štvrtok, 28 mája, 2026
23.2 C
Bratislava
Úvod Blog Strana 3613

Grécko? Všetko je vraj ešte horšie. USA sú v krachu a pripravujú sa na obrovský zločin proti ľuďom, píše expert

0

Podľa Nielsona sú USA v krachu. „Dokonca aj oficiálne ich zadlženosť v pomere k HDP výrazne prevyšuje 100 percent, je teda za bodom ekonomického/finančného návratu. Neoficiálne teraz celkové dlhy a záväzky presahujú 200 biliónov dolárov – teda desaťkrát viac, než je ich (pomerne) malá ekonomika schopná obslúžiť, a to dokonca ani v strednodobom výhľade,“ píše Nielson s tým, že USA nie sú len skrachované, ale ocitli sa vo finančnom stave, ktorý je príznačný pre západné vlády v 21. storočí. Vraj sú totiž „skrachované hlúpo“.

Nielson poukazuje na to, že vláda Spojených štátov za celú svoju históriu zo svojich dlhov ešte nezaplatila menej úrokov. „Predstavte si tú absurdnú zvrátenosť. V dobách, kedy sme ešte mali racionálny/legitímny (a solventný) ekonomický systém, fungovali financie na základnom princípe rizika: čím väčšie je riziko bankrotu, tým vyššie úroky veritelia požadovali. Logicky potom boli najvyššie úroky požadované od nesolventných či k insolvencii sa blížiacich dlžníkov,“ píše Nielson.

Odtrhli sme sa od racionality

Podľa jeho slov tento princíp v zásade vychádza zo zdravého rozumu a býval prirodzenou súčasťou požičiavania a úverovania. „Skutočnosť, že je treba tieto základné princípy pripomínať, naznačuje, do akej miery sme sa odtrhli od racionality a akým zločinným/podvodným sa systém stal. V súčasnom divotvornom ‚Matrix-e? totiž platí, že čím viac sa (západná) vláda blíži bankrotu, tým menšie úroky platia za svoje dlhy (s výnimkou krajiny, ktorá sa volá ‚Grécko?),“ upozorňuje Nielson.

Podľa jeho názoru sa štáty eurozóny po krachu v roku 2008 takisto stali beznádejne insolventnými. „Potom, čo podvodne finančne sanovali ultra zločinné veľké banky. Krátko nato (teda krátko potom, čo sa tieto bábkové vlády vzdali svojej zvrchovanosti) aj im bolo ich pánmi, bankármi, umožnené platiť za dlhy najnižšími úrokmi v dejinách,“ tvrdí Nielson.

Poukazuje na to, že v súčasnosti na nás vlády uvaľujú nulové či takmer nulové úrokové miery a snažia sa nám nahovoriť, že inflácia je „veľmi nízka“. „To však nie je ani zdanlivo možné, a preto by sme mali vedieť, že tieto vlády (a ich pätolizači z korporačných médií) o inflácii klamú, keď my sami si (nejako) nevšimneme, že ceny potravín a náklady na bývanie rastú najrýchlejšie v našich životoch,“ upozorňuje Nielson.

Okrádanie ľudí, ktorí si šporia, je najväčším zločinom súčasných úrokových sadzieb

Podľa jeho slov to vedie k okrádaniu ľudí, ktorí si šporia. Nielson uviedol, že je to najväčší zločin zo zločinných úrokových sadzieb. „S infláciou, ktorá (v reálnom svete) dosahuje dvojcifernú mieru, ale s nulovým (alebo dokonca negatívnym) úrokom pre sporiteľa to znamená, že ľudia, ktorí si šporia, sú tou infláciou trestaní, a to plnou silou,“ píše s tým, že ide o ekonomický zločin, ktorému nebol doteraz nikdy vystavený nikto z nás.

Podľa neho všetko môže byť ešte horšie. Pripravuje sa, podľa Nielsona, ešte horší zločin, a tým má byť zákaz hotových peňazí.

Až doteraz totiž mali obyčajní ľudia možnosť sa aspoň čiastočne brániť pred ekonomickým znásilnením. „Mohli bankám zabrániť v okrádaní jednoducho tým, že odmietli ukladať svoje ‚peniaze‘ do niektorej z týchto zločineckých inštitúcií. Samozrejme aj v tomto prípade zostali vystavení dvojcifernej inflácii, ale aj tak sa mohli brániť ďalej, napríklad tým, že svoje rýchlo sa znehodnocujúce papierové peniaze menili za zlato/striebro,“ dodal s tým, že zlato a striebro už po tisíce rokov dokonale uchovávali majetok svojich vlastníkov, okrem iného aj preto, že sú imúnne proti inflácii.

Celý text si môžete prečítať TU

autor: vam

Merkelová šokuje: Keď padne euro, príde koniec EÚ

0

Tá v súvislosti s gréckou dlhovou krízou podotkla, že eurozóna stojí na solidarite. K riešeniu krízy však musí prispieť každá krajina. „Európska únia je spoločenstvo krajín, ktoré sa cítia zaviazané rovnakými hodnotami. Z toho základu mohol vzísť aj veľkolepý projekt eura. Preto je euro viac než len mena, je založené na vzájomnej dôvere a spoločných zásadách,“ povedala Merkelová. „Pokiaľ euro skrachuje, skrachuje aj Európa,“ zdôraznila.

„Pre naše vzájomné porozumenie (v eurozóne) je bytostne nutné, aby sme na jednej strane boli vzájomne solidárni, na druhej strane ale aby každý priniesol svoj vlastný príspevok k riešeniu problémov. Solidarita a vlastná zodpovednosť sú dve strany tej istej mince,“ uviedla kancelárka.

Merkelová pritom apelovala na hľadanie kompromisu v súčasnej situácii ohľadne Grécka. „Pokiaľ prídeme o schopnosť naliezať kompromisy, bude Európa stratená,“ povedala. Vyzdvihla pritom prácu svojho ministra financií Wolfganga Schäubleho, ktorý podľa jej slov v posledných mesiacoch usilovne hľadal možnosti, ako grécku krízu vyriešiť.

O situácii ohľadom Grécka budú dnes od 13.30 h rokovať šéfovia nemeckých parlamentných strán, tlačová konferencia je naplánovaná na 14.30 h.

autor: jzd, ČTK

Cyril Höschl: Blíži sa totálny koniec. Máme poslednú sekundu na obranu Európy

0

Podľa Höschla je dôvod báť sa utečencov oprávnený. „Ich kultúra a spôsob života často s našim zlučiteľné nie sú a naše hodnoty si neuhájime, pokiaľ budeme k problému pristupovať rovnako samovražedne ako doteraz,“ myslí si psychiater, podľa ktorého je potreba rozlišovať medzi kulisou vonkajšieho nepriateľa a nepriateľom skutočným. „Nemáme proti sebe britských koloniálnych dôstojníkov ako Gándhí, ani pomerne neurčité zlo ako Tolstoj, ale náboženských fanatikov podrezávajúcich nemilosrdne nevinných civilistov, turistov a humanitárnych pracovníkov ako prasatá a ešte si hrozné videozábery týchto jatiek s gustom vystavujúcich na internete,“ zdôraznil v rozhovore.

„Európa má teraz poslednú sekundu na sebaobranu,“ povedal a dodal, že to však poznamená slobodu pohybu, čím nad nami terorizmus vlastne víťazí. „Základom našej stratégie obecne musí byť prísne rozlišovanie, kto predstavuje pre Európu nebezpečie a kto naozaj potrebuje pomoc,“ povedal s tým, že si myslí, že sa to dá rozlíšiť. Ako, to už vysokoškolský pedagóg nepovedal, ale upozornil, že pomoc by mala smerovať skôr do miest problémov, nie si ich tu vytvárať.

Höschl je zároveň presvedčený, že na činy, ktoré sa odohrali v minulom týždni, sa dá pozerať buď ako na nepochopiteľné prejavy fanatikov, ktorých motívy zostávajú normálne mysliacemu človeku nezrozumiteľné, alebo ako na barbarské, ale zrozumiteľné cesty k cieľom, ktoré sú ideologicky formulované. „Tým je vyhnanie diabla, ktorým je Amerika a európska civilizácia,“ pripomenul uvažovanie islamských teroristov.

Tunisko malo ukázať Západu, čo ho čaká

Udalosti z Tuniska majú podľa jeho názoru pomôcť rozvrátiť tuniskú spoločnosť a majú byť živnou pôdou pre nástup temných síl Islamského štátu. „Taktiež je to signál ukázať Západu, čo ho čaká,“ povedal a dodal, že proti netolerancii sa už nedá „bojovať“ toleranciou. „Musia sa zjednotiť medzinárodné sily v postupe proti terorizmu, ktorý bohužiaľ už nebude môcť byť iba defenzívny,“ uviedol psychiater, podľa ktorého speje európska civilizácia ku svojmu koncu. „Je len otázkou, v akom časovom horizonte,“ veštil nepeknú budúcnosť starému kontinentu.

Celý rozhovor si môžete prečítať TU

„Niektorí psychopati sú skvelí manipulátori a dokážu aj v dosť inteligentných ľuďoch, ktorí však majú potrebu sa k niekomu silnému primknúť, vyvolať akýsi ‚štokholmský syndróm‘. To jest ‚Je to zloduch, ale som pri ňom v bezpečí‘,“ naznačil, ako uvažujú ľudia, a podľa neho sa to potom ďalej racionalizuje v štýle „napokon má vo veľa veciach pravdu, tak prečo ho nepodporiť“. „Psychopatický neznamená hlúpy ani neschopný, často je to naopak,“ pripomenul a dodal, že stále verí v slobodnú budúcnosť krajín.

Ak podľahneme svojej lenivosti, hrozí spoločnosti podľa Höschla aj nezakrádajúci sa návrat totalitných režimov. „Keby som vedel, ako z toho von, určite by som si to nenechal až doteraz pre seba,“ povedal na záver spoluautor niekoľkých psychiatrických a psychologických učebníc.

autor: jzd

Islamský štát nás môže zničiť, uhranul David Cameron. A dodal, kde všade môžu teroristi zaútočiť

0

„V Iraku a Sýrii sú ľudia, ktorí pripravujú desivé útoky v Británii aj inde. Dokiaľ bude IS v týchto krajinách existovať, budeme ohrození,“ povedal najvyšší muž britskej vlády pre rozhlasovú stanicu BBC.

Podľa jeho slov je nutné bojovať proti Islamskému štátu, ale spolupracovať pritom so sýrskym prezidentom Bašárom al-Assadom by bol údajne „úplne zlý prístup“. Západ totiž podporuje ozbrojenú opozíciu, ktorá sa v posledných rokoch snaží Assadov autoritatívny režim zvrhnúť.

Britský premiér sa takto rozhodol vyjadriť potom, čo islamský ozbrojenec zabil približne 30 britských turistov pri piatkovom útoku v Tunisku. Hrozný moment označili britskí politici za najhorší útok na svojich občanov od samovražedných bombových atentátov v britskej metropole pred desiatimi rokmi.

Séria štyroch bombových útokov si vtedy, 7. júla 2005, v centre Londýna vyžiadala 56 mŕtvych a zhruba 700 zranených; tri bomby pritom explodovali v metre a štvrtý výbuch sa odohral v dvojposchodovom autobuse. K útokom sa prihlásili dve islamistické skupiny napojené na teroristickú sieť al-Káida.

V prejave na bezpečnostnej konferencii Globsec v Bratislave 19. júna tohto roku Cameron vyzval moslimskú obec, že by sa mala viac usilovať o to, aby sa čo najmenej mladých moslimov pridávalo k extrémistickým organizáciám.

Podľa Camerona prispievajú k častej radikalizácii mladých moslimov v Británii a ďalších európskych krajinách ľudia, ktorí síce neobhajujú násilie, ale veria predsudkom o tom, že demokracia je zlá a náboženské pravidlá stoja nad vládou zákona. Tak sa podľa neho z predsudkov môže u mladých ľudí stať vražedný plán.

autor: jzd, ČTK

Vo Švédsku začína byť dusno – horia autá a nielen to

0

V noci boli podpálené minimálne tri automobily. Ďalšie auto bolo zničené potom, čo sa naň rozšírili plamene zo zapáleného vozidla. Polícia tiež riešila prípad s možnou výbušninou v jednom z obchodov v južnej štvrti Lindängen, ktorá je považovaná za problematickú. Pyrotechnici neskôr zistili, že podozrivé zariadenie nebolo nebezpečné.

Švédska polícia v uplynulých týždňoch opakovane varovala, že situácia v Malmö sa zhoršuje. Pred týždňom sa behom osláv slnovratu neďaleko Lindängenu odohrala prestrelka, pri ktorej bol jeden človek vážne zranený. V ten istý deň neznámy útočník hodil dva granáty na panelový dom v južnej štvrti Kroksbäck, granáty však neexplodovali. V uplynulom týždni sa okrem toho stalo terčom podpaľačov komunitné centrum v Kroksbäcku, zapálených bolo aj niekoľko áut.

Úrady v reakcii na vlnu násilností zvýšili bezpečnostný dohľad v problematických štvrtiach. Podobné problémy ako Malmö má tiež druhé najväčšie švédske mesto Göteborg. Tu si v marci prestrelka v miestnej reštaurácii vyžiadala dvoch mŕtvych a 15 zranených.

autor: vam, ČTK

Západ, my na teba vieš čo… Rusi začali vyrábať toaletný papier, na ktorý natlačili text našich sankcií

0

„Kotúčiky toaletného papiera potlačené textom protiruských sankcií sú spôsob, ako dať západným vládam najavo, že Rusi neuznávajú sankcie uvalené na ich krajinu a že plne podporujú zahraničnú politiku svojej vlády,“ vysvetlil miestnemu spravodajskému kanálu NGS Omsk iniciátor akcie Kiril Koljasin, ktorý stojí v čele skupiny „Naša odpoveď“ združujúcej rovnako zmýšľajúcich sibírskych podnikateľov.

Koljasin tvrdí, že nápad na tento trochu svojrázny spôsob vyjadrenia postoja k protiruským sankciám dostal vlani, ale vážnejšie sa ním začal zaoberať až potom, čo Európska únia predĺžila platnosť protiruských sankcií do januára budúceho roku.

Skupina podľa spravodajského servera The Moscow Times, ktorý o udalosti tiež informoval, nechala potlačiť 1 000 toaletných kotúčikov, ktoré sa predávajú na internete v balení po dvoch za 990 rubľov, resp. 18 dolárov. Zástupcovia amerického, nemeckého a britského veľvyslanectva v Rusku dostali balenie úplne zadarmo.

autor: luš

Ďalších približne 3-tisíc utečencov zachránených pred utopením. Naložili ich a odviezli

0

Spolu sa podarilo dostať do bezpečia pasažierov 21 menších aj väčších lodí, v ktorých sa pašeráci pokúšali previezť utečencov z líbyjského pobrežia.

Írska hliadková loď LÉ Eithne vzala na palubu približne 600 migrantov zo šiestich lodí, uviedla vo svojom prehlásení írska armáda.

Asi stovka zachránených teraz mieri na taliansky ostrov Lampedusa. O tom, v ktorom z juhotalianských prístavov skončia ostatní utečenci, úrady zatiaľ nerozhodli.

V posledných mesiacoch sa desaťtisíce utečencov pokúsili preplávať Stredozemné more do Európy, väčšinou do Talianska a Grécka. Len k talianskym brehom tento rok doplávalo vyše 62 000 ľudí. Asi 2 000 utečencov pri tejto ceste zahynulo, odhadol Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).

autor: vam, ČTK

Kríza vrcholí. Grécke banky budú celý týždeň zatvorené

0

Každý Grék však bude mať možnosť vybrať si v hotovosti len 60 eur denne. Obmedzenie na výber hotovosti sa podľa gréckych médií nebude vzťahovať na držiteľov zahraničných platobných kariet, výnimka ohľadne limitu bude platiť aj pre dôchodcov.

Grécko sa po zatvorení bánk ocitne na pokraji finančného kolapsu. Vláda sa k tomuto kroku odhodlala potom, čo sa skončilo neúspechom kľúčové sobotné rokovanie medzi veriteľmi a Aténami. Strany sa nedohodli na podobe reforiem, ktoré eurozóna, Medzinárodný menový fond a Európska centrálna banka žiadali výmenou za poskytnutie poslednej časti finančnej pomoci vo výške 7,2 miliardy eur.

Ministri financií eurozóny v reakcii na to odmietli predĺženie záchranného programu, ktorý má skončiť 30. júna. Bez peňazí z programu nebudú môcť Gréci splácať svoje dlhy vrátane bezprostrednej splátky 1,6 miliardy eur Medzinárodnému menovému fondu, ktorej splatnosť vyprší koncom júna.

Premiér Tsipras sa cez víkend nečakane rozhodol usporiadať 5. júla referendum, v ktorom majú občania hlasovať o prijatí návrhov medzinárodných veriteľov. Je však otázkou, o čom budú voliči hlasovať, keď v dobe hlasovania už bude záchranný program podľa všetkého ukončený. Grécka opozícia žiada, aby bolo referendum zrušené a aby sa Tsipras pokúsil vytvoriť vládu národnej jednoty.

autor: vam, ČTK

Na juhu Maďarska je nový veľký tábor pre 1000 migrantov

0

Stanový tábor s rozlohou 200 metrov štvorcových stojí v areáli bývalých vojenských kasární. Jeho kapacita by mala stačiť na dočasné ubytovanie zhruba 1000 osôb, ktoré musia byť vzhľadom k nezákonnému vstupu do Maďarska pod neustálym dozorom. Zadržaní budú podľa agentúry v tomto objekte registrovaní a následne sa rozhodne, či môžu požiadať o udelenie azylu, prípadne či bude proti nim zahájené policajné šetrenie.

Maďarsko čelí od minulého roka veľkej vlne ilegálnych utečencov. Zatiaľ čo ešte začiatkom tohto roka väčšinu z nich tvorili kosovskí Albánci utekajúci za lepším životom do krajín Európskej únie, v poslednej dobe prevažujú utečenci hlavne zo Sýrie, Iraku a z Afriky. Od januára už maďarské úrady registrujú 61 000 migrantov.  

Maďarská vláda sa chystá postaviť na hraniciach so Srbskom štyri metre vysokú a 175 kilometrov dlhú bariéru

V poslednej dobe sa do krajiny dostáva nezákonne každý deň okolo tisíc ľudí. Polícia dnes informovala, že v priebehu piatka zastavila na hraniciach so Srbskom 1 087 ilegálnych utečencov vrátane 159 detí. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó sa vo štvrtok posťažoval, že v Európskej únii momentálne prichádza najviac ilegálnych imigrantov do Maďarska, a aj napriek tomu sa naďalej venuje najväčšia pozornosť situácii s utečencami, ktorí sa na chatrných lodiach dostávajú do Európy zo severu Afriky cez Stredozemné more.

Budapešť si pred časom vyslúžila kritiku za utorkovú informáciu, že dočasne pozastaví plnenie európskej azylovej dohody, pretože nie je ochotná prijímať z úniových štátov späť migrantov bez príslušných dokumentov. Vláda premiéra Viktora Orbána sa však odvoláva na dublinské nariadenie, ktoré stanovuje kritéria pre určenie štátu EÚ, ktorý má byť príslušný k posudzovaniu žiadosti o azyl. Obvykle je to tá krajina, do ktorej ako prvej na území Európskej únie žiadateľ vstúpil. Podľa Maďarov väčšina migrantov, ktorých chcú iné krajiny EÚ poslať späť do Maďarska, vstúpili na územie únie v Grécku.

Maďarská vláda sa tiež chystá postaviť na hraniciach so Srbskom štyri metre vysokú a 175 kilometrov dlhú bariéru, ktorá by mala pomôcť zabrániť nekontrolovateľnému prenikaniu migrantov. Skoro všetci utečenci totiž do Maďarska prichádzajú cez Srbsko, ktoré nie je členom EÚ.

autor: ČTK, mp

VIDEO: Zdesenie v Londýne. V sprievode homosexuálov spozorovali vlajku Islamského štátu

0

CNN priniesla informáciu o tom, že v Dúhovom pochode homosexuálov niesol niekto aj vlajku Islamského štátu. Bola o tom dokonca informovaná polícia. Divné však bolo, že ostatných účastníkov sprievodu pohľad na vlajku teroristov nedesil. Prečo? Pri bližšom skúmaní sa totiž ukázalo, že ide o paródiu na vlajku, Islamský štát sa stal terčom vtipu. A CNN svoju varovnú správu stiahla.

Text v angličtine si môžete prečítať TU

Pohľad zblízka v skutočnosti ukázal, že na domnelej vlajke islamistov nie je nápis v arabčine, ale je na nej vyobrazené množstvo penisov a sexuálnych hračiek. New York Magazine dodáva, že vlajka najskôr zmiatla aj bezpečnostného experta Petera Bergena. „Ten zdôraznil, že Dúhový pochod je ‚veľmi zvláštnym miestom k vystavovaniu vlajky Islamského štátu?, keď vezmeme do úvahy, ako veľmi radikáli nenávidia homosexuálov,“ píše server.

Bergen tiež konštatoval, že síce mohlo ísť o žart, ale rovnako to mohlo znamenať veľmi vážnu hrozbu, náznak ďalšieho teroristického útoku.

Video si môžete pozrieť TU

autor: mp

USA prehliadajú situáciu na Ukrajine a šíria svoju ideológiu, rozčuľuje sa Rusko

0

„Ruské ministerstvo zahraničných vecí dnes kritizovalo každoročnú správu americkej diplomacie o stave ľudských práv vo svete, ako dokument ovplyvnený ideológiou a politikou a opomínajúci porušovanie ľudských práv na Ukrajine,“ píše server s odvolaním na ČTK. Ministerstvo zahraničných vecí USA vraj len každého poučuje o ľudských právach, ale svoje chyby nepripúšťa. Tak to aspoň vidí hovorca ruskej diplomacie Alexander Lukaševič.

Navyše, správa údajne vzniká bez toho, aby sa k nej mohli vyjadriť aj štáty, ktoré so svojim hodnotením nesúhlasia. O tom, že pohľad americkej administratívy môže byť veľmi skreslený, svedčí vraj hodnotenie situácie na Ukrajine. Správa nezohľadňuje porušovanie ľudských práv, ktorého sa dopúšťajú ukrajinskí vojaci a „malé nacistické bojové oddiely“.

A pohľad Američanov na situáciu v samotnej Ruskej federácii snáď ani nestojí za jediné slovíčko. Podľa Lukaševiča totiž nezohľadňuje ohromný pokrok, ktorý v oblasti ľudských práv najväčší štát na svete učinil. Celé prehlásenie nakoniec uzavrel tým, že by sa Američania mali radšej venovať domácim problémom.

K zodpovednosti za útok v Tunisku sa prihlásil Islamský štát. A je tu FOTO vraha

0

Medzi obeťami sú Tunisania, Briti, Nemci a Belgičania. Ministerstvo zahraničných vecí SR zatiaľ nemá informácie o tom, že by medzi mŕtvymi boli slovenskí občania, situáciu však preveruje.

Útočníka sa polícii podarilo zabiť na mieste útoku. Ide vraj o tuniského študenta pochádzajúceho z mesta Kajruván, o ktorom doteraz polícia nemala žiadne záznamy.

Podľa svedkov vyzeral atentátnik ako turista, zbraň schovával pod slnečníkom, potom začal z kalašnikova strieľať na turistov. Z pláže prešiel okolo bazéna do hotela Riu Imperial Marhaba a neustále pálil na všetkých okolo.

BBC v piatok zverejnila aj snímok, ktorý zachytáva útočníka. Video si môžete pozrieť TU

autor: ČTK, mp

Milé Grécko, je koniec! Ministri financií eurozóny buchli po stole

0

Dijsselbloem považuje rozhodnutie Atén o referende za veľmi smutné

Rozhodnutie gréckej vlády usporiadať 5. júla referendum o prijatí návrhov medzinárodných veriteľov je veľmi smutné, povedal pri príchode na dnešné rokovanie ministrov financií krajín platiacich eurom šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem z Holandska. Podľa jeho názoru tento krok zavrel dvere, ktoré boli doposiaľ otvorené pre rokovania, a Euroskupina sa teraz musí poradiť o následkoch. Podobne sa vyjadrovali aj ďalší ministri, zástupca Grécka Yanis Varoufakis s novinármi hovoriť nechcel. Podľa nemeckého ministra Wolfganga Schäubleho Gréci teraz jednostranne ukončili rozhovory a nie je o čom rokovať.

Rozhodnutie o referende ohľadne návrhov medzinárodných veriteľov na riešenie gréckej dlhovej krízy oznámil v noci na dnes grécky premiér Alexis Tsipras. Uviedol zároveň, že Atény kvôli tomu požiadajú o niekoľkodňové predĺženie záchranného programu, ktorý má vypršať 30. júna.

Podľa Dijsselbloema znamená vyhlásenie referenda faktické odmietnutie posledných návrhov troch veriteľských inštitúcií, to jest Medzinárodného menového fondu (MMF), Európskej centrálnej banky (ECB) a Európskej komisie. „To je veľmi smutná situácia. Potrebujeme od gréckeho ministra počuť, či je to skutočne tak, či im dobre rozumieme. A potom budeme musieť hovoriť o dôsledkoch,“ dodal šéf Euroskupiny.

Fínsky minister Andreas Stubb si nemyslí, že by sa eurozóna priklonila po gréckom rozhodnutí k predĺženiu programu. „V Euroskupine si podľa mňa jasná väčšina myslí, že predĺženie programu je vylúčené… Oznámenie o referende bolo nepríjemným prekvapením,“ uviedol. „Plán B sa rýchlo rozvíja a stáva sa plánom A,“ pripustil Stubb napríklad možnosť spustenia kapitálových kontrol v Grécku a ďalších krízových opatrení. Podobne sa vyjadril aj jeho španielsky kolega Luis de Guindos.

Belgický minister financií Johan Van Overtveldt označil celý nápad s referendom za bizarný. „Pýtate sa občanov, čo si o niečom myslia, a zároveň hovoríte, že ako vláda rovnakú vec odmietate. Je to podľa mňa protirečenie,“ poznamenal.

Skôr než o referende však budú ministri financií podľa jeho slov hovoriť o programe ako takom a celom vývoji za posledné dni a týždne. Aj on pripomenul, že do konca existujúceho programu zostávajú len tri dni. „Budeme musieť dnes rozhodnúť,“ podotkol.

Slovenský minister Peter Kažimír pripomenul, že Gréci si svoju vládu zvolili, aby činila rozhodnutia.

Šéfka MMF Christine Lagardeová zdôraznila, že inštitúcie sa vždy voči Grécku snažili o pružný prístup s cieľom obnoviť grécku ekonomiku. K tomu sú podľa jej názoru potrebné reformy. Lagardeová však naznačila tiež možnosť „práce s dlhom“ zo strany veriteľov.

Eurokomisár pre hospodárske a finančné otázky Pierre Moscovici zopakoval, že cieľom komisie bolo vždy udržanie Grécka v eurozóne. Rozdiely medzi inštitúciami a Aténami sú podľa jeho slov obmedzené a jednoznačne definované. „Rozhovory sú od Tsiprasovho oznámenia samozrejme prerušené, vidíme, aká je situácia,“ pripustil eurokomisár.

Grécko sa v piatok s veriteľmi nezhodlo na otázke predĺženia záchranného programu o päť mesiacov do novembra. Možnosť, že by eurozóna mohla behom tejto doby Grécku pomáhať so splátkami dlhu, Atény odmietajú s tým, že suma 16,3 miliardy eur by im nestačila. Grécko súčasne tvrdí, že požiadavky veriteľov na ekonomické reštrikcie by neviedli k hospodárskej obnove krajiny.

autor: ČTK, mp

EÚ nakoniec ustúpila: Členské štáty budú prijímať utečencov dobrovoľne

0

„Zviedli sme veľký boj, s úspechom, pretože sa nám podarilo udržať princíp dobrovoľnosti… Bude na jednotlivých členských štátoch, aby prišli so svojimi návrhmi,“ povedal šéf českej vlády s tým, že o žiadnych konkrétnych počtoch zatiaľ nebola reč. Podľa Sobotky bolo rokovanie veľmi komplikované a išlo o „bitku o princípy“. „Podarilo sa nám presadiť princíp nutnosti konsenzu, bolo by nešťastné, keby sa krajiny v tejto záležitosti prehlasovali,“ dodal český premiér.

Krajiny EÚ budú musieť prijať 60-tisíc migrantov

Nemecká kancelárka Angela Merkelová na svojej tlačovej konferencii pripomenula, že riešenie sa bude týkať dohromady 60 000 osôb. Okrem tých 40 000 osôb, ktoré sa zdržujú v Taliansku a Grécku, príjmu krajiny EÚ tiež 20 000 osôb s nárokom na medzinárodnú ochranu, ktoré sa momentálne nachádzajú mimo európskeho územia.

„Migranti, ktorí nemajú právo na pobyt v EÚ, musia byť vrátení,“ zdôraznil predseda úniových summitov Donald Tusk. Odpoveď Európskej únie na migračnú krízu je totiž širšia. Únia rieši okrem rozdeľovania migrantov aj spoluprácu s tretími krajinami či aktívne zásahy proti pašerákom ľudí.

Francúzsky prezident François Hollande pred novinármi zdôrazňoval ďalšie aspekty európskej odpovede na migračnú vlnu. Podľa jeho názoru je treba lepšie spolupracovať s krajinami, odkiaľ títo ľudia na cestu do Európy vyrážajú. Pripomenul tiež plánovanú európsku operáciu proti pašerákom ľudí. EÚ sa rozhodla vytvoriť miesta, v ktorých budú v Taliansku, Grécku a prípadne aj v Maďarsku registrovaní migranti, aby mohli byť následne ľahko identifikovaní ako azylanti alebo ekonomický migranti.

Ako bude vyzerať rozdeľovanie, to sa ukáže v nasledujúcich troch týždňoch

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, ktorý v noci na dnes utrpel porážku, keď summit nakoniec odmietol návrh jeho tímu na povinné kvóty, na rannej tlačovej konferencii vyhlásil, že dôležitejší ako povinný či dobrovoľný prístup je fakt, že krajiny si potrebný počet utečencov skutočne rozdelia. Ilúzie vraj nikdy nemal. „Som rád, že sa summit dohodol na niečom, čo má zmysel,“ uviedol s tým, že členské krajiny súhlasili so základom návrhu komisie. V nasledujúcich troch týždňoch sa podľa jeho slov ukáže, ako presne bude mechanizmus vyzerať.

Podľa Donalda Tuska by sa mal aj bez povinných kvót zámer podariť. „Všetky členské krajiny deklarovali svoju účasť pomerne optimistickým spôsobom. Diskusia bola o tom, či dobrovoľne alebo regulovanejším spôsobom,“ poznamenal s tým, že potrebné číslo sa podarí naplniť. Prispieť sa podľa jeho slov rozhodli všetky členské krajiny, výnimku by mohli mať Maďarsko a Bulharsko, ktoré majú s migračnou vlnou vlastné problémy.

Východoeurópski premiéri sa vraj tvrdo stretli s talianskym kolegom Renzim

Sedemhodinová debata summitu, ktorý začal vo štvrtok večer, bola miestami podľa dostupných informácií veľmi napätá. Diplomati uviedli mimo záznamu, že premiéri krajín Vyšehradskej štvorky, ale aj ďalších východoeurópskych štátov sa tvrdo stretli predovšetkým so svojim talianskym kolegom Matteom Renzim, ktorý im vyčítal nedostatok solidarity.

„Tie výčitky absolútne neboli namieste. Sme pripravení byť solidárni, sme pripravení zdieľať zodpovednosť, bremeno. Išlo o to, či obhájime princíp dobrovoľnosti,“ povedal k tomu Sobotka. Matteo Renzi po rokovaní dohodu EÚ ocenil, ale zdôraznil, že sa jedná len o prvý krok a nie konečné riešenie.

Rozdiely v názoroch, napríklad medzi Junckerom a Tuskom, predseda komisie Juncker po rokovaní zľahčoval tým, že novinári by nemali prikladať veľkú váhu únikom informácií z rokovania. „Konflikt medzi nami je číra abstrakcia, nie sme samovrahovia,“ dodal k tomu Tusk.

Juncker však pripustil, že niektorým členským krajinám sa nepáčil postup komisie, ktorá vo svojich návrhoch plne nerešpektovala závery aprílového mimoriadneho summitu k migrácii.

autor: vam, ČTK

Po štyroch mesiacoch sa Obama opäť rozprával s Putinom. Riešili Ukrajinu aj Irán

0

Práve kvôli situácii na Ukrajine sú od minuloročnej ruskej anexie Krymu vzťahy medzi oboma veľmocami napäté a kontakty prezidentov vzácne. Behom štvrtkového telefonátu, ktorý podľa Bieleho domu iniciovala ruská strana, sa obaja lídri zhodli na dôležitosti úspešného dokončenia rokovania o dohode, ktorá by zabránila Iránu získať jadrovú zbraň.

Rozdiely naopak panujú v prístupe k ukrajinskej kríze. Obama v tejto súvislosti vyzval ruského vodcu k dodržiavaniu minskej dohody o prímerí na východe Ukrajiny a k stiahnutiu ruských jednotiek a vojenskej techniky z ukrajinského územia, uviedol Biely dom.

autor: vam, ČTK

Roky sme mlčali. Západ nás však zahnal na líniu, odkiaľ už neustúpime. Zásadný prejav Vladimira Putina

0

Ruský prezident hovoril vo vystúpení hlavne o stave ruskej ekonomiky, o budúcich cieľoch jeho vlády smerom k udržateľnému rozvoju a o konkrétnych krokoch, ktoré sú plánované. Z vystúpenia vyplýva, že Rusko sa bude orientovať viac na Východ, smerom k ázijsko-tichomorskému regiónu ako k miestu globálneho rastu budúcnosti. Aj napriek utvrdzovaniu o tom, že Rusko je pripravené k ďalšej spolupráci s „európskymi tradičnými partnermi“, dynamika celého vystúpenia a diskusia boli orientované na Čínu, posilňovanie euroázijskej integrácie a na krajiny ASEAN-u a BRICS-u. Bez ohľadu na to však Putin akcentoval význam Nemecka a jeho priemyslu ako významného ruského partnera. Ruský prezident opäť podčiarkol ruský zahranično-politický neorevizionizmus – to jest pripravenosť Ruska spolupracovať v rámci doterajšieho systému medzinárodných vzťahov, ale na novej rovnocennej úrovni. Oproti minulým rokom ruský prezident venoval zvlášť veľký priestor poďakovaniu účastníkom fóra a zahraničným firmám za to, že v Rusku pokračujú vo svojich aktivitách aj napriek nepriaznivým okolnostiam. Putin chcel v rámci svojej rétoriky znieť optimisticky, sebaisto a otvorene.

K hlbokej hospodárskej kríze nedošlo, problémy však máme

„S mnohými z vás sme sa stretli pred rokom. Za túto dobu sa situácia, v ktorej sa rozvíja svetová a ruská ekonomika, zmenila, pričom v niektorých smeroch vážne. My, mám na mysli Rusko, máme obmedzený prístup na kapitálový trh, k tomu je treba pridať pád cien nášho vývozného tovaru, trochu sa tiež znížil spotrebiteľský dopyt, ktorý predtým pomáhal rastu ekonomiky. Je pravda, že súhlasím s názormi, ktoré už zazneli včera na stretnutí fóra, že dopyt začína stúpať.

Pokiaľ budem hovoriť o energetických zdrojoch, na ktorých bohužiaľ dodnes značne závisí naša ekonomika, tak pripomeniem, že priemerná cena ropy Urals v roku 2013 činila 107,9 dolárov, v januári 2014 už 97,6 za barel a od januára do mája tohto roka činila 56 dolárov za barel. Podľa hodnotenia Rosstatu sa v prvom kvartáli HDP Ruska znížil na 2,2 percenta v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2014 a priemyselná produkcia sa medzi januárom a aprílom znížila o 1,5 percenta.

Ale chcel by som pripomenúť, že ešte na konci minulého roka nám predpovedali, ako viete, hlbokú krízu. K tomu nedošlo, stabilizovali sme situáciu, uhasili negatívne pohyby konjunktúry a s dôverou sme prešli cez množstvo ťažkostí, najmä vďaka tomu, že ruská ekonomika skoncentrovala dostatočnú rezervu svojej vnútornej pevnosti. Udržali sme pozitívnu tržnú rovnováhu, rastie export nesurovinového tovaru.“

(…)

„Máme udržateľný rozpočet. Náš finančný a bankový systém sa adaptoval na nové podmienky, podarilo sa stabilizovať kurz valút a udržať rezervy. Pritom podčiarknem, že sme nešli smerom akéhokoľvek obmedzenia slobodného pohybu kapitálu rovnako ako v rokoch 2008 až 2009.“

Ruská ambícia: otvorená ekonomika, nahradzovanie importov, technológia a vzdelanie

„Zavedenie takzvaných sankcií nás pohnalo k podstatnému zaktivovaniu práce na nahradení importov. V mnohých smeroch sme urobili vážne kroky a dosiahli významné výsledky. Ohromný je potenciál našej výroby strojov, ropnej chémie, ľahkého a spotrebného priemyslu, farmaceutiky, ďalších odvetví. Viditeľným príkladom sú výsledky nášho agrárno-priemyselného sektora.“

(…)

„Opäť zopakujem, že na vonkajšie obmedzenia neodpovieme uzavretím ekonomiky – odpovedáme na nich rozširovaním slobody, zvýšením otvorenosti Ruska. To nie je heslo – je to obsah našej reálnej politiky, tej práce, ktorú dnes robíme k vytvoreniu podmienok pre biznis, pri hľadaní nových partnerov a otváraní nových trhov, vďaka účasti na veľkých integračných projektoch.“

(…)

„Našim cieľom je zabezpečiť udržateľný rast, zvýšiť efektívnosť ekonomiky, efektivitu práce, prítok investícií. Našimi prioritami sú zlepšenie podnikateľskej klímy, príprava kádrov pre ekonomiku a štátnu službu, vzdelanie a technológia.“

Obrat na Východ ako zdroj globálneho rastu

„Mapa globálneho ekonomického rozvoja sa mení priamo pred očami. Krajiny ázijsko-tichomorského regiónu ako Čína, Japonsko, Južná Kórea a štáty ASEAN-u už tvoria štvrtinu svetovej ekonomiky. V najbližších desaťročiach budú tieto trhy hlavným zdrojom rastu svetového dopytu po tovare a službách. Pri všetkých výkyvoch, ku ktorým vo svete dochádza, aj v politike, aj v ekonomike, je tento trend nevyhnutný. Logicky spolu s partnermi z Euroázijskej ekonomickej únie smerujeme za zvyšovaním väzieb ku krajinám ázijsko-tichomorského regiónu a odstraňovaním bariér na trhu a v investíciách.“

(…)

„Naša spolupráca s Čínskou ľudovou republikou sa rozširuje v záujme vytvorenia spoločného ekonomického priestoru. V máji tohto roku sme podpísali spoločnú deklaráciu o rozvoji Euroázijskej ekonomickej únie a Ekonomického pásu Hodvábnej cesty. Fakticky sa rokuje o nových prístupoch k spolupráci medzi EAU a Čínou, o rozšírení spolupráce a o realizácii veľkých spoločných infraštruktúrnych projektov, o zjednodušení trhu a tiež o posilnení kooperácie v línii rôznych finančných inštitúcií.“

(…)

„Znova opakujem, že chceme spolupracovať so všetkými, so všetkými, ktorí sú pripravení pracovať na základe rovných práv a vzájomnej úcty, ktorí sú zainteresovaní do realizácie vzájomných projektov. Som si istý, že veľký potenciál má trhovo-ekonomická spolupráca s krajinami Latinskej Ameriky, s krajinami BRICS.“

(…)

„Chcem podotknúť, že aktívna spolupráca s novými centrami globálneho rastu v žiadnom prípade neznamená, že sa budeme s menším záujmom venovať tradičným západným partnerom. Som si istý, že spolupráca bude naďalej pokračovať.“

Vzťahy s Nemeckom, grécke dlhy a Európa

„Budúce vzťahy Ruska k akejkoľvek krajine nezávisia len na Rusku. Je to vzájomný proces a nemôže byť pozitívne vyriešený jednostranne. Ale snažíme sa o rozvoj vzťahov s Nemeckom… Môžem upresniť, že na našom trhu pracuje 6 200 (nemeckých) podnikov a všetky fungujú. Neodišli, mimochodom, aj keď niektoré – asi 150 – zmenšili objem výroby, ale celkovo všetky pracujú dosť aktívne.“

(…)

„Pán Tsipras tu vystupoval a hovoril o tom – to som si zapísal – že problém Grécka nie je len grécky problém, ale celoeurópsky. Správne. Ak niekomu veľa dlhujete, tak už to nie je váš problém, ale problém toho, komu dlhujete. Je to absolútne správny postoj.“

(…)

„Áno, značne sa zmenšil náš objem obchodu s Európou. Ale Európa zostáva súhrnne našim vedúcim partnerom a medzi európskymi krajinami má prvé miesto Nemecko. Dúfam, že problémy odídu a budeme ďalej rozvíjať naše vzťahy. Sme na to pripravení.“

Rusko úporne a dôsledne presadzuje svoje záujmy a už nemôže ustupovať

„Nejednáme agresívne, ale s väčšou úpornosťou a dôslednejšie sme začali presadzovať naše záujmy. Dlhú dobu sme, dá sa povedať celé desaťročia, v kľude mlčali a navrhovali rôzne prvky spolupráce, ale postupne nás všetci odmietali, až došli k takej línii, za ktorú nemôžeme ustúpiť. To musí byť pochopené.

Už som to povedal na začiatku diskusie: nie je nutné sa venovať prebudovaniu sveta – je nutné vychádzať z toho, čo je, chovať sa k sebe s rešpektom a spoločne pracovať, hľadať spoločné riešenie problémov.

Rusko nepretenduje k nejakej hegemónii, nepretenduje k nejakému efemérnemu statusu superveľmoci, nikomu nevnucujeme naše štandardy a modely konania alebo rozvoja. Chceme rovnoprávne, rovnocenné vzťahy so všetkými účastníkmi medzinárodného spoločenstva. Aj s USA, aj s našimi európskymi partnermi, aj v Ázii budeme budovať vzťahy, znova to podčiarknem, na rovnoprávnej báze so vzájomnou úctou.“

autor: Veronika Sušová-Salminen

Grécko sa s veriteľmi stále nedohodlo, podá vlastný návrh na riešenie krízy

0

Grécku vraj o 11:00 SELČ vypršalo ultimátum, ktoré dostalo od zástupcov veriteľských inštitúcií na to, aby poskytlo nový návrh riešenia svojej dlhovej krízy. Gréci však údajne so žiadnym uspokojivým riešením neprišli, a preto svoj návrh predstavili veritelia.

Gréci trvajú na svojich návrhoch

„Existuje niekoľko dokumentov, na ktorých sa (veriteľské) inštitúcie jednoznačne zhodli. Tie budú zaslané ministrom financií eurozóny a môžu sa stať základom dohody,“ uviedol nemenovaný úniový zdroj. Grécka strana však trvá na svojich návrhoch, ktoré chce Euroskupine poskytnúť, doplnil zdroj z Atén.

Euroskupina, to jest ministri financií krajín zdieľajúcich euro, má v Bruseli o 13:30 SELČ začať znovu rokovať. Stredajšia schôdzka skončila zhruba po 90 minútach, pretože neexistoval žiadny návrh dohody s Aténami, o ktorom by bolo možné diskutovať.

Ministri financií sa podľa agentúry Reuters budú dnes zaoberať návrhom vychádzajúcim z ponuky, ktorú Nemecko, Francúzsko, Európska centrálna banka (ECB), Medzinárodný menový fond (MMF) a Európska komisia schválili v Berlíne začiatkom júna. Na stole bude aj zoznam krokov zostavených veriteľmi, ktoré musia Atény podniknúť, kým im budú poskytnuté ďalšie peniaze.

Medzinárodní veritelia Grécka – Európska komisia, ECB a MMF – v stredu odmietli časť návrhov gréckej vlády na riešenie dlhovej krízy, pretože by podľa nich viedli k ďalšej recesii ekonomiky. Zadlžená krajina sa snaží od veriteľov získať finančnú pomoc, aby mohla budúci týždeň uhradiť MMF dlh vo výške zhruba 1,6 miliardy eur. V opačnom prípade hrozí Grécku platobná neschopnosť a možno aj odchod z eurozóny.

autor: vam, ČTK

Český prezident Miloš Zeman vypísal odmenu stotisíc korún pre nálezcu Peroutkovho článku

0

Uviedol, že Peroutku aj naďalej pokladá za veľkého novinára, ale podľa jeho názoru občas aj veľkí novinári podľahnú kúzlu totalitnej ideológie, či už nacistickej, alebo komunistickej.

Podľa odborníkov a Spoločnosti Ferdinanda Peroutky Peroutka nikdy článok s týmto názvom nenapísal.

„Moja žena z toho nebude príliš nadšená, pretože je to drobné ohrozenie rodinného rozpočtu, ale je dôležité, aby sa našiel, pretože som ten článok na vlastné oči čítal,“ povedal Zeman. Český prezident začiatkom mája uviedol, že vypíše odmenu, pokiaľ hovorca Pražského hradu Jiří Ovčáček do konca júna sporný článok nenájde. Zeman už pred časom vyhlásil, že ak sa článok nenájde, tak sa ospravedlní. Potom zdôraznil, že sa môže ospravedlniť len za jeho prípadné nenalezenie.

Spory o Peroutkove dielo začali Zemanovým januárovým prejavom na pražskom fóre k holokaustu, kde okrem iného hovoril o zlyhaní intelektuálov v krízovej situácii, ktorou bol nástup nacizmu. „Jeden z najväčších českých novinárov Ferdinand Peroutka uverejnil v prestížnom časopise Přítomnost článok pod titulom ,Hitler je gentleman‘. Ten istý novinár po mníchovskej dohode napísal: ,Keď nemôžeme spievať s anjelmi, musíme vyť s vlkmi‘,“ povedal vtedy Zeman.

Podľa odborníkov a Spoločnosti Ferdinanda Peroutky však Peroutka nikdy článok s týmto názvom nenapísal. Združenie vyzvalo prezidenta, aby svoje tvrdenia doložil alebo sa verejne ospravedlnil.

Podľa Zemana Ovčáček medzitým našiel niekoľko preukázateľne publikovaných Peroutkových článkov, v ktorých autor píše o Hitlerovi ako o najväčšom z Nemcov, že ľudia nemajú veriť prezidentovi Edvardovi Benešovi a Moskve, že má štát spolupracovať s Veľkonemeckou ríšou. „Naučme sa ctiť si ľudí, ktorí niečo v živote urobili, a nájdime tiež odvahu upozorňovať na ich chyby,“ dodal Zeman.

autor: ČTK, mp

Video z miest v Európe, kde sa už Európan neodváži vstúpiť. Vyčíňa tu islamská polícia, dodržuje sa len právo šaría

0

„Tzv. ,no go‘ zóna predstavuje mestské štvrti ovládané moslimami, kde fakticky neplatia zákony hostiteľskej krajiny. Nemoslimovia tu čelia bezpráviu, náboženskému zastrašovaniu a nie sú tu vítaní. Do väčšiny týchto zón vo Veľkej Británii, Francúzsku a ďalších krajinách EÚ sa preto miestni obyvatelia neodvažujú vstupovať. Polícia ani miestne úrady im tu nie sú schopní garantovať bezpečnosť,“ vysvetľuje americký inštitút, ktorý bol založený pred tromi rokmi v New Yorku a ktorého predsedom je bývalý veľvyslanec Spojených štátov pri OSN John R. Bolton. Práve tieto oblasti sú živnou pôdou pre islamský radikalizmus. Podľa autora tejto rozsiahlej analýzy Soerena Kerna sú európske „no go“ zóny vedľajším produktom desiatky rokov trvajúcej politiky multikulturalizmu, ktorá usilovala o integráciu moslimských prisťahovalcov len veľmi málo.

„Problém týchto moslimami ovládaných mestských štvrtí je veľmi dobre zdokumentovaný, ale multukulturalisti a ich politicky korektní priaznivci existenciu týchto zón popierajú. Časť z nich sa zameriava na cielenú diskreditáciu týchto údajov a umlčovanie tých, ktorí zhromažďujú relevantné dáta,“ kritizuje Kern. Oficiálne britské štatistiky ukazujú, že mnoho miest v krajine čelí v dôsledku masovej migrácie hlbokým demografickým zmenám. Štúdia profesora Davida Colemana z Oxfordskej univerzity ukázala, že pri súčasnom trende sa Briti vo svojej vlastnej krajine stanú za päťdesiat rokov menšinou. To jest v dobe, kedy bude dnešná mladá generácia v dôchodkovom veku.

Dokument BBC mapujúci uplatňovanie práva šaría vo Veľkej Británii si môžete pozrieť TU

Kern tiež spomenul nedávnu štúdiu realizovanú britskou neziskovou organizáciou Demos, z ktorej vyplýva, že Briti bielej pleti opúšťajú tie časti krajiny, kde sa moslimskí prisťahovalci stali väčšinovou populáciou. „Príkladom takéhoto trendu je Birmingham. V roku 2007 predpovedali výskumníci na univerzite v Manchestri, že v budúcich dvadsiatich piatich rokoch klesne počet rodených Britov zo 65 % na 48 %. Za rovnakú dobu naopak vzrastie počet Pakistancov z 13 % na 48 %,“ cituje Kern časť štúdie. Pridáva ďalšie štatistiky z analýzy uskutočnenej Ludi Simpsonovou na univerzite v Manchestri v roku 2013: „Rodení Briti sú už teraz menšinou v Leicesteri (45 %), Lutone (45 %) a Sloughu (35 %). Simpsonová predpovedá, že v Birminghame budú Briti menšinou už v roku 2019.“

Podľa údajov z roku 2011 existuje vo Veľkej Británii viac ako sto rôznych moslimských enkláv. V niektorých častiach Blackburnu presahuje moslimská populácia 85 % a v šiestich štvrtiach Birminghamu a Bradfordu 70 %. Početné moslimské „no go“ zóny existujú tiež v Dewsbury, Leicesteri, Londýne, Lutone či Manchesteri. Moslimská komunita vo Veľkej Británii je rôznorodá, ale dve tretiny z jej príslušníkov pochádzajú z Ázie. Z toho 38 % prišlo z Pakistanu a 15 % z Bangladéša. Len asi desať percent britských moslimov má afroamerické korene. „Prieskumy verejnej mienky citovanej Ludi Simpsonovej však ukázali, že etnické menšiny sa cítia byť Britmi prinajmenšom rovnako ako samotní rodení Briti,“ uviedol Kern.

Šokujúce zábery „no go“ zón v britskom Birminghame si môžete pozrieť TU

V mnohých oblastiach s prevažujúcou moslimskou menšinou z Pakistanu, Bangladéša a oblasti Kašmíru sa podľa Kerna čím ďalej tým viac presadzuje kmeňový systém a právo šaría. Dokladá to tiež správa vypracovaná bývalým predsedom Komisie pre rasovú rovnosť lordom Ouseleym, ktorý mimochodom konštatoval, že dohodnuté manželstvá medzi ázijskými moslimami sú kľúčovým faktorom pre vznik moslimských get vo Veľkej Británii: „Sikhovia a hinduisti sa integrujú pomerne dobre a ich deťom sa darí v škole nadpriemerne. Väčšina z nich totiž pochádza zo stredných vrstiev a aj samotní rodičia sú relatívne vzdelaní. Zatiaľ čo moslimovia z Pakistanu a Bangladéša prišli z vidieka, majú nízke vzdelanie a držia sa tradičného výkladu svojho náboženstva. V tejto komunite tvoria dohodnuté manželstvá až 60 %.“

„Rada v osemdesiatych rokoch konštatovala, že počet moslimov v Bradforde dosiahne do roku 2030 130-tisíc. Teraz všetko nasvedčuje tomu, že toto číslo bude realitou už o desať rokov skôr a stále rastie. Takýto nárast počtu ľudí a domácností môžu verejné služby len ťažko obsiahnuť. Mnohé v týchto komunitách narodené deti prídu na základnú školu s nepatrnou či dokonca žiadnou angličtinou. Moslimovia prichádzajúci zo zahraničia majú nízke vzdelanie a neoplývajú schopnosťami, ktoré sa dajú využiť v západných ekonomikách. Preľudnenie v jednotlivých oblastiach Veľkej Británie môže byť skutočne vážnym problémom už veľmi skoro,“ cituje Kern správu.

Celý text v angličtine si môžete prečítať TU

Podľa vyššie uvedenej výskumníčky Ludi Simpsonovej sú rodení bieli Briti v Londýne menšinou už v tejto chvíli, predstavujú 45 %. Napríklad v štvrti Tower Hamlets, niekedy nazývanej ako Britská islamská republika, dnes žije 31 % Britov a oproti tomu o jedno percento viac ľudí z Bangladéša. Práve v Tower Hamlets a ďalších štvrtiach východného Londýna sa už mnohokrát snažili tunajší extrémistický moslimský kazatelia uplatňovať právo šaría. Ženám sa vyhrážali smrťou, pokiaľ budú odmietať nosenie islamského závoja zahaľujúceho hlavu a tvár. Tunajšie ulice boli polepené plagátmi s nápismi „Vstupujete na územie, kde platí právo šaría“.  

Päťminútové video z „no go“ zón v Londýne si môžete pozrieť TU

Britský denník Sunday Telegraph informoval o niekoľkých prípadoch, keď boli moslimovia i nemoslimovia v tejto štvrti násilím prinútení, aby dodržiavali fundamentalistické islamské zákony. Obete sa novinárom zdôverili, že polícia ich sťažnosti buď ignorovala, alebo bagatelizovala, prípadne dôkazy svedčiace o vine moslimských radikálov zmietla zo stola. Policajti sa podľa mnohých obávali, že by boli v opačnom prípade obviňovaní z rasizmu a islamofóbie. Jedna z obetí, Mohammed Monzur Rahman, po jednom takom útoku čiastočne oslepol. „Na ulici ma zastavili dvaja chlapi a opýtali sa ma, prečo fajčím behom Ramadánu. Chcel som ísť ďalej, ale všimol som si, že ku mne pristúpilo niekoľko ďalších chlapov. Potom sa už na nič nepamätám, pretože som sa prebudil v nemocnici,“ cituje jeho výpoveď Kern.

Mladého amerického študenta zasa brutálne zbili moslimovia na ulici vo východnom Londýne, pretože ho videli popíjať na verejnosti. Študent utrpel rozsiahle zranenia vrátane rozbitej očnej jamky. Ďalším podobným prípadom je skúsenosť majiteľov reštaurácií a obchodov v londýnskej štvrti Whitechapel, ktorí boli varovaní, že dostanú štyridsať rán bičom, ak budú aj naďalej predávať alkoholické nápoje. Na tlačovej konferencii, ktorá sa konala v londýnskej štvrti Leytonstone, bol dokonca verbálne napadnutý vtedajší minister vnútra John Reid. Rozčúlený moslimský radikál Abu Izzadeen sa ho pýtal, ako si dovoľuje vstupovať do moslimskej štvrti. Štvorminútový záber z konferencie si môžete pozrieť na YouTube.

Existuje tiež veľa dostupných videí, na ktorých vystupujú členovia samozvanej „moslimskej hliadky“. Väčšinou sa mladí moslimovia prechádzajú ulicami mesta a požadujú po okoloidúcich, aby dodržiavali moslimské právo šaría. Na jednom takom videu moslimovia tvrdia ľuďom, že sa nachádzajú v moslimskej štvrti a musia sa podľa toho chovať: „Alah je veľký a islam je všade okolo, či sa vám to páči alebo nie. Sme tu a chceme islam, chceme šaríu. Sme moslimská hliadka, sme v južnom, východnom aj západnom Londýne. Budeme prikazovať a zakazovať. Či sa vám to, Cameron a pán policajný dôstojník, páči alebo nie, budeme v tom pokračovať. Nemáte na nás. Choďte do pekla. Veľká Británia už nie je kresťanskou krajinou. Ježiš bol len pikolíkom Alaha. Do čerta s kresťanstvom. Moslimské hliadky tu budú navždy. Alah je veľký! Alah je veľký!“

Celé video z vyčíňania moslimskej hliadky si môžete pozrieť TU

Ďalšie video natočené moslimskou hliadkou si môžete pozrieť TU

autor: pro

Rýchlo preč, imigranti? Európa prijala rozhodnutie, ktoré sa im nebude páčiť

0

Z dokumentov vyplýva, že by mali byť vytvorené pohraničné zóny v Taliansku, Grécku a Malte, kde by mali prebiehať zrýchlene procesy kontroly prichádzajúcich utečencov. Hraničná agentúra EÚ Frontex by podľa návrhov Európskej komisie mala disponovať s väčšou právomocou. Po novom by mala vykonávať nútené deportácie a nemusela by tak byť závislá na ďalších inštitúciách. „Systém EÚ pre navrátenie nelegálnych utečencov nie je dostatočne rýchly a efektívny. Musíme nevyhnutne posilniť účinnosť systému. Sme pripravení rokovať o všetkých návrhoch,“ cituje denník vyjadrenie európskeho komisára pre migráciu Dimitrisa Avramopoulosa.

Celý text v angličtine si môžete prečítať TU

The Guardian uviedol, že najviac pociťuje súčasnú nečinnosť EÚ Taliansko. Jeho premiér Matteo Renzi včera obvinil Európsku úniu z toho, že v otázke utečeneckej krízy zradila svoje základné hodnoty. „Európa musí dokázať, že vyznáva určité hodnoty, ktorým dôveruje a je ochotná za nich bojovať. Európa nie je obyčajným zväzkom ekonomických vzťahov, ale spoločenstvom ľudí, ktorí majú svoje osudy a ideály,“ vyjadril sa Renzi pre The Guardian. Taliansky politik pripustil, že by jeho krajina mohla konať určité kroky v Stredozemnom mori samostatne, ale on osobne vidí ako jediný variant spoločný postup všetkých členských štátov EÚ: „Nie je možné ignorovať naše hodnoty vo chvíli, keď sa utečenci a ich deti topia. To by znamenalo, že sme stratili sami seba.“

Európsky summit podľa denníka ponúkne Taliansku a Grécku „miernu úľavu“ v podobe súhlasu s prerozdelením 40 000 žiadateľov o azyl. Vedúci európski činitelia oznámili, že tento záväzok by mal byť vyriešený v priebehu budúceho mesiaca. „Zatiaľ však nie je jasné, či pôjde o povinné kvóty alebo o dobrovoľné prerozdeľovanie,“ poznamenáva The Guardian a dodáva, že vzhľadom k prudkému odporu hlavne vo východnej Európe pôjde pravdepodobne o prerozdeľovanie utečencov na dobrovoľnom základe. Denník hovorí konkrétne o Maďarsku, ktoré v posledných dňoch podniklo v oblasti prisťahovaleckej politiky mnoho zásadných krokov, ktoré sa stali terčom medzinárodnej kritiky. Maďarská vláda najskôr oznámila úmysel postaviť na hraniciach so Srbskom štvormetrovú bariéru a potom odstúpila od kľúčovej dohody, ktorá upravuje práva žiadateľov o azyl.

autor: pro

Asi to prehráme a EÚ nariadi kvóty pre utečencov. Porovnajte reakcie českej vlády a Roberta Fica, ktorý hrozí Bruselu mocnou zbraňou

0

Dnešné vydanie českého denníka Právo upozorňuje, že na zablokovanie zámeru Európskej komisie prideľovať jednotlivým krajinám určitý počet utečencov je oponujúcich krajín príliš málo.

Minister zahraničných vecí ČR Lubomír Zaorálek uviedol medzi odporcami pobaltské štáty, krajiny Vyšehradskej štvorky, Portugalsko a Španielsko. V týchto krajinách, ktoré nepredstavujú ani tretinu krajín EÚ, žije asi 120 miliónov ľudí, teda necelá štvrtina obyvateľov EÚ.

Na zablokovanie povinných kvót nemajú jej odporcovia dosť síl

„K zablokovaniu je potrebné získať viac ako 45 % členov Európskej únie alebo krajiny, v ktorých žije viac ako 35 % obyvateľov EÚ,“ upozorňuje denník.

Podľa jeho slov sa na summitoch obvykle nerozhoduje väčšinou, ale na základe konsenzu. „Postoje oponujúcich štátov bývajú uvedené v poznámkach a berie sa nich ohľad,“ píše denník s tým, že je však otázkou, či je možné použiť tento postup pri väčšej skupine štátov, ktorá sa rysuje v tejto chvíli.

Slovensko asi vráti úder Európskej komisii. Referendom

Agentúra TASR upozornila, že krajiny Vyšehradskej štvorky môžu na rokovaní Európskej rady zablokovať povinné kvóty na prijímanie imigrantov. Pokiaľ sa to podarí a Európska komisia napriek tomu povinné kvóty presadí, slovenská vláda bude zvažovať vypísanie referenda o tejto otázke. Včera to v Národnej rade povedal premiér Robert Fico. „Ak dôjde k situácii, že sa nám podarí vyradiť z textu návrhu záverov Európskej rady texty o povinných kvótach a aj napriek tomu príjme komisia právny predpis, ktorý povinné kvóty zavedie, je našou povinnosťou uvažovať, ako sa postavíme k takémuto rozhodnutiu Európskej komisie. Samozrejme s ním súhlasiť nebudeme,“ povedal Fico.

Podľa jeho slov je referendum cesta, ako by sa Slovensko mohlo vyhnúť dôsledkom rozhodnutia Európskej komisie.

Celú správu TASR si môžete prečítať TU

Denník Právo ešte pripomína, že Slovensko by mohlo v prípade, že referendum povinné kvóty odmietne, odmietať kvóty s poukazom na hlas ľudu. A že podobný postup použilo Švédsko, ktoré je podľa zmlúv povinné prijať euro, ale ani 16 rokov od vzniku jednotnej európskej meny sa k tomu nechystá. Švédi sa totiž v roku 2003 v referende vyjadrili proti euru a od tej doby sa nikto nepokúsil verdikt voličov zvrátiť.

ČR radšej dobrovoľne príjme stovky imigrantov, ktoré si vyberie, aby sa vyhla povinným kvótam

Z najnovších informácií však vyplýva, že postoj Česka určite nebude taký radikálny, ako je postoj Slovenska. Dnes totiž Český rozhlas priniesol informáciu, že ČR zvažuje dobrovoľne prijať minimálne stovky migrantov zo Stredomoria a z utečeneckých táborov mimo Európy. Podľa verejnoprávneho média to vyplýva z návrhu českého postoja ku štvrtkovému a piatkovému summitu premiérov a prezidentov krajín Európskej únie v Bruseli, ktorý má Český rozhlas k dispozícii. „Mandát pre premiéra Bohuslava Sobotku (ČSSD) na summit by na svojej dnešnej schôdzke mala schváliť vláda,“ uviedol rozhlas.

Podľa dokumentu je „vláda pripravená na dobrovoľnej báze navýšiť počet presídľovaných osôb a je pripravená realizovať vlastný relokačný program založený na bilaterálnej spolupráci s jednotlivými členskými štátmi (Taliansko, Grécko)“.

Česká republika povinné kvóty stále odmieta

Česko jasne zdôrazňuje, že naďalej tvrdo odmieta plán Európskej komisie na zavedenie povinných kvót pre prijímanie utečencov.

Chce mu podľa dokumentu čeliť tým, že zdôrazní svoju ochotu prijímať utečencov dobrovoľne. To by mohlo Česku okrem iného umožniť, aby si medzi migrantmi samo vybralo tých, ktorých bude chcieť prijať. V prípade, že by boli schválené povinné kvóty, utečenci by mohli byť do Česka prideľovaní.

„My sme vždycky v minulosti prijímali utečencov na dobrovoľnej báze, na základe pravidiel schengenskej únie a na základe našej národnej legislatívy, a chceme, aby to tak zostalo aj v budúcnosti,“ poznamenal premiér Sobotka v rozhovore pre Český rozhlas.

„Aby to bola vláda, ktorá rozhodne o tom, koho prijmeme, kedy prijmeme, aby to bola vláda, ktorá bude schopná posúdiť všetky bezpečnostné a sociálne riziká, aby tu nebol nastavený automatický mechanizmus, ktorý by rozhodoval fakticky o nás bez nás na úrovni Európskej komisie,“ dodal Sobotka.

Európska komisia navrhla, aby krajiny Európskej únie v priebehu dvoch rokov v rámci tzv. relokácie povinne premiestnili 40-tisíc Sýrčanov a Eritrejčanov z Talianska a Grécka. Na Česko by v rámci povinnej kvóty pripadlo 1328 utečencov.

Údajne sa jedná o ľudí, ktorí by mali mať zrejmý nárok na azyl, nie o tzv. ekonomických migrantov.

Celý text si môžete prečítať TU

autor: vam

Koniec. Utečencov neberieme, oznámilo Maďarsko a vykašľalo sa na dohodu s EÚ

0

Budapešť čelí v poslednej dobe veľkej vlne migrantov, ktorí na jej územie prenikajú hlavne zo Srbska za pomoci prevádzačov. Len od začiatku tohto roka sa do Maďarska dostalo približne 54 000 utečencov pochádzajúcich predovšetkým z krajín Blízkeho východu a zo severu Afriky.

Kovács uviedol, že dôvodom pozastavenia azylovej dohody je „ochrániť maďarské záujmy“. „Loď je plná,“ prehlásil s narážkou na veľký počet ilegálnych migrantov, s ktorým jeho krajina v súčasnej dobe zápolí.

Maďarská vláda minulý týždeň tiež oznámila, že na hraniciach so Srbskom nechá vybudovať štyri metre vysokú a 175 kilometrov dlhú bariéru, ktorá by mala pomôcť zabrániť nekontrolovateľnému prenikaniu migrantov. V stredu by malo ministerstvo vnútra predložiť plán realizácie tohto zámeru.

autor: ČTK, mp

Aj my Čechoslováci môžeme za zničenie Afriky! Rozčúlil sa spisovateľ. A vymenoval, čo zlé sme urobili a prečo máme povinnosť prijímať utečencov

0

„Rád by som Ibimu a jeho lajkovačom pripomenul, že Československo patrilo v období studenej vojny k veľmi významným výrobcom a distribútorom zbraní a k aktívnym podporovateľom Sovietskeho zväzu pri brutálnom kolonializme a boji proti Západu,“ odmieta Hvorecký na Facebooku tvrdenie svojho krajana s africkými koreňmi, ktorý v rozhovore pre portál Čas.sk prehlásil, že Slováci nemusia prijímať migrantov, pretože sa nepodieľali na drancovaní Afriky. O utečencov by sa podľa Maigu mali postarať Francúzi, Angličania a Američania, ktorí Afričanom ukradli nerastné suroviny, obzvlášť ropu a zlato, pričom za sebou nechali spálenú zem.

„Len na Kubu sme dodali 30 tisíc pušiek a 100 tisíc granátov. Do Egypta, Sýrie a Jemenu sme len do konca roku 1960 expedovali zbrane za 800 miliónov československých korún. Mám pokračovať vojenskými lietadlami pre Ugandu? Dodávaním techniky a leteckých trénerov do Ázie?“ vymenováva Hvorecký a dodáva, že k pravidelným zákazníkom československého zbrojného priemyslu patrila India, Afganistan, Irak, Ghana, Keňa, Alžírsko, Angola, Guinea a dokonca aj rodisko vyššie uvedeného umelca Mali. „Nepočul náhodou niekto v uplynulých týždňoch a mesiacoch práve o týchto krajinách v súvislosti s masovými vlnami utečencov?“ naznačuje Hvorecký, že svoj podiel viny na súčasnej situácii majú aj Čechoslováci.

Pokiaľ by sme sa vraj mali držať logiky, ktorú naznačil Ibrahim Maiga a prevziať zodpovednosť, tak by podľa jeho slov malo Slovensko prijať omnoho vyšší počet utečencov, než ktorý navrhujú kvóty z dielne Európskej komisie. To jest nie stovky, ale státisíce. Toľko ľudí vraj bolo zabitých československými zbraňami, aj vďaka ktorým sa podľa Hvoreckého máme tak dobre a oni tak zle.

Úplné znenie Hvoreckého komentára:

Keďže sa konšpiračné weby pokúšajú urobiť z Ibrahima Maigu filozofa dejín, ktorý ako Afričan vyslovil „nech sa o utečencov starajú Francúzi, Angličania, Američania a nech nezaťažujú ostatné krajiny, ktoré s rabovaním Afriky nič nemali,“ čím sa stal na pätnásť minút novým pseudo Milanom Lasicom slovenského internetu, rád by som Ibimu a jeho lajkovačom pripomenul, že Československo patrilo k veľmi významným výrobcom a distribútorom zbraní v období studenej vojny a k aktívnym podporovateľom Sovietskeho zväzu pri brutálnom kolonializme a boji proti západu.

Len na Kubu sme dodali 30 tisíc pušiek a 100 tisíc granátov. Do Egypta, Sýrie a Jemenu zbrane za 800 miliónov československých korún iba do konca roku 1960. Mám pokračovať vojenskými lietadlami pre Ugandu? Dodávaním techniky a leteckých trénerov do Ázie? K pravidelným zákazníkom zbrojného priemyslu ČSSR patrili India, Afganistan, Irak, Ghana, Keňa, Alžírsko, Angola, Guinea a dokonca aj Ibiho rodné Mali. Nepočul náhodou niekto v uplynulých týždňoch a mesiacoch práve o týchto krajinách v súvislosti s masovými vlnami utečencov?

Nehovoriac o Vietname, to vie azda každý, kto niekedy videl film Čata (za socializmu z titulkov, samozrejme, vyškrtli scénu, keď americkí vojaci objavia sklad československých samopalov…).

Komunistický režim ČSSR bol taký neuveriteľne pragmatický a cynický, že napokon dodával pechotné zbrane aj kapitalistickým krajinám, dokonca súkromným firmám! Československo desaťročia podporovalo a značne bohatlo na krutých vojnách v krajinách, z ktorých mnohé sa z týchto konfliktov dodnes nespamätali a zažívajú ich novodobé dôsledky.

Pozoruhodné, že pán Maiga nie tak dávno – našťastie – neúspešne kandidoval za SDĽ do europarlamentu a vtedy sa dušoval, aká úžasná a dôležitá je Európska únia, ako zachránila Slovensko a aký je nadšený jej spoločnou politikou.

Samozrejme, od Ibiho neočakávam absolútne nič a iba sa nesmierne teším, že sa už nevenuje hudbe ani herectvu. Ale žasnem, že takéto sprostosti vidím na Facebooku zdieľať aj ľudí, ktorých som donedávna považoval za príčetných.

Ak by sme sa naozaj mali držať Ibiho „logiky“ a prevziať zodpovednosť, tak by sme nemali pomáhať vybavovať žiadosti o azyl len 785 migrantom (z ktorých tu povolia zostať možno desiatim, ak vôbec), ale státisícom. Toľkí zahynuli československými zbraňami, aj vďaka ktorým sa my máme tak dobre a oni tak zle.

autor: luš

Pred zavedením eura a po ňom: Ekonómovia porovnali, kedy sa ľuďom žilo lepšie. Radšej to nechcite ani počuť

0

„Múdry ľud z celej Európy je presvedčený, že za všetko zlé môžu tí hnusní Gréci, pretože ich chaos teraz musia napravovať ostatné štáty. Pravicovo zameraní jedinci si okrem toho myslia, že Grécko musí bezpodmienečne prijať všetky požiadavky veriteľov alebo vypadnúť z eurozóny. Liberálnejší Európania zasa vyzývajú k väčšej solidarite,“ sumarizuje komentátor britského denníka s tým, že obyčajní ľudia a politici i zástupcovia Medzinárodného menového fondu a ďalších inštitúcií spoločne tvrdia, že na vine sú Atény. „Osobne nezatváram oči pred korupciou, mizerným daňovým systémom i nekompetentnou vládou strany Syriza, ale nemôžem opomenúť fakt, že autorom projektu eura sa nedarí naplniť ich sľuby. Euro neprispieva k rastu životnej úrovne Európanov, ale je to presne naopak,“ domnieva sa moderátor.

„Pred uvedením eura sme od jeho autorov počuli množstvo vzletných slov. Sľubovali nám blahobyt a bezmála raj na zemi. Vtedajší nemecký minister financií Oskar Lafontaine hovoril o vízii zjednotenej Európy, prehĺbení demokracie a rozkvete európskej kultúry. Mohli by sme citovať tisíce podobných chválospevov, lenže tie nemajú nič spoločné s realitou. Životná úroveň klesá a o prehlbovaní demokracie nemôže byť vôbec reč. To isté platí o rozkvete európskej kultúry. Stačí si len pripomenúť dehonestujúce komentáre nemeckých novinárov na adresu gréckeho ministra financií,“ píše komentátor a poukazuje na analýzu bývalého hlavného ekonóma Konferencie OSN pre obchod a rozvoj Heinera Flassbecka a profesora ekonómie z londýnskej SOAS univerzity Costasa Lapavitsasa, ktorý sa stal poslancom za Syrizu.

Celý text v angličtine si môžete prečítať TU

Táto analýza podľa Chakraborttyho najlepšie ukazuje, ako negatívne sa euro podpísalo na životnej úrovni Európanov po jeho zavedení. „Obaja ekonómovia sa zamerali na porovnanie nákladov na prácu v celej eurozóne v rokoch 1999 až 2013. Z ich zistenia vyplýva, že zamestnanci v Nemecku dopadli čo do rastu miezd za dobu existencie eura ešte horšie ako Francúzi, Rakúšania, Taliani a mnohí ďalší. A to pritom hovoríme o Nemecku, ktorého ekonomika je považovaná za najsilnejšiu na kontinente. Nemci sa podieľajú na prosperite svojej krajiny a aj napriek tomu nie sú za svoje úsilie adekvátne odmenení. To je model platný pre celý európsky kontinent,“ konštatuje britský komentátor, podľa ktorého je značným problémom Nemecka prudké navyšovanie miezd lacných pracovných síl.

„Mocná trojka v zložení Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond teraz núti grécku vládu, aby prepúšťala, znižovala dôchodky a mzdy zamestnancov. To sa však netýka len Grécka. Neuplynie jediný deň, aby múdri radcovia z Bruselu nevyzývali k reformám na trhu práce a v oblasti sociálneho zabezpečenia naprieč celým kontinentom. Čím tak fakticky požadujú znižovanie životnej úrovne obyčajných ľudí,“ je presvedčený Chakrabortty. Pôvodne vznešený európsky projekt sa tak stáva podľa britského komentátora ohňostrojom márnosti a depresie. „Nevytvára sa hlbšia demokracia, ale naopak hlbšia priepasť na trhoch. Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa nerozpakovala zasahovať do vnútorných záležitostí európskych štátov. Grékov varovala pred voľbou Syrizy a španielského premiéra Zapatera nútila, aby nesplnil výdajové záväzky, vďaka ktorým vyhral voľby,“ diví sa Chakrabortty.

Ideály eurozóny podľa britského komentátora zapadli prachom a vonkoncom nekorešpondujú s chmúrnou realitou. „Diplomati navyše svojim nevyberaným jednaním voči gréckej Syrize dávajú španielskym voličom jasne najavo, čo by nasledovalo, keby si po vzore Grécka tiež zvolili príliš ľavicovú vládu. To všetko sprevádza predstava, že vlastne neexistuje žiadna alternatíva. Múdry ľud takisto často tvrdí, že prijatie väčšieho množstva sociálnych opatrení na európskom projekte nič nemení. Práve to dodáva celej záležitosti nepríjemný pach pokrytectva,“ myslí si Chakrabortty.

autor: pro

Nie, toľko utečencov proste nie. Černošský umelec šokoval moderátorku

0

Maiga si myslí, že o utečencov by sa mali postarať tí, čo vzniknutú situáciu zapríčinili. Presnejšie povedané Francúzi, Američania a Angličania, ktorí podľa jeho vyjadrenia vtrhli do Afriky, ukradli Afričanom ropu aj zlato a nechali za sebou spálenú zem.

Slováci, ktorí sa na rabovaní Afriky nepodieľali, by podľa Maigu nemali niesť zodpovednosť za utečencov na svojich bedrách. „Keď prepadli Líbyu, koľko ropy dali Slovensku? Koľko z toho Slovensko malo?“ pýta sa umelec a dodáva: „Sme ľudskí a radi by sme pomohli, ale museli by sme na to mať. Môžeme pomôcť, ale nie takému kvantu ľudí, čo nám nútia.“

Maiga moderátorku portálu Čas.sk svojim nemilosrdným postojom ku svojím krajanom značne prekvapil. „Ale čo by si robil, keby mala problém tvoja rodina v Afrike a nepustili by ich sem?“ opýtala sa černošského speváka. „Vrátil by som sa späť za nimi. Keď spolu máme umrieť, tak spolu umrieme,“ odpovedal lakonicky Maiga.

autor: luš

Grécko: Dnes sa rozhodne o všetkom

0

V Bruseli sa dnes stretnú ministri financií a lídri členských krajín eurozóny, ktorí sa spolu s Gréckom pokúsia nájsť kompromis, aby mu mohli vyplatiť ďalšiu časť sľúbenej pôžičky a odvrátiť tak jeho bankrot. Na výsledok bruselského jednania budú vo Frankfurte čakať guvernéri centrálnych bánk 19 štátov s jednotnou menou, aby rozhodli, či bude Európska centrálna banka v zasielaní peňazí pokračovať alebo nie. Pokiaľ by banka uzavrela kohútik, museli by všetky grécke finančné ústavy zavrieť prevádzku. Gréci totiž v posledných dňoch vyberajú svoje vklady veľmi rýchlo.

K čomu dnešné jednania povedú, je nepredvídateľné. Gréci potrebujú peniaze zo sľúbenej európskej pôžičky, ale zároveň nechcú pristúpiť na podmienky Európskej únie: úsporné opatrenia a ekonomické reformy.

Pokiaľ Frankfurt zastaví dodávku hotovosti, zostanú Grécku iba dve cesty: buď sa podvolí požiadavkám veriteľov, alebo zavedie vlastnú menu.

autor: vef

Ministri EÚ schválili predĺženie sankcií i operáciu proti pašerákom

0

Súhlas ministrov s predĺžením sankcií proti Rusku kvôli jeho úlohe v ukrajinskej kríze bol len formalitou, pretože sa na ňom veľvyslanci členských štátov dohodli už minulú stredu.

Sankcie zakazujúce export určitých technológií do Ruska a obmedzujúce ruský prístup na finančné trhy spustila EÚ vlani v lete a rozšírila ich začiatkom septembra. Ich prípadné uvoľňovanie je viazané na plnenie minských dohôd o prímerí, ktoré však ani jedna zo strán konfliktu na Ukrajine nedodržuje. Pokiaľ by EÚ sankcie nepredĺžila, skončila by ich platnosť na konci júla.

Šéfovia diplomacií EÚ zároveň rozhodli o spustení prvej fázy námornej operácie proti pašerákom ľudí v Stredomorí označovanej ako EUNAVFOR Med, ktorá je súčasťou spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ. V rámci tejto fázy sa má zisťovať čo najväčšie množstvo informácií o pašeráckych sieťach či o lodiach používaných na prepravu migrantov do Európy.

Súčasťou ďalších fáz, ktoré už predpokladajú existenciu príslušnej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN a súhlas eventuálne zainteresovaných krajín, by bolo vstupovanie na paluby pašeráckych lodí, ich odkláňanie z kurzu a prípadne ničenie prázdnych plavidiel.

autor: ČTK

Toto radšej ani nečítajte: Briti hovoria o teroristoch medzi utečencami, ktorí k nám prúdia. A je tu aj desivé video

0

Podľa expertov sa podarí Islamskému štátu prepašovať v rámci súčasnej migračnej vlny desiatky teroristov. Mnohí z nich priplávajú do Talianska na lodiach zo severnej Afriky spoločne so štandardnými žiadateľmi o azyl. „Všeobecne sa predpokladá, že teroristi sú schopní sa individuálne či v skupinách vmiesiť medzi ostatných utečencov a absolvujú s nimi cestu cez Stredozemné more k talianskym alebo gréckym brehom. V Európe potom normálne požiadajú o azyl, prípadne zmiznú z dohľadu úradov a napoja sa na už existujúce teroristické bunky. Toto všetko znamená, že teroristi ISIS môžu preniknúť hlboko do Európy a vyhnúť sa tomu, aby ich odhalili príslušné bezpečnostné zložky. Nikto poriadne nevie, koľko ich môže presne byť,“ cituje britský denník nemenovaného bezpečnostného experta.

Celý text v angličtine si môžete prečítať TU

Medzitým Islamský štát podľa denníka The Mirror zvyšuje obrátky svojej on-line propagandy, v rámci ktorej sa snaží získať ďalších bojovníkov vo Veľkej Británii. Britský denník pri tejto príležitosti pripomína osud troch Britiek moslimského pôvodu, ktoré odišli aj so svojimi deťmi do Sýrie. Britské úrady majú za to, že sa tam pripojili k bojovníkom Islamského štátu. Posledný sedemminútový náborový film z dielne ISIS ukazuje výcvik detských regrútov v tábore Islamského štátu. Ich drsný tréning vedie inštruktor, ktorý ich rozhodne nešetrí. Mladí bojovníci ležia v jednej chvíli na zemi a inštruktor po nich prebieha z jednej strany na druhú. V ďalšej pasáži stoja zakuklení bojovníci vedľa seba a o hlavu je im prelomená dlhá tyč. Ostrý výcvik prebieha bez akýchkoľvek zádrhov. Na prvý pohľad sa zdá, že všetci vedia, čo majú robiť a to aj bez odporu robia.

Celý text v angličtine a brutálne video si môžete pozrieť TU

V pozadí klipu hrá podmanivá hypnotická melódia a na videu sa po každom úspešne absolvovanom výcviku ozývajú povzbudzujúce výkriky vedúceho inštruktora. Priestory výcvikového tábora vyzerajú veľmi moderne a všetci účastníci na sebe majú nové uniformy. To je dôkazom toho, že Islamský štát bezpochyby netrpí nedostatkom finančných prostriedkov. Profesor Anthony Glees, ktorý vedie na Buckinghamskej univerzite Centrum bezpečnostných a spravodajských štúdií sa domnieva, že tento propagandistický film sa podobá Triumfu vôle, ktorý počas vojny natočila pre Hitlera režisérka Leni Riefenstahlová. „Je to nechutná ‚brutalizácia‘ detí pro účely ISIS. Je vytvorený preto, aby presvedčil rodičov, ale zameriava sa práve i na samotné deti. Vláda by mala začať jednať,“ poznamenal profesor.

autor: pro

Vedenie slovenskej Národnej rady a českej Poslaneckej snemovne bude diskutovať aj o migračnej kríze

0

Politici budú tiež jednať o prechode predsedníctva Vyšehradskej štvorky zo Slovenska na Česko, ktoré sa má uskutočniť v polovici tohto roku.

Delegáciu povedú predseda Národnej rady Peter Pellegrini a predseda Poslaneckej snemovne Jan Hamáček, ktorí sa dohodli na usporiadaní spoločných zasadaní vo februári tohto roku. V jeseni by sa malo uskutočniť ďalšie na Slovensku. Okrem podpredsedov parlamentov sa na rokovaniach zúčastnia tiež zástupcovia straníckych frakcií.

Začiatkom júna sa okrem toho malo v Zbirohu v okrese Rokycany uskutočniť vôbec prvé spoločné zasadanie vedenia Poslaneckej snemovne a poľského Sejmu. Rokovanie sa nakoniec nekonalo kvôli poruche lietadla, ktorým mala poľská delegácia priletieť.

autor: vam, ČTK

VIDEO Protiislamský politik nahral na internet video, ktoré moslimov rozzúri. Ale jemu to asi nevadí

0

Wilders je dlhovekým hlasným odporcom Islamu, ktorý žil od roku 2004 pod policajnou ochranou. Jeho Strana pre slobodu má 12 zo 150 kresiel v parlamente. Na začiatku mája sa zúčastnil výstavy kresieb proroka Mohameda, ktorá sa konala v Texase a na ktorú zaútočili dvaja ozbrojenci. Tí útok nakoniec neprežili.

Ministerstvo spravodlivosti sa vyjadrilo, že neodvysielanie Wildersovho spotu v televízii je problém medzi Wildersom a vysielacou stanicou. Vláda nemala proti jeho počínaniu žiadne námietky.

Celý text v angličtine si môžete prečítať TU

„Tu v Holandsku máme veľkú slobodu prejavu,“ povedal podpredseda vlády Lodewijk Asscher. „Je to skvelá vec. Jedna z tých, ktoré robia z Holandska slobodnú a príjemnú krajinu. Tá sloboda znamená, že každý s ňou môže naložiť, ako uzná za vhodné.“

Samotné video, ktoré bolo zverejnené v sobotu, má necelé tri minúty a skladá sa z Wildersovho príhovoru a kresieb, na ktorých je prorok Mohamed v rôznych situáciách. Preklad Wildersovho prejavu nájdete nižšie.

Celé video s anglickými titulkami si môžete pozrieť TU

„Pred pár dňami som bol na výstave kresieb proroka Mohameda v Garlande v Texase. Krátko potom, čo som dohovoril, zaútočili na objekt teroristi. Islam a teroristi nechcú, aby sme publikovali tieto kresby. Ale teror a násilie nikdy neporazí slobodu prejavu. A to je presne ten dôvod, prečo musíme robiť to, v čom nám teroristi bránia. Opýtal som sa rady holandského parlamentu, či môžem tieto kresby zverejniť v jeho budove. Odmietli. Ale aj tak je dôležité ich zverejniť. Je to jediný spôsob ako zaistiť, aby teroristi nikdy nevyhrali nad slobodou prejavu. A preto vám ich dnes ukážem,“ povedal Wilders.

Potom nasleduje sled obrázkov proroka Mohameda, medzi ktorými je napríklad vyobrazenie Mohameda ako Charlesa Mansona. Posledný obrázok obsahuje text, ktorý predstavuje rozhovor medzi prorokom a umelcom.

„Mňa nemôžeš nakresliť!“ hovorí Mohamed, „A preto ťa kreslím,“ odpovedá Bosch Fawstin, výherca kresliarskej súťaže. „To je veľavravné. Čo nám nedovolí Islam a násilie zo strany teroristov, to aj napriek tomu urobíme. A tomuto sa hovorí: Sloboda prejavu,“ končí Wilders svoj príhovor.

autor: spa

„Pravici štandardne šibe.“ Po brutálnom pochode proti islamu je na Slovensku stále veselo. Tu sú drsné slová

0

„Tisíce fašistov na pochode v Bratislave napadli rodinu s deťmi, hádzali po nich fľaše, zničili niekoľko policajných áut, násilne narušili športové podujatie, hajlovali,“ takto popísal Blaha sobotňajšiu demonštráciu s tým, že sa mu zdvíha žalúdok. „Každého, o kom zistím, že túto fašistickú háveď podporil na ich pochode, bez milosti vymažem z priateľov,“ napísal na Facebooku.

„Aj ja som proti kvótam a vystupujem proti nim veľmi tvrdo, ale robme rozdiely: kvóty sú zlý nápad, zatiaľ čo fašisti sú zlo. Z celého srdca odmietam rasizmus a xenofóbiu. Moje antifašistické presvedčenie je najsilnejšie v mojej hodnotovej výbave a dnešný pochod neonacistov ukázal, že najväčší problém Slovenska začína byť pravicový extrémizmus,“ skonštatoval. Súčasne sa priklonil k exemplárnemu trestu pre všetkých neonacistov. „Dopustili sa terorizmu a mali by ísť natvrdo do basy. Takéto veci sa už nesmú opakovať,“ písal cez víkend.

V pondelok sa však rozčúlil ešte viac. „Zasa sme pri tých istých hlúpych stereotypoch. Korporátna pravica v tom má jasno. Hvorecký je presvedčený, že za neonacistov môže Fico. Denník N zasa s plnou vážnosťou tvrdí, že pochod bol dielom ruskej tajnej služby,“ napísal. Chelemendik podľa neho vidí v udalosti zásah Ukrajiny, Kotlebovci pre zmenu hovoria o tom, že násilie nespáchali ich vlastní fašistickí prívrženci, ale šlo o provokatérov, ktorých poslal Fico. „Všetko je po starom: pravici na Slovensku, extrémnej aj korporátnej, štandardne šibe,“ uzavrel.

Kompletné statusy z Facebooku poslanca Ľuboša Blahy v pôvodnom znení:

Pondelok o 13:11

Cez víkend sa všetci normálni ľudia,bez ohľadu na politickú orientáciu či názor na kvóty, na chvíľu zhodli na tom, že pochod neonacistov, ako aj teror a násilie, ktoré ho sprevádzalo, treba jasne odsúdiť. To ma ozaj teší, sám som si denacifikoval friendlist a veľmi sa mi uľavilo… Je však pondelok a zhoda je fuč. Zasa sme pri tých istých hlúpych stereotypoch. Korporátna pravica v tom má jasno. Hvorecký je presvedčený, že za neonacistov môže Fico. Denník N zasa s plnou vážnosťou tvrdí, že pochod bol dielom ruskej tajnej služby. Ako inak, zasa sme pri tom istom: lebofico, leboputin. Že im to už nie je trápne. Ani v krajnej pravici nestratili zmysel pre humor: Chelemendik si nevie vysvetliť, ako mohli mať slovenskí policajti žltomodré, fialovomodré a červenomodré značenia, hlavne to žltomodré v ňom rozdúchalo konširačné vášne. Šípi v tom zásah Ukrajiny. Kotlebovci si to nekomplikujú konšpiráciou z Ukrajiny a vracajú do hry Hvoreckého motív: lebofico. Násilie voči cyklististom podľa nich nespáchali ich vlastní fašistickí prívrženci, ale išlo o provokatérov, ktorých poslal Fico, aby zdiskreditoval “pochod slušných rodín”… Všetko je po starom: pravici na Slovensku, extrémnej aj korporátnej, štandardne šibe.

Nedeľa o 14:20

Včera sa Bratislavou prehnalo stádo neonacistov, dnes som v Bratislave zažil presný opak: odovzdávanie cien humanistov v Primacionálnom paláci. Som rád, že som mal tú česť dať záštitu nad týmto podujatím a podporil tak sekulárnych humanistov, ktorých prácu a myšlienky si veľmi vážim. Stretol som veľa dobrých a vzdelaných ľudí, ktorých podpora ma nesmierne dojala. Vo svojej prednáške som sa prihlásil k hodnotám antifašizmu, sekularizmu, socializmu a pacifizmu, pretože presne o týchto hodnotách je humanizmus, ktorý vyznávam. V politickej časti som zdôraznil, že urobím všetko preto, aby malo včerajšie násilie neonacistov exemplárnu dohru. Nie je možné, aby psychopati, čo v mene zvrátenej fašistickej ideológie mlátia nevinných cyklistov a rodiny s deťmi, skončili s podmienkou (ak vôbec) a aby ich neľudské činy boli klasifikované iba ako obyčajné priestupky. Dopustili sa terorizmu a mali by ísť natvrdo do basy. Ako teroristi. Natvrdo a nadlho. Takéto veci sa už nesmú opakovať: títo nenávistní a násilnícki pravicoví extrémisti sú hrozbou pre svoje okolie, pre našu budúcnosť, pre celé Slovensko… Peknú nedeľu, priatelia, dnes je svetový deň humanistov, oslavujme

Sobota o 19:43

Tisíce fašistov na pochode v Bratislave napadli rodinu s deťmi, hádzali po ľuďoch fľaše, zničili niekoľko policajných áut, násilne narušili športové podujatie, kričali rasistické heslá, hajlovali, šírili nenávisť. Celé popoludnie terorizovali Bratislavu a slušných dobrých ľudí. Úbožiak Kotleba ziapal niečo proti vláde a parlamentu, dav kričal, že nás treba obesiť. Už zasa by fašisti radi masovo vraždili, tak ako kedysi Hitler. Zdvíha sa mi žalúdok. Každého, o kom zistím, že túto fašistickú háveď podporil na ich pochode, bez milosti mažem z priateľov. Nezaujímajú ma výhovorky o pochode „slušných rodiniek“, každý musel vidieť, že pochoduje s uniformovanými neonacistickými psychopatmi, ktorí patria do basy a dúfam, že tam skončia. Hnus! Ako politologickú perlu uvádzam, že som bol nútený vymazať zopár ľudí, ktorí sa formálne hlásia ku komunistom či dokonca k SNP; a zároveň tu hrdo vyhlasovalo, že idú na pochod neonacistov – neuveriteľné! Pred 80 rokmi komunisti umierali v koncentračných táboroch, kam ich Hitler posielal za ich boj proti fašizmu. Dnes pseudokomunisti pochodujú v jednom šíku s nacistami. To je škandál! Opakujem, je mi jedno, aké dôvody si nájdu, aby tento trápny fakt zľahčovali. Takíto ľudia nemôžu byť mojimi priateľmi. Aj ja som proti kvótam a vystupujem proti nim veľmi tvrdo, ale robme rozdiely: kvóty sú zlý nápad, zatiaľ čo fašisti sú zlo. Z celého srdca odmietam rasizmus a xenofóbiu. Moje antifašistické presvedčenie je najsilnejšie v mojej hodnotovej výbave a dnešný pochod neonacistov ukázal, že najväčší problém Slovenska začína byť pravicový extrémizmus. Bude treba pritvrdiť. Pevne verím, že násilníkov čakajú exemplárne tresty. Čo je dosť, to je dosť!

autor: vef

Prieskum v krajinách NATO: Rusko je agresorom na Ukrajine. Ale nechceme proti nemu bojovať

0

Zisťovali napríklad názor na Ruskú federáciu sťa globálnu hrozbu a na prípadnú ochotu brániť napadnutých spojencov zo Severoatlantickej aliancie. Na otázky spoločnosti odpovedali ľudia z ôsmich kľúčových štátov NATO, to jest z Kanady, USA, Veľkej Británie, Nemecka, Poľska, Španielska, Francúzska a Talianska, čo predstavuje osemdesiat percent populácie Severoatlantickej aliancie.

Obyvatelia krajín NATO vraj vinia z ukrajinskej krízy hlavne Rusko, ktoré vnímajú ako agresora. Súčasne však nie sú ochotní poskytnúť vojenskú pomoc Ukrajine. Väčšina ľudí sa podľa svojich slov ani nechce vojenských akcií na podporu svojich spojencov v prípade napadnutia zo strany Ruska zúčastniť. Údajne verí, že napadnutému pomôžu hlavne Spojené štáty.

Na výsledky grafickej podoby hlasovania sa môžete pozrieť TU

Zároveň dala verejnosť jasne najavo, že by uprednostnila ekonomickú pomoc krajine, ktorá balansuje s krachom. Pre tento prípad pomoci sa podľa zverejnených údajov vyslovilo 70 percent opýtaných. Vojenskú pomoc podporuje iba 41 percent obyvateľov vybraných krajín.

autor: jzd

My aj tak prejdeme, vzdorujú utečenci bariére

0

Britskí reportéri najprv popisujú, ako sa pätnásť sýrskych utečencov snaží prekonať hranice Srbska s Maďarskom. Už niekoľko kilometrov od nich si vypli mobily a zaobstarali si palice na ochranu pred miestnymi gangstermi. „Teraz sa organizujú do dvojíc – pokiaľ pôjdu vo dvojiciach, neaktivujú tepelné senzory na hraniciach,“ popisuje reportáž.

Niekoľko členov popisovanej skupiny už bolo na štrnásť dní v Maďarsku uväznených za pokus prekročiť hranice, kým neboli vrátení späť do Srbska. A teraz to skúšajú znova.

Sýrski utečenci zdôrazňujú, že im v prechode hraníc nezabráni ani hraničná bariéra vysoká štyri metre, ktorú sa na hraniciach so Srbskom chystá postaviť maďarská vláda. „My sme Sýrčania,“ hovorí Mohamed Hussein. „Dokážeme vyriešiť všetko. Vytvorili sme prvé písmo, tak porazíme aj tú bariéru. Ak použijú elektrinu, prestriháme to v rukaviciach.“

The Guardian popisuje aj ďalšiu skupinu utečencov, tentokrát z Afganistanu. „Sýrčania bývajú normálne v lacných hoteloch. Ale veľa Afgancov, ktorí prenikajú do Maďarska zvyčajne viac zo západu, sa skrývajú v zrušenej továrni na tehly,“ píše server o veľkých rozdieloch panujúcich medzi jednotlivými skupinami utečencov.

Celý text si môžete prečítať TU

Text v angličtine si môžete prečítať TU

autor: vam

Moskva nakopla Ameriku: Vy ste vypestovali al-Káidu. A vy môžete aj za dnešné problémy

0

Patrušev pripustil, že Rusi sa zapojujú aj do konfliktu na východe Ukrajiny. Ani ich účasti v bojoch s Kyjevom vraj Moskva nemôže zabrániť. „Myslím, že je ich tam viac ako tisíc,“ odpovedal Patrušev na otázku, koľko ruských občanov bojuje na strane teroristov z IS. „Sú tam tisíce ľudí aj z iných štátov, zo Strednej Ázie, západnej Európy i USA. V tejto chvíli nevidím žiadnu možnosť, ako prílev (ruských) dobrovoľníkov zastaviť,“ povedal šéf Bezpečnostnej rady, hlavného poradného orgánu ruského prezidenta v otázkach brannej a bezpečnostnej politiky.

Stret s Islamským štátom je podľa Patruševa dôsledkom dvojakých štandardov USA. Washington údajne podporuje teroristov tam, kde bojujú so sýrskym režimom prezidenta Bašára al-Assada. „A zároveň ich bombardujú. Dokiaľ s týmito hrami neskoncujú, bude to všetko pokračovať,“ uviedol Patrušev.

Rovnaký scenár sa podľa jeho názoru odohrával v 80. rokoch v Afganistane v dobe sovietskej invázie. „Američania zorganizovali hnutie Taliban, z ktorého vyrástla al-Káida, s ktorou americké a iné západné tajné služby udržiavali kontakt,“ zdôraznil.

Rusko podľa Patruševa nemá ani nástroje k tomu, aby zastavilo odchody ruských dobrovoľníkov na bojisko v Donbase. „Nikoho k tomu nevyzývame ani nepovzbudzujeme, reálne tomu nie je možné zabrániť. Veď dva milióny utečencov neprišli z Ukrajiny do Ruska len tak, majú u nás priateľov a príbuzných. Rozprávajú im o zverstvách, ktoré sa tam dejú, a potom už pracujú emócie: ľudia tam odchádzajú a zapájajú sa (do boja),“ konštatoval ruský politik.

autor: jzd, ČTK

Klaus hovorí, že Rusko má právo okupovať cudzie územia? To je teda hlásna trúba ruskej propagandy. Skutočne ma vytočil, povedal politológ

Zhodli sa na tom, že situáciu na Ukrajine rozhodne nie je možné považovať za domáci ukrajinský problém, ako sa vyjadril Václav Klaus. Ohľadom Ruska v súvislosti s Európou sa však nezhodnú. Mlejnek označil jeden z názorov Klausa za hlásnu trúbu ruskej propagandy. „Rusko do Európy patrí,“ súhlasil naopak s bývalým prezidentom Krejčí.

Bývalý český prezident sa v Petrohrade rozhovoril napríklad na tému Ukrajina, Rusko či socializmus. „Tragickú situáciu na Ukrajine považujem za domáci ukrajinský problém, nie problém ukrajinsko-ruský alebo problém medzi Ruskom a Západom,“ povedal okrem iného bývalý prezident (celý Klausov prejav si v českom preklade môžete prečítať TU).

„Tak to je totálny nezmysel. Pravdaže problém Ukrajiny je problém medzi Ruskom a Západom,“ reagoval Josef Mlejnek. A s tým, že sa rozhodne nejedná o domáci problém, súhlasil aj Oskar Krejčí. „Od sýrskeho konfliktu vidíme, že sa znovu objavujú vojny, v ktorých bojujú mocnosti rukami miestneho obyvateľstva. Sme svedkami toho, že kým sa nedohodne Washington s Moskvou, konflikt sa zastaviť nepodarí,“ hovorí Krejčí.

Dodal, že názor, ktorý prejavil Václav Klaus, je trošku prekvapivý. „Vieme, že Európska únia sa snaží znížiť význam tohto konfliktu. Uvedomuje si, že sa Spojenými štátmi nechala zavliecť do problému, ktorý nie je schopná vyriešiť. Mnoho ľudí reaguje podobným spôsobom. Hovorí, že ten konflikt je relatívne málo významný. On môže byť málo významný, keď to nebude spor mocností. Ale pravdou je, že aj keď sa Európska únia stiahne do pozície moderátora a nie priameho účastníka jednej strany, stále tam máme tú aktivitu Washingtonu, ktorá je deštruktívna. To znamená, že je to medzinárodný konflikt,“ vysvetľuje Krejčí.

Rusko patrí do Európy

Politológa Josefa Mlejnka vytočilo konkrétne vyjadrenie Václava Klausa, že by podľa neho bola „tragická chyba“ vykázať v tejto chvíli Rusko z Európy. „Rusko si zaslúži šancu určiť svoju novú históriu, nájsť vlastnú cestu a byť aktívnym hráčom na medzinárodnej scéne,“ povedal Klaus.

„Neviem, čo tým myslí. Že Rusko má právo okupovať cudzie územia? V súčasnom kontexte, keď to povie, si to môžem vysvetliť tak, že hovorí, že Rusko by malo mať právo uzurpovať si cudzie územia. To je niečo, čo je akože snahou ospravedlniť ruskú okupáciu iných území. Keď toto povie, tak je Václav Klaus hlásnou trúbou ruskej propagandy, nič viac,“ vyjadril sa tvrdo politológ Mlejnek.

Tentoraz s jeho vyjadrením nesúhlasil politológ Krejčí. „Rusko nie je možné vykázať z Európy. To, že niektorí politici sa o to pokúšajú, rádovo snáď už od 16. storočia, to je pravda. Ale je to zemepisný nezmysel, kultúrny nezmysel a politický nezmysel. Rusko do Európy patrí. Je súčasť Európy. Riešiť problémy Európy bez Ruska, mám na mysli ekonomické, sociálne, migračné, v podstate nie je možné,“ povedal Oskar Krejčí a dodal, že v tom má Václav Klaus podľa jeho názoru stopercentnú pravdu.

„Bez Ruska Európa neexistuje a bez Ruska nie je možné riešiť európske problémy,“ povedal Krejčí.

Model západného sveta

Klaus sa oprel aj do, ako povedal, terajšieho modelu západného sveta. „Terajší model západného sveta so svojím nepopierateľným obmedzovaním slobody, rastúcou manipuláciou ľudského myslenia, nadmernou vládnou reguláciou, neproduktívnym paternalizmom, politickou korektnosťou a iracionálnou doktrínou globálneho otepľovania je skôr než liberalizmom prejavom socializmu, čo sme pred 25 rokmi nepovažovali za možné,“ povedal.

„To on hovorí už dlho. Neviem, prečo to však hovorí v Rusku, kde sa to umocní na druhú alebo na tretiu. Keď hovorí, že obmedzuje ľudské myslenie a ďalšie veci… Že to hovorí práve v Rusku. Ešte by mohol odísť do Severnej Kórey a hovoriť to,“ vyjadril sa Josef Mlejnek.

autor: David Hora

Čas solidarity sa skončil, zavelil Viktor Orbán. Maďarsko chce začať budovať bariéru na hraniciach a nemieni sa nikoho pýtať

0

Maďarská vláda chce mať v priebehu budúceho týždňa k dispozícii plány na výstavbu. Vedie ich k tomu stúpajúci počet žiadateľov o azyl, ktorý sa vyšplhal na súčasných 53-tisíc. To je o 20 % viac než vlani a v porovnaní s rokom 2012, kedy ich počet dosahoval iba 2 000, je to naozaj strmý vzostup. Úrady odhadujú, že koncom tohto roka dosiahne počet utečencov 130 000.

„Toto rozhodnutie neporušuje žiadne medzinárodné dohody, uvažovali o ňom aj iné krajiny,“ obhajuje rozhodnutie maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Podľa jeho slov už Maďarsko „nemôže dlhšie čakať“.

Celý text v angličtine si môžete prečítať TU

Tento postup sa stretáva s kritikou zo strany Srbska. „Budovať bariéry nie je riešením. Srbsko nemôže byť zodpovedné za situáciu, ktorú vytvorili utečenci, sme len tranzitná krajina. Je snáď Srbsko zodpovedné za situáciu v Sýrii?“ reagoval srbský premiér Aleksandar Vučić.

Srbsko podľa jeho vyjadrenia nehodlá budovať žiadne bariéry a plánuje rozpravu s partnermi Európskej únie. „Poskytneme im jedlo a pomoc, títo ľudia však nechcú zostať v Srbsku, oni len prechádzajú,“ vysvetľuje Vučić.

Celý text v angličtine si môžete prečítať TU

Maďarský premiér Viktor Orbán sa medzitým dostal aj pod paľbu kritiky OSN. „Sme veľmi zarmútení spôsobom, akým maďarská vláda hanobí ľudí, ktorí utiekli z vojnových zón, ako Sýria, Afganistan a Irak, a ktorí zúfalo potrebujú bezpečie a ochranu,“ povedala miestna predstaviteľka humanitárnej organizácie OSN Montserrat Feixas Vihé.

Apeluje na Maďarsko, aby si spomenulo, že v roku 1951 podpísalo Dohovor o právnom postavení utečencov, podľa ktorého by malo utečencov prijať a pomôcť im. Pripomína tiež, že v roku 1956 utieklo pred Stalinovým režimom zhruba 200 000 Maďarov.

„Nie je čas solidarity, ale vymáhania práva. Ilegálna imigrácia je priestupok,“ trvá na svojom stanovisku Orbán.

Celý text v angličtine si môžete prečítať TU

autor: spa

Maďarský premiér je kvôli nápadu na vybudovanie bariéry proti utečencom pranierovaný: Xenofóbia, cynizmus, pápež sa zdesene prežehnáva

0

Maďarsko sa už od začiatku stavia voči súčasnej migračnej vlne utečencov veľmi nekompromisne. Premiér Viktor Orbán na svojich verejných vystúpeniach niekoľkokrát odsúdil kvóty na prerozdeľovanie utečencov a nečinnosť Európskej únie pri riešení migračnej krízy. Avizoval, že jeho vláda pripraví vlastné návrhy, prostredníctvom ktorých sa bude snažiť problém vyriešiť. V rámci nových opatrení by tak mala na 175 kilometrov dlhej hranici so Srbskom vzniknúť bariéra vysoká štyri metre. Práve zo Srbska prúdi do Maďarska najväčší počet utečencov. Len v priebehu tohto roka vstúpilo podľa maďarských úradov do krajiny viac ako 60 000 ilegálnych migrantov, pričom za celý rok 2015 by podľa ich odhadov mohlo toto číslo stúpnuť až na 130 000.

Aj napriek zložitej situácii desaťmiliónového Maďarska, ktoré nemá kapacity na príval desiatok tisícov utečencov, nenachádza variant riešenia premiéra Orbána a spol. u európskych politikov a médií žiadne pochopenie. V stredu nepriamo odsúdil výstavbu bariéry aj pápež František: „Kiež Boh odpustí všetkým, ktorí zatvárajú dvere pred tými, ktorí potrebujú ochrániť pred nebezpečenstvom.“ Znepokojenie vyjadrila tiež regionálna hovorkyňa utečeneckej agentúry OSN Kitty McKinseyová: „Možnosť žiadať o azyl je nepopierateľným ľudským právom. Obávame sa, že výstavba plotov a múrov môže toto právo značne obmedzovať.“ Thomas Huddleston z bruselskej neziskovej organizácie zaoberajúcej sa prisťahovaleckou politikou priamo označil Orbána za xenofóba: „Migrácia sa stala Orbánovým nástrojom v boji proti EÚ. Jeho rétorika opisujúca každého utečenca ako teroristu je xenofóbna.“

Rovnaké stanovisko zastávajú tiež európski politici. Ako prvý sa k výstavbe bariéry vyjadril srbský premiér Aleksandar Vučić pri príležitosti svojej návštevy Nórska. „Som skutočne šokovaný. O celej záležitosti ešte musíme s našimi maďarskými partnermi diskutovať. Srbsko nenesie zodpovednosť za súčasnú migračnú vlnu, my sme navyše pre utečencov len tranzitné krajiny. Alebo si snáď môže niekto myslieť, že Srbsko môže za vojnu v Sýrii?“ prehlásil srbský politik. K situácii sa vyjadrili na spoločnej tlačovej konferencii vo Viedni i rakúsky prezident Heinz Fischer a jeho chorvátska kolegyňa Kolinda Grabar-Kitarović. „Toto rozhodnutie predstavuje krok zlým smerom. Pokiaľ sú tí ľudia v ohrození života, nesmieme ich ponechať vlastnému osudu. Podobné bariéry môžu opäť rozdeľovať kontinent,“ povedal Fischer. Chorvátska prezidentka potvrdila, že jej krajina nič podobné neplánuje a so svojimi susedmi bude na riešení problému spolupracovať.

Kritika sa okrem toho ozýva zo všetkých európskych médií. Komentátori britských, nemeckých a francúzskych denníkov zhodne považujú výstavbu bariéry medzi Maďarskom a Srbskom za krok do minulosti. Známy ruský komentátor žijúci v nemeckej imigrácii Leonid Beršidskij na internetovom serveri americkej agentúry Bloomberg poukazuje na to, že to boli práve Maďari, ktorí v roku 1989 ako prví narušili vtedajší berlínsky múr medzi východnou a západnou Európou. „V máji 1989 začali rozoberať 200 km dlhý múr na hraniciach s Rakúskom, a je preto skutočne pikantné, že práve oni chcú teraz budovať ďalšiu stenu. Je nesporné, že žiadne vztýčenie plota či výstavba steny problém nevyrieši. K tomu môže prispieť jedine premyslený plán,“ napísal Beršidskij.

Britský denník The Telegraph obvinil maďarskú vládu „z cynickej manipulácie verejnou mienkou“ a pripomenul tiež vládnu kampaň, v rámci ktorej sa na billboardoch objavovali nápisy varujúce Maďarov pred príchodom utečencov, ktorí im údajne môžu vziať prácu. Verejnoprávna britská BBC zase upozornila na pokrytectvo Orbánovej vlády z démonizovania ekonomických migrantov, keď pritom od roku 2010 opustilo krajinu podľa odhadov približne 300 000 Maďarov s cieľom nájsť si lepšie pracovné príležitosti v ostatných členských štátoch EÚ. Komentátor stanice Deutsche Welle Robert Schwartz zasa vo svojom včerajšom texte poznamenal, že „budovanie bariér nie je žiadnym riešením“ a konštatoval, že táto skutočnosť sa v histórii už mnohokrát potvrdila. Európa by mala podľa jeho názoru ukázať, že je spoločenstvom, ktoré je založené na hlbokých hodnotách.

autor: pro

Zdesenie v Rádiu Slobodná Európa: Grécky premiér chce byť mostom do Ruska. A Putin poučuje EÚ, ako má s Aténami jednať

0

„Pokiaľ chce EÚ, aby Grécko zaplatilo svoje dlhy, mala by mať záujem o rast gréckej ekonomiky, ktorý by pomohol tieto dlhy zaplatiť,“ odkázal do Bruselu Vladimir Putin z konferencie v Petrohrade. „Európa by nám za to mala zatlieskať. Prečo v Grécku nevznikajú pracovné miesta už teraz?“ dodal ruský prezident.

Putinov návrh, spoločne s ústretovým jednaním voči premiérovi Tsiprasovi, prichádza vo chvíli, keď EÚ a Medzinárodný menový fond zvolávajú na pondelok 22. júna mimoriadny summit, na ktorom chcú Grécko prinútiť k ďalším ústupkom a reformám.

Celý text v angličtine si môžete prečítať TU

Rusko slovami vicepremiéra Arkadija Dvorkoviča už predtým avizovalo, že najdôležitejšia je preň ekonomická spolupráca s Gréckom, ktorá môže v prípade nutnosti znamenať i finančnú podporu. Premiér Tsipras sa potom stretol s prezidentom Putinom na petrohradskom fóre. Jedným z konkrétnych výsledkov jednania bola dohoda o predĺžení plynovodu z Turecka. Stavať by sa malo začať budúci rok.

Rádio Slobodná Európa poznamenáva, že Tsipras si očividne vychutnával možnosť vystúpiť samostatne a s odstupom od hlavného prúdu EÚ, ktorý naopak Rusko kritizuje. Sám definoval pozíciu Grécka ako „most spolupráce“. „Ako iste všetci viete, sme momentálne uprostred veľkej búrky. Ale sme námornícky národ, ktorý vie, ako sa má v búrke orientovať,“ dodal Tsipras.

Podľa webu Rádia Slobodná Európa nie je jasné, či grécky postoj porušuje protiruské embargo EÚ. To obecne zakazuje nové obchody, ale pripúšťa pokračovanie v obchodoch už rozbehnutých.

autor: jaf

Ochrana súkromia – informácie o cookies

0

Zhromažďované osobné údaje

Spoločnosť Parlamentné listy SK, s.r.o., IČO: 48085090, DIČ: SK2120053287, so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sro, Vložka 103517/B, ako prevádzkovateľ niekoľkých webových portálov a poskytovateľ ďalších internetových služieb (ďalej len „Spoločnosť“) zhromažďuje nasledujúce údaje o používateľoch svojich služieb:

V prípade registrácie účtu používateľa na vybrané služby zaznamenáva Spoločnosť napríklad používateľovo meno či prezývku, e-mail, heslo v zašifrovanej podobe, mesto bydliska a ďalšie profilové informácie prostredníctvom súborov cookies, ktoré Spoločnosti umožňujú rozpoznať používateľa ako existujúceho používateľa (napr. pri prihlasovaní na jeho účet, pri autorizácii platby atď.) alebo prispôsobiť danú službu používateľským preferenciám. Súbory cookies sa zároveň používajú na zobrazovanie tzv. behaviorálne cielenej on-line inzercie na webových portáloch Spoločnosti aj mimo nich. Súbory cookies používa Spoločnosť aj v prípade, keď používateľ využíva služby, ktoré Spoločnosť ponúka svojim partnerom, ako sú reklamné služby alebo funkcie služieb Spoločnosti, ktoré sa môžu zobraziť na iných weboch prostredníctvom rôznych spotrebiteľských súťaží, výskumov a dotazníkov, na ktorých sa používateľ so svojím súhlasom zúčastní.

Používateľ súhlasí s využitím cookies udelením informatívneho súhlasu pomocou lišty v hornej časti prehliadača (podľa európskej smernice č. 2002/58/ES o spracovaní osobných údajov a ochrane súkromia v sektore elektronických komunikácií, resp. podľa jej novelizácie smernicou č. 2009/136/ES, v SR transponovanej zákonom č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách.alebo používaním webu. Podľa smernice ide predovšetkým o využívanie cookies (tzv. „session cookies“). EÚ predpis sa zameriava najmä „na behaviorálne cielenie a zneužitie súkromných informácií v prípade tzv. „neanonymných“ (z ktorých je zrejmá identita používateľa) a „third-party“ (ukladajúcich informácie na inej než navštívenej stránke) cookies. Z týchto Spoločnosť využíva napr. cookies Google – o ich typoch a zásadách sa dozviete viac tu.

Používanie osobných údajov

Poskytnuté osobné údaje sú zhromažďované predovšetkým na nasledujúce účely:

  • Používanie služieb a produktov poskytovaných Spoločnosťou či tretími osobami na základe zmluvnej dohody so Spoločnosťou a vyrovnanie všetkých práv a povinností vyplývajúcich z objednávky danej služby a produktu (vrátane napr. administrácie a uskutočnenia platby za túto službu alebo produkt).
  • Získanie výhry v spotrebiteľských súťažiach organizovaných Spoločnosťou.
  • Správa používateľských účtov a prispôsobenie služieb poskytovaných Spoločnosťou potrebám a záujmom jednotlivých používateľov.
  • Odosielanie obchodných informácií prostredníctvom e-mailu alebo oznámení o nových službách či ich zlepšeniach na webových portáloch Spoločnosti vrátane ďalších marketingových aktív Spoločnosti, a to v súlade so zákonom Zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode, v znení neskorších predpisov. Odhlásiť sa z prijímania obchodných oznámení môže používateľ v nastaveniach služby, v rámci ktorej sa používateľ na odber takýchto oznámení zaregistroval, prípadne emailom: [email protected].
  • Rozosielanie výhier zo súťaží, drobných darčekov či tovaru a služieb objednaných prostredníctvom niektorého webového portálu Spoločnosti. Tieto údaje budú slúžiť výhradne na doručenie výhry, darčeka či objednaného tovaru a služby alebo na overenie kontaktných údajov.
  • Vytváranie a distribúcia inzercie relevantnej pre záujmy používateľa, tzv. behaviorálne cielená on-line inzercia (ako funguje behaviorálne cielená reklama, sa dozviete tu). Online behaviorálna reklama je spôsob zobrazovania reklamy na navštívených internetových stránkach tak, aby reklama viac zodpovedala záujmom používateľov a bola pre nich maximálne relevantná. Takto získané údaje neumožňujú identifikovať používateľa ako fyzickú osobu v reálnom svete a sú zbierané a analyzované striktne anonymne. Používatelia majú kedykoľvek možnosť voľby medzi využitím alebo nevyužitím výhod relevantnejšieho zobrazovania reklamy prihlásením sa alebo odhlásením sa z behaviorálneho cielenia tu.

Zabezpečenie

Všetky osobné údaje, ktoré používateľ Spoločnosti poskytne, budú zabezpečené štandardnými postupmi a technológiami. Vzhľadom na to, že internet nie je úplne bezpečné prostredie, Spoločnosť nemôže zaručiť absolútnu bezpečnosť informácií, ktoré do jednotlivých služieb Spoločnosti používatelia prenesú. V tejto súvislosti preto nie je možné 100 % zaručiť, že sa k poskytnutým informáciám nedá získať prístup, že nemôžu byť skopírované, zverejnené, pozmenené alebo zničené prelomením bezpečnostných opatrení Spoločnosti fyzickej, technickej či manažérskej povahy. Spoločnosť však zaručuje, že v súvislosti so spracovaním osobných údajov pravidelne kontroluje, či systém neobsahuje slabé miesta a nebol vystavený útoku, a používa aj bezpečnostné opatrenia, ktoré sa od nej dajú rozumne vyžadovať, aby nedošlo k neoprávnenému prístupu k poskytnutým údajom, a ktoré s ohľadom na aktuálny stav technológií poskytujú dostatočné zabezpečenie. Prijaté bezpečnostné opatrenia potom Spoločnosť pravidelne aktualizuje.

Za účelom lepšieho zabezpečenia osobných údajov používateľov je prístup k údajom chránený heslom a citlivé údaje sú pri prenose medzi prehliadačom používateľa a webovými stránkami Spoločnosti šifrované.

Každý používateľ nesie zodpovednosť za uchovanie svojho jedinečného hesla a ďalších údajov o účte v tajnosti a za stálu kontrolu nad prístupom k svojej e-mailovej komunikácii. Používatelia berú na vedomie, že e-maily, rýchle správy chatu, blogy a ďalšie typy komunikácie s ostatnými používateľmi webových stránok Spoločnosti nie sú šifrované. Spoločnosť preto v tejto súvislosti dôrazne odporúča nepoužívať tieto formy komunikácie pri poskytovaní dôverných informácií. Spoločnosť upozorňuje používateľov, že jej administrátori nebudú od používateľov nikdy požadovať heslo.

Doba spracúvania osobných a ďalších údajov a ich sprístupnenie na základe zákona

Spoločnosť uchováva informácie jednotlivých používateľov dovtedy, dokedy je ich účet aktívny, alebo do písomného odvolania súhlasu so spracúvaním osobných údajov používateľom. Tým nie je dotknuté právo Spoločnosti spracovávať údaje o používateľoch v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä s cieľom riešenia sporov a konečného vyrovnania všetkých práv a záväzkov súvisiacich s poskytovaním príslušnej služby.

Na základe platných právnych predpisov je Spoločnosť povinná zverejniť osobné údaje používateľa, informácie o jeho IP adrese, prevádzke alebo iných aktivitách používateľov:

  • na základe žiadosti súdu, polície, poprípade iných orgánov činných v trestnom konaní vrátane špecializovaných útvarov;
  • s cieľom presadzovania podmienok zmluvy s používateľom;
  • ako prostriedok ochrany zabezpečenia a integrity webu Spoločnosti;
  • na uplatnenie alebo ochranu práv, majetku a osobnej bezpečnosti ostatných používateľov služieb Spoločnosti a ďalších osôb.

Kontakt

Ďalšie informácie nájdete vo Všeobecných podmienkach používania služby ParlamentneListy.sk. Ak máte otázky alebo pripomienky, pošlite nám ich elektronicky na e-mail: superadmin(zavináč)parlamentnelisty.sk.

Utečenci možno skončia v bývalom koncentračnom tábore, píše server

0

„Podľa štvrtkovej správy európskeho štatistického úradu Eurostat pribudlo v Európskej únii v prvom tohtoročnom štvrťroku 185-tisíc žiadateľov o azyl. Najviac z nich, päťdesiattisíc, pochádza z Kosova. Drvivá väčšina kosovských migrantov pritom mieri do Nemecka,“ píše server.

Často ide o utečencov, ktorí už majú v Nemecku príbuzných či priateľov, ktorí ušli z Kosova v priebehu vojny na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia alebo počas srbských operácií a odpovede síl NATO v roku 1999. Nemci vyjadrujú obavy z toho, koľko ich vlastne budú imigranti stáť a kedy ich prílev ustane.

„Žiadatelia o azyl sa ubytovávajú na rôznych provizórnych miestach – v opatrovateľských domoch, telocvičniach či dokonca vo VIP sekcii olympijského štadióna v Mníchove. Objavili sa aj úvahy ubytovať migrantov v bývalom koncentračnom tábore v Buchenwalde,“ uviedol anglický denník The Telegraph.

V minulom roku prijalo Nemecko podstatne viac utečencov než v roku 2013, stalo sa tak úplne dobrovoľne v reakcii na zhoršenú situáciu vo svete. Počet azylantov pobývajúcich v Nemecku presiahol dvestotisíc ľudí. V roku 2014 tam mierili najmä Sýrčania, Iránci či Afganci, tento rok prevažujú občania Kosova. Mnohí z nich si totiž vo svojej domovine zarobia v prepočte len necelých šesťtisíc korún, v Nemecku majú šancu na podstatne vyššie príjmy. A značnú časť z nich potom posielajú domov.

autor: mp