejaký generál, ktorý našiel skryté zásoby. Ale myslieť si, že išlo o nejaké centrálne vojenské rozhodnutie? Absolútne nepravdepodobné.
Je tu ešte jeden veľký problém, propaganda. Vidíme, že ju do značnej miery robia emigranti, ktorí utiekli pred Asadom zo Sýrie. Majú tendenciu vždy kresliť diabolský obraz Asada. Dokonca sa vytvárajú s podporou západných vlád organizácie na Západe, ktoré majú túto funkciu. SOHR je organizácia, ktorá vznikla údajne v roku 2006, v skutočnosti sa stala dôležitou až na začiatku občianskej vojny. Kto ich zásobuje informáciami a kto ich potom čerpá? Kto ich zásobuje peniazmi? To sú tzv. nevládne organizácie s vládnou podporou, v danom prípade nie, samozrejme, sýrskou, ale britskou. Takto sa informačne uzatvárame do slučky a potom je vyvodzovanie analytických záverov nemožné. Vyšetrovať situáciu prostredníctvom organizácie, ako je SOHR, je nezmysel, to sú emotívne naladené propagandistické skupiny. Nechcem vôbec znižovať ich odvahu alebo znehodnocovať ich cieľ, ale z hľadiska odbornej analýzy problému sú v podstate nepoužiteľní a teraz ide o to, zachovať si chladnú hlavu a situáciu presne zanalyzovať. Vinník musí byť potrestaný, pretože išlo o vojnový zločin.
Navyše niekoľko týždňov Západ prežíva propagandistické problémy s Mosulom. Iracké vojská s podporou Američanov útočia na Mosul a útok je porovnateľný s útokom na Aleppo. Je to z vojenského hľadiska porovnateľné vrátane obkľúčenia, vrátane humanitárnej katastrofy, avšak západné médiá informácie o Mosule nedávajú, ale prenikajú na Západ cez arabské médiá. Bola potrebná téma, ktorá by zatienila tragédiu Mosulu, a téma použitia chemických zbraní sa priam ponúka. Keď sa pozriete na obrázky z Mosulu, sú to úplne porovnateľné obrázky ako z chemického útoku. Rozdiel je len v tom, že tam padli konvenčné granáty. Sú to rovnako zúfalé pohľady na malé deti, ktoré sa zmietajú v kŕčoch. Zločin je vojna a ten, kto tú vojnu začal, je zločinec.
Je to vojnová situácia. A prvou obeťou vojny je pravda. To znamená zodpovedajúce štruktúry cedia, transformujú a podsúvajú informácie. S tým treba pri ich vyhodnocovaní počítať. Ak médiá berú informácie bez analýz a odovzdávajú ich verejnosti, verejnosť sa dostane do emócií, politik sa im prispôsobuje. To je začarovaný kruh.
Deň pred chemickým útokom sa prihodil teroristický útok v Petrohrade, ktorý zrejme spáchal moslim zo Strednej Ázie. Najskôr, ako vnímate úvahy, že Putinovi sa vlastne takýto útok hodí, pretože môže odvrátiť pozornosť od nespokojnosti ruských občanov s ekonomickou situáciou a mierou korupcie? Dokonca bolo naznačené, že za útokom na metro stáli priamo ruské tajné služby.
To sú práve tie reči… Pravda je to, čo sa mi hodí. Niekomu sa hodí predstava, že je Putin zločinec, tak mu bude prisudzovať aj také veci, ako je atentát v Petrohrade. Preboha, kto má pre to nejaké dôkazy? Nezmysel, nelogické. Druhá vec sú, samozrejme, reakcie na demonštrácie a Navaľného film. Ja si myslím, že film o korupcii Medvedeva nemohol urobiť jednotlivec, za tým stojí skupina alebo inštitúcie, nie je jasné, či domáce alebo zahraničné. Štruktúra použitej argumentácie je málo zrozumiteľná. Na druhej strane platí, že keby desatina bola pravda, dozrel čas vymeniť premiéra. Desatina… On musí povedať, čo z toho je pravda a čo nezmysel. Že mlčí, len situáciu skomplikovalo. Vôbec to ale nesúvisí s tým atentátom.
V novinách padlo zaujímavé prirovnanie, že Stredná Ázia predstavuje pre Rusko rovnaký problém ako pre nás moslimovia z Afriky a Blízkeho východu. Možno to brať vážne?
Ruská spoločnosť je iná ako naša spoločnosť. Na pôde dnešného Ruska bol islam skôr ako kresťanstvo. Rusko je tradične od čias Ivana Hrozného multikultúrnou spoločnosťou. Niekedy to bolo pokojné, niekedy konfliktné. Niektoré enklávy sa správajú inak ako ostatné. Tatársko je najbohatšia časť Ruskej federácie, pretože je tam ropa. Mimochodom, Alah miluje ropu, to ste si iste všimli. Spolužitie pravoslávia a islamu má v Rusku veľkú tradíciu, samozrejme, sa to momentálne komplikuje, pretože narástol džihádizmus najrôznejšieho zamerania. Keby ale bolo automatické prepojenie konfliktu islam – Rusko, potom by nemohlo mať Rusko také dobré vzťahy s Tureckom alebo Iránom.
