Roky sme mlčali. Západ nás však zahnal na líniu, odkiaľ už neustúpime. Zásadný prejav Vladimira Putina

    0
    Vladimir Putin, ruský prezident (Autor: SITA)

    Ruský prezident hovoril vo vystúpení hlavne o stave ruskej ekonomiky, o budúcich cieľoch jeho vlády smerom k udržateľnému rozvoju a o konkrétnych krokoch, ktoré sú plánované. Z vystúpenia vyplýva, že Rusko sa bude orientovať viac na Východ, smerom k ázijsko-tichomorskému regiónu ako k miestu globálneho rastu budúcnosti. Aj napriek utvrdzovaniu o tom, že Rusko je pripravené k ďalšej spolupráci s „európskymi tradičnými partnermi“, dynamika celého vystúpenia a diskusia boli orientované na Čínu, posilňovanie euroázijskej integrácie a na krajiny ASEAN-u a BRICS-u. Bez ohľadu na to však Putin akcentoval význam Nemecka a jeho priemyslu ako významného ruského partnera. Ruský prezident opäť podčiarkol ruský zahranično-politický neorevizionizmus – to jest pripravenosť Ruska spolupracovať v rámci doterajšieho systému medzinárodných vzťahov, ale na novej rovnocennej úrovni. Oproti minulým rokom ruský prezident venoval zvlášť veľký priestor poďakovaniu účastníkom fóra a zahraničným firmám za to, že v Rusku pokračujú vo svojich aktivitách aj napriek nepriaznivým okolnostiam. Putin chcel v rámci svojej rétoriky znieť optimisticky, sebaisto a otvorene.

    K hlbokej hospodárskej kríze nedošlo, problémy však máme

    „S mnohými z vás sme sa stretli pred rokom. Za túto dobu sa situácia, v ktorej sa rozvíja svetová a ruská ekonomika, zmenila, pričom v niektorých smeroch vážne. My, mám na mysli Rusko, máme obmedzený prístup na kapitálový trh, k tomu je treba pridať pád cien nášho vývozného tovaru, trochu sa tiež znížil spotrebiteľský dopyt, ktorý predtým pomáhal rastu ekonomiky. Je pravda, že súhlasím s názormi, ktoré už zazneli včera na stretnutí fóra, že dopyt začína stúpať.

    Pokiaľ budem hovoriť o energetických zdrojoch, na ktorých bohužiaľ dodnes značne závisí naša ekonomika, tak pripomeniem, že priemerná cena ropy Urals v roku 2013 činila 107,9 dolárov, v januári 2014 už 97,6 za barel a od januára do mája tohto roka činila 56 dolárov za barel. Podľa hodnotenia Rosstatu sa v prvom kvartáli HDP Ruska znížil na 2,2 percenta v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2014 a priemyselná produkcia sa medzi januárom a aprílom znížila o 1,5 percenta.

    Ale chcel by som pripomenúť, že ešte na konci minulého roka nám predpovedali, ako viete, hlbokú krízu. K tomu nedošlo, stabilizovali sme situáciu, uhasili negatívne pohyby konjunktúry a s dôverou sme prešli cez množstvo ťažkostí, najmä vďaka tomu, že ruská ekonomika skoncentrovala dostatočnú rezervu svojej vnútornej pevnosti. Udržali sme pozitívnu tržnú rovnováhu, rastie export nesurovinového tovaru.“

    (…)

    „Máme udržateľný rozpočet. Náš finančný a bankový systém sa adaptoval na nové podmienky, podarilo sa stabilizovať kurz valút a udržať rezervy. Pritom podčiarknem, že sme nešli smerom akéhokoľvek obmedzenia slobodného pohybu kapitálu rovnako ako v rokoch 2008 až 2009.“

    Ruská ambícia: otvorená ekonomika, nahradzovanie importov, technológia a vzdelanie

    „Zavedenie takzvaných sankcií nás pohnalo k podstatnému zaktivovaniu práce na nahradení importov. V mnohých smeroch sme urobili vážne kroky a dosiahli významné výsledky. Ohromný je potenciál našej výroby strojov, ropnej chémie, ľahkého a spotrebného priemyslu, farmaceutiky, ďalších odvetví. Viditeľným príkladom sú výsledky nášho agrárno-priemyselného sektora.“

    (…)

    „Opäť zopakujem, že na vonkajšie obmedzenia neodpovieme uzavretím ekonomiky – odpovedáme na nich rozširovaním slobody, zvýšením otvorenosti Ruska. To nie je heslo – je to obsah našej reálnej politiky, tej práce, ktorú dnes robíme k vytvoreniu podmienok pre biznis, pri hľadaní nových partnerov a otváraní nových trhov, vďaka účasti na veľkých integračných projektoch.“

    (…)

    „Našim cieľom je zabezpečiť udržateľný rast, zvýšiť efektívnosť ekonomiky, efektivitu práce, prítok investícií. Našimi prioritami sú zlepšenie podnikateľskej klímy, príprava kádrov pre ekonomiku a štátnu službu, vzdelanie a technológia.“

    Obrat na Východ ako zdroj globálneho rastu

    „Mapa globálneho ekonomického rozvoja sa mení priamo pred očami. Krajiny ázijsko-tichomorského regiónu ako Čína, Japonsko, Južná Kórea a štáty ASEAN-u už tvoria štvrtinu svetovej ekonomiky. V najbližších desaťročiach budú tieto trhy hlavným zdrojom rastu svetového dopytu po tovare a službách. Pri všetkých výkyvoch, ku ktorým vo svete dochádza, aj v politike, aj v ekonomike, je tento trend nevyhnutný. Logicky spolu s partnermi z Euroázijskej ekonomickej únie smerujeme za zvyšovaním väzieb ku krajinám ázijsko-tichomorského regiónu a odstraňovaním bariér na trhu a v investíciách.“

    (…)

    „Naša spolupráca s Čínskou ľudovou republikou sa rozširuje v záujme vytvorenia spoločného ekonomického priestoru. V máji tohto roku sme podpísali spoločnú deklaráciu o rozvoji Euroázijskej ekonomickej únie a Ekonomického pásu Hodvábnej cesty. Fakticky sa rokuje o nových prístupoch k spolupráci medzi EAU a Čínou, o rozšírení spolupráce a o realizácii veľkých spoločných infraštruktúrnych projektov, o zjednodušení trhu a tiež o posilnení kooperácie v línii rôznych finančných inštitúcií.“

    (…)

    „Znova opakujem, že chceme spolupracovať so všetkými, so všetkými, ktorí sú pripravení pracovať na základe rovných práv a vzájomnej úcty, ktorí sú zainteresovaní do realizácie vzájomných projektov. Som si istý, že veľký potenciál má trhovo-ekonomická spolupráca s krajinami Latinskej Ameriky, s krajinami BRICS.“

    (…)

    „Chcem podotknúť, že aktívna spolupráca s novými centrami globálneho rastu v žiadnom prípade neznamená, že sa budeme s menším záujmom venovať tradičným západným partnerom. Som si istý, že spolupráca bude naďalej pokračovať.“

    Vzťahy s Nemeckom, grécke dlhy a Európa

    „Budúce vzťahy Ruska k akejkoľvek krajine nezávisia len na Rusku. Je to vzájomný proces a nemôže byť pozitívne vyriešený jednostranne. Ale snažíme sa o rozvoj vzťahov s Nemeckom… Môžem upresniť, že na našom trhu pracuje 6 200 (nemeckých) podnikov a všetky fungujú. Neodišli, mimochodom, aj keď niektoré – asi 150 – zmenšili objem výroby, ale celkovo všetky pracujú dosť aktívne.“

    (…)

    „Pán Tsipras tu vystupoval a hovoril o tom – to som si zapísal – že problém Grécka nie je len grécky problém, ale celoeurópsky. Správne. Ak niekomu veľa dlhujete, tak už to nie je váš problém, ale problém toho, komu dlhujete. Je to absolútne správny postoj.“

    (…)

    „Áno, značne sa zmenšil náš objem obchodu s Európou. Ale Európa zostáva súhrnne našim vedúcim partnerom a medzi európskymi krajinami má prvé miesto Nemecko. Dúfam, že problémy odídu a budeme ďalej rozvíjať naše vzťahy. Sme na to pripravení.“

    Rusko úporne a dôsledne presadzuje svoje záujmy a už nemôže ustupovať

    „Nejednáme agresívne, ale s väčšou úpornosťou a dôslednejšie sme začali presadzovať naše záujmy. Dlhú dobu sme, dá sa povedať celé desaťročia, v kľude mlčali a navrhovali rôzne prvky spolupráce, ale postupne nás všetci odmietali, až došli k takej línii, za ktorú nemôžeme ustúpiť. To musí byť pochopené.

    Už som to povedal na začiatku diskusie: nie je nutné sa venovať prebudovaniu sveta – je nutné vychádzať z toho, čo je, chovať sa k sebe s rešpektom a spoločne pracovať, hľadať spoločné riešenie problémov.

    Rusko nepretenduje k nejakej hegemónii, nepretenduje k nejakému efemérnemu statusu superveľmoci, nikomu nevnucujeme naše štandardy a modely konania alebo rozvoja. Chceme rovnoprávne, rovnocenné vzťahy so všetkými účastníkmi medzinárodného spoločenstva. Aj s USA, aj s našimi európskymi partnermi, aj v Ázii budeme budovať vzťahy, znova to podčiarknem, na rovnoprávnej báze so vzájomnou úctou.“

    autor: Veronika Sušová-Salminen

    - Reklama -