Maďarsko sa už od začiatku stavia voči súčasnej migračnej vlne utečencov veľmi nekompromisne. Premiér Viktor Orbán na svojich verejných vystúpeniach niekoľkokrát odsúdil kvóty na prerozdeľovanie utečencov a nečinnosť Európskej únie pri riešení migračnej krízy. Avizoval, že jeho vláda pripraví vlastné návrhy, prostredníctvom ktorých sa bude snažiť problém vyriešiť. V rámci nových opatrení by tak mala na 175 kilometrov dlhej hranici so Srbskom vzniknúť bariéra vysoká štyri metre. Práve zo Srbska prúdi do Maďarska najväčší počet utečencov. Len v priebehu tohto roka vstúpilo podľa maďarských úradov do krajiny viac ako 60 000 ilegálnych migrantov, pričom za celý rok 2015 by podľa ich odhadov mohlo toto číslo stúpnuť až na 130 000.
Aj napriek zložitej situácii desaťmiliónového Maďarska, ktoré nemá kapacity na príval desiatok tisícov utečencov, nenachádza variant riešenia premiéra Orbána a spol. u európskych politikov a médií žiadne pochopenie. V stredu nepriamo odsúdil výstavbu bariéry aj pápež František: „Kiež Boh odpustí všetkým, ktorí zatvárajú dvere pred tými, ktorí potrebujú ochrániť pred nebezpečenstvom.“ Znepokojenie vyjadrila tiež regionálna hovorkyňa utečeneckej agentúry OSN Kitty McKinseyová: „Možnosť žiadať o azyl je nepopierateľným ľudským právom. Obávame sa, že výstavba plotov a múrov môže toto právo značne obmedzovať.“ Thomas Huddleston z bruselskej neziskovej organizácie zaoberajúcej sa prisťahovaleckou politikou priamo označil Orbána za xenofóba: „Migrácia sa stala Orbánovým nástrojom v boji proti EÚ. Jeho rétorika opisujúca každého utečenca ako teroristu je xenofóbna.“
Rovnaké stanovisko zastávajú tiež európski politici. Ako prvý sa k výstavbe bariéry vyjadril srbský premiér Aleksandar Vučić pri príležitosti svojej návštevy Nórska. „Som skutočne šokovaný. O celej záležitosti ešte musíme s našimi maďarskými partnermi diskutovať. Srbsko nenesie zodpovednosť za súčasnú migračnú vlnu, my sme navyše pre utečencov len tranzitné krajiny. Alebo si snáď môže niekto myslieť, že Srbsko môže za vojnu v Sýrii?“ prehlásil srbský politik. K situácii sa vyjadrili na spoločnej tlačovej konferencii vo Viedni i rakúsky prezident Heinz Fischer a jeho chorvátska kolegyňa Kolinda Grabar-Kitarović. „Toto rozhodnutie predstavuje krok zlým smerom. Pokiaľ sú tí ľudia v ohrození života, nesmieme ich ponechať vlastnému osudu. Podobné bariéry môžu opäť rozdeľovať kontinent,“ povedal Fischer. Chorvátska prezidentka potvrdila, že jej krajina nič podobné neplánuje a so svojimi susedmi bude na riešení problému spolupracovať.
Kritika sa okrem toho ozýva zo všetkých európskych médií. Komentátori britských, nemeckých a francúzskych denníkov zhodne považujú výstavbu bariéry medzi Maďarskom a Srbskom za krok do minulosti. Známy ruský komentátor žijúci v nemeckej imigrácii Leonid Beršidskij na internetovom serveri americkej agentúry Bloomberg poukazuje na to, že to boli práve Maďari, ktorí v roku 1989 ako prví narušili vtedajší berlínsky múr medzi východnou a západnou Európou. „V máji 1989 začali rozoberať 200 km dlhý múr na hraniciach s Rakúskom, a je preto skutočne pikantné, že práve oni chcú teraz budovať ďalšiu stenu. Je nesporné, že žiadne vztýčenie plota či výstavba steny problém nevyrieši. K tomu môže prispieť jedine premyslený plán,“ napísal Beršidskij.
Britský denník The Telegraph obvinil maďarskú vládu „z cynickej manipulácie verejnou mienkou“ a pripomenul tiež vládnu kampaň, v rámci ktorej sa na billboardoch objavovali nápisy varujúce Maďarov pred príchodom utečencov, ktorí im údajne môžu vziať prácu. Verejnoprávna britská BBC zase upozornila na pokrytectvo Orbánovej vlády z démonizovania ekonomických migrantov, keď pritom od roku 2010 opustilo krajinu podľa odhadov približne 300 000 Maďarov s cieľom nájsť si lepšie pracovné príležitosti v ostatných členských štátoch EÚ. Komentátor stanice Deutsche Welle Robert Schwartz zasa vo svojom včerajšom texte poznamenal, že „budovanie bariér nie je žiadnym riešením“ a konštatoval, že táto skutočnosť sa v histórii už mnohokrát potvrdila. Európa by mala podľa jeho názoru ukázať, že je spoločenstvom, ktoré je založené na hlbokých hodnotách.
autor: pro
