„Ako v roku 1996, tak v roku 2014 je suverénne na prvom mieste Česká republika, čo nás asi neprekvapí. Zaujímavé je to, že náskok Českej republiky sa zvýraznil na úkor ostatných krajín,“ uviedol sociológ Miloslav Bahna. Na druhom mieste uviedli Slováci ako kultúrne najbližšiu krajinu Poľsko (12 percent) a na treťom mieste Maďarsko (5 percent).
Zatiaľ čo ešte v roku 1996 podľa Bahnu platilo, že čím väčšiu národnú hrdosť mali Slováci, tým menej uvádzali Česko ako kultúrne najbližšiu krajinu, v súčasnosti sa tento vzťah postupne vytráca. Spomínaný postoj Slovákov podľa analýzy v 90. rokoch ovplyvňoval rozpad československej federácie na konci roku 1992. „Tí ľudia, ktorí v roku 1996 uviedli nízku národnú hrdosť, boli ľudia, ktorí nesúhlasili s rozdelením Československa,“ poznamenal Bahna. Naopak, menej časté uvádzanie Česka u respondentov s vyššou úrovňou národnej hrdosti v prieskume z roku 1996 označili sociológovia za prejav určitého dištancovania sa od Česka a za zdôvodnenie správnosti osamostatnenia Slovenska.
K výraznej zmene došlo v názoroch Slovákov na to, ktorá krajina najviac ohrozuje Slovensko – zatiaľ čo v roku 1996 uviedlo až 40 percent obyvateľov Slovenska Maďarsko, minulý rok to bolo len 5 percent. „Jedná sa o zásadnú zmenu, ktorá môže čiastočne súvisieť s aktuálne nadštandardným vzťahom politických reprezentácií Slovenska a Maďarska. Podľa všetkého to svedčí o trvalejšom ústupe pocitov ohrozenia a politických turbulencií, ktoré boli spojené so vznikom nového štátu a vnútorným zápasom o smerovaní Slovenska v 90. rokoch,“ uviedla SAV.
Na prvé miesto v rebríčku krajín, ktoré by podľa Slovákov mohli predstavovať najväčšie nebezpečenstvo pre Slovensko, sa momentálne dostalo Rusko. Tento názor vyslovilo vlani 24 percent Slovákov, v roku 1996 to bolo 34 percent respondentov. Na druhé miesto sa vyšvihla Ukrajina. „Ukrajina sa na druhom mieste umiestnila podľa všetkého nie preto, že by sa respondenti obávali jej útoku na Slovensko, ale v dôsledku prebiehajúceho vojenského konfliktu na jej území,“ upozornili sociológovia.
Zhruba 30 percent Slovákov v prieskume, ktorý sa uskutočnil vlani na jeseň, uviedlo, že Slovensko by z hľadiska svojho geopolitického zaradenia malo stáť na strane Západu, len desatina z 1156 respondentov sa priklonila na stranu Ruska. Väčšina obyvateľov Slovenska sa však domnieva, že Slovensko by malo usilovať o vyváženú pozíciu medzi Ruskom a Západom.
autor: ste, ČT
