Viac ako dvadsať novinárov očakáva pred pojednávacou miestnosťou na bratislavskom Krajskom súde predsedu českého hnutia ANO a slovenského rodáka Andreja Babiša. Pán minister sa ale nedostavil a za seba poslal iba dvoch svojich právnikov.
Senát Krajského súdu v Bratislave nakoniec potvrdil rozhodnutie Okresného súdu, že nebol vedomým spolupracovníkom ŠtB. „Jeho evidencia agenta je v rozpore so skutočným stavom,” povedal predseda senátu Juraj Považan a uviedol, že sa senát oprel o výpovede bývalých príslušníkov ŠtB a analýzu bezpečnostného analytika Milana Žitného.
S týmto uznesením ale zásadne nesúhlasí slovenský Ústav pamäti národa (ÚPN), ktorý Babiš zažaloval. „Považujeme za poľutovaniahodné, že bývalí príslušníci ŠtB požívajú dôveru slovenských súdov a ich výpovede majú väčšiu váhu, ako dôkazy nachádzajúce sa v archívnych fondoch,” uviedol ÚPN a jeho predseda Ondrej Krajňák dodal, že ŠtB bola zločinecká organizácia a jej bývalí agenti nielenže prepisujú slovenskú históriu, ale poberajú aj výsluhové dôchodky namiesto toho, aby boli potrestaní.
„V konaní sme súdu predložili 12 zväzkov, ktoré dokumentujú pôsobenie agenta s krycím menom BUREŠ v štruktúrach ŠtB. Autentickosť a hodnovernosť týchto dokumentov potvrdzuje viac ako 40 podpisov konkrétnych príslušníkov Štátnej bezpečnosti na rôznych úrovniach ako aj svedecké výpovede expertov,“ dodáva Krajňák a zároveň upozorňuje aj na fakt, že nemôžu niesť zodpovednosť za to, čo vytvorila ŠtB, a napĺňajú iba literu zákona, ktorá im ukladá, aby tieto archívne zväzky zverejňovali. Preto považujú žalobu za absurdnú.
Právnická kancelária, ktorá ÚPN zastupuje, zvažuje ďalšie kroky. „Po konzultácii s klientom zvážime podanie dovolania na Najvyšší súd Slovenskej republiky a ústavnej sťažnosti na Ústavný súd,“ vyslovil sa advokát Pavol Poláček.
Právnici Andreja Babiša po vyhlásení verdiktu odmietli s novinármi komunikovať a rýchlym krokom opustili Justičný palác.
Čo skrýva spis
Ministra Babiša Štátna bezpečnosť evidovala ako agenta pod krycím menom „Bureš”. Spoluprácu mal podpísať v známej bratislavskej vinárni na Hviezdoslavovom námestí. So svojim riadiacim dôstojníkom sa mal stretávať v konšpiračnom byte, kde mal donášať na niekoľkých svojich spolupracovníkov.
Ústav pamäti národa predložil súdu zväzky s názvami ako Bureš, Chemapol, Turek, či Jordán – Oko a Nosič.
V nich sa uvádza, že v roku 1984 agent Bureš poskytoval informácie k uplácaniu obchodných partnerov v ČSSR zo strany rakúskej firmy Chemapol. V roku 1985 poskytol informácie o korupcii zamestnanca Petrimexu Richarda Szabóa tureckou firmou Ekron v súvislosti s existujúcou pohľadávkou ČSSR.
Agenta Bureša mala ŠtB nasadiť aj do akcie OKO zameranej na Alexeja Nováka, zamestnanca ZOZO Interal, ktorý bol tiež podozrivý z korupcie.
Autor: Marek Kravjar
