Diskusia na podstatné témy spojené s problémom utečencov sú posúvané do extrémov a veľakrát absentuje reálna racionálna diskusia predtým, ako je dotyčný diskutujúci označený za xenofóba, fašistu alebo naivného slniečkara sponzorovaného tretím sektorom.

Racionálna diskusia bohužiaľ chýba nielen medzi slovenskými politikmi, ale aj na pôde EÚ, ktorá nechce priznať svoje zlyhávanie na viacerých frontoch, či už ide o komunikáciu so svojimi občanmi napríklad v krajinách V4 alebo riešenie vysokej a neklesajúcej nezamestnanosti mladých.

Samotnou kapitolou je ucelená politika napríklad pri zabezpečení svojich hraníc, ktoré denne prekračujú tisíce utečencov bez identifikácie a kontroly alebo prípad začínajúcej sa hlbokej demografickej krízy vo viacerých častiach EÚ.

Z tohto dôvodu by som rád uviedol pár racionálnych faktov, prečo sa dnes nachádzame v tejto situácii a čo nás bude zrejme čakať v budúcnosti.

Nemecko sa otvára z ekonomických a demografických dôvodov

Nemecko v tomto roku očakáva príchod približne 800,000 imigrantov, čo by podľa nemeckej vlády malo krajinu stáť vyše 10 mld. EUR. Dodatočne v roku 2016 môže ísť o podobné čísla. Nemecko a viacero ekonómov sa však domnieva, že táto imigračná vlna bude celkovo pozitívna pre nemeckú ekonomiku. Podľa štúdie ZEW (TU) 6,6 miliónov prisťahovalcov v Nemecku len v roku 2012 vygenerovalo čistý príspevok pre štát v hodnote 22 mld. EUR.

Z tohto dôvodu Nemecko aj racionálne dúfa, že prijímaním tisícov imigrantov sa to z dlhodobého hľadiska oplatí. Hlavným ekonomickým dôvodom pre pozitívny vzťah Nemcov k imigrantom sú relatívne dobré historické skúsenosti s imigráciou z Turecka, ale aj veľmi zlý demografický vývoj obyvateľstva. Nemecko má už roky prudko starnúcu populáciu. Odhady nemeckej vlády hovoria, že pri nezmenenom stave sa populácia zmenší z 81 mil. na 67 mil. obyvateľov do roku 2060. Čo je zaujímavejšie je aj fakt, že po roku 2015 sa očakával prudký prepad počtu pracovníkov v ekonomike. Podľa predikcií by nemecká ekonomika mala prísť v najbližších 15 rokov až o 15% svojej pacovnej sily, čo je dokonca viac, ako v prípade Japonska.

Minulý rok sa dokonca objavila aj správa aj o tom, že na stabilizovanie ekonomiky by Nemecko potrebovalo okamžitý prílev približne 1,5 mil. zručných pracovných síl.

Dodatočne sa štúdia ZEW domnieva, že pri zohľadnení demografie je implicitný dlh Nemecka 146% v porovnaní s explicitným dlhom 78%. Tento dlh sa dá zvládnuť prijímaním minimálne 200,000 imigrantov ročne, ale tí musia mať vyššie vzdelanie a byť schopní sa plne zapojiť do ekonomiky. V prípade, že imigranti nebudú mať zručnosti, alebo sa nebudú schopní zapojiť do ekonomického procesu, tak počet imigrantov, ktorý Nemecko bude musieť prijať je omnoho vyšší.

Jednoznačne povedané Nemecku hrozí finančný a ekonomický kolaps do 15-20 rokov v prípade, že nedoplní svoj demografický deficit kvalitnou pracovnou silou. Z tohto pohľadu sú súčasné kroky nemeckej vlády logické, ale na druhej strane prijatie aj milióna imigrantov nemusí znamenať automaticky ekonomické zlepšenie za predpokladu, že imigranti nebudú mať potrebné skúsenosti, alebo sa nebudú vedieť naplno integrovať do ekonomického systému.

Slovensko a východné krajiny EÚ čakajú podobné problémy

Na Slovensku sa fertilita žien prepadla z 3,04 v 60-tych rokoch na súčasných 1,34. Ide ešte o horší výsledok ako v prípade Nemecka (1,38), rovnaký ako je v prípade Maďarska, ale lepší ako v prípade Poľska (1,3). Zdroj TU.

Za normálnych okolností sa počet obyvateľov na Slovensku začne zmenšovať už do 5 rokov a v roku 2050 bude na Slovensku už len vyše 4,9 mil. obyvateľov (z dnešných 5,4 mil.) Ak trend pretrvá, tak v roku 2100 bude na Slovensku iba 3,9 mil. obyvateľov (viac TU).

Čo je však horšie, v roku 2050 môže na Slovensku chýbať viac ako 20% pracovnej sily. Tento fakt podobne ako v prípade Nemecka má dopad na finančnú pozíciu štátu a stabilitu dôchodkového systému, hlavne z dôvodu zvyšovania priemerného veku populácie, ktorý dnes na Slovensku dosahuje 39,1 roka. Tento postupne stúpne skoro na 50 rokov v roku 2100. Do roku pribudne skoro 16% ľudí v neproduktívnom veku (60+).

Inak povedané dnes na jedného dôchodcu pripadá 5 ľudí v produktívnom veku, kým v roku 2050 to budú len 2 (TU). Z finančného hľadiska je táto veková štruktúra obyvateľstva kľúčová. Keďže ľudia v produktívnom veku prispievajú platením daní a odvodov na občanov v neproduktívnom veku.

Za takéhoto predpokladu je možné, že Slovensko môže mať fatálne finančné a hospodárske problémy už v priebehu niekoľkých desaťročí v prípade, že nedôjde k výrazným demografickým zmenám alebo masívnej imigrácií.

Čo môže priniesť budúcnosť?

Z demografického hľadiska bude väčšina sveta starnúť a ide primárne o industrializované krajiny. Dokonca aj Číne začne ubúdať pracovná sila aj vďaka politike jedného dieťaťa. To, že čínsky extrémne rýchly rast bol spôsobený primárne aj lacnou pracovnou silou (demografickou dividendou) je faktom. Problémom bude, keď Čína o túto devízu príde a na rozdiel od “demografickej dividendy” bude zápasiť s demografickým dlhom podobne, ako tomu bude napríklad v Nemecku a Japonsku.

Čína dnes disponuje pracovnou silou 996 mil., ale v roku 2050 to bude o 206 mil. menej. Takýto pokles bude mať dopady na celú globálnu ekonomiku. Bude veľmi zaujímavé sledovať, ako na tento trend bude reagovať čínska vláda.

Z krátkodobého hľadiska (2015-2020) je podstatnejší faktor v najbližších rokoch vývoj čínskeho hospodárstva, ktorý je motorom pre globálnu ekonomiku. Analýza faktorov potenciálneho ekonomického rastu potvrdzuje, že hlavný kontribútor čínskeho zázraku v 50 až 80 rokoch bolo zapájanie nových pracovných síl. Počas éry globalizácie od 1990 do 2011 to bol zase transfer technológií. Týmto si Čína zaistila obrovský potenciálny rast na úrovni 10%.

Problémom je však to, že Čína už prebrala všetky potrebné technológie od západu a momentálne svoj rast ťahá výlučne zapájaním kapitálu hlavne vo forme výstavby novej infraštruktúry a bytov. Problémom s týmto faktorom rastu je fakt, že postupne zadlžuje finančný systém podobne, ako sme to videli v prípade Japonska a USA. Z tohto vyplýva, že potenciálny rast Číny sa zníži na približne 4% a za určitých cyklických vplyvov sa rast HDP môže prepadnúť v katastrofickom scenári až o 10-20%. Len pre porovnanie potenciálny rast Eurozóny sa dnes odhaduje na niečo okolo 1% a v prípade USA je to okolo 2,5%.

Takýto vývoj v Číne by znamenal obrovský otras vo svetovom hospodárstve. V prvom rade dopyt po väčšine komodít od cementu, ropy, uhlia až po meď by sa zredukoval na minimum, keďže Čína je ich najväčším konzumentom. V prípade cementru ide napríklad o viac ako 50% svetovej produkcie za posledné roky.

Ceny ostatných dôležitých komodít sa môžu prepadnúť na úrovne, ktoré sme nevideli za posledné desaťročia. Goldman Sachs dokonca varuje pred cenou ropy na úrovni USD 20 za barrel (TU).

Táto cena pri nepriaznivom scenári je omnoho nižšia, ako potrebujú ropné štáty na to, aby mali vyrovnaný rozpočet. Najväčší problém budú mať štáty ako Irán, Nigéria či Alžírsko. V kombinácií so slabým globálnym hospodárstvom spôsobeným spomalením Číny a extrémne nízkymi cenami ropy to môže znamenať len viac nepokojov, sociálnej destabilizácie a konfliktov v týchto krajinách, čo automaticky znamená viac utečencov.

Z dlhodobého hľadiska (2020-2050) je podstatnejší faktor svetová populácia. Dnes je na svete približne 7,3 mld. ľudí, v roku 2030 to bude 8,5 miliardy a v roku 2050 to už bude asi 9-11 mld. Celkovo sa populácia do roku 2050 viac-menej stabilizuje a zostarne vo väčšine krajín v Amerike a Európe. Napriek tomuto faktu bude celková globálna populácia stúpať, a to hlavne vďaka prírastku v Afrike. Tento kontinent zrejme od roku 1950 do roku 2050 viac ako zdesaťnásobí svoju populáciu, ktorá do roku 2050 dosiahne približne 2,5 mld. ľudí, ak pretrvá dnešný trend.

Tak ako rastie globálna populácia, tak rastie aj priemyselná produkcia a jej nepriaznivé ekologické dopady, či už ide o emisie CO2 alebo vyčerpávanie prírodných zdrojov. Svet každým rokom systematicky spotrebuje väčšie množstvá vody, železnej rudy, uhlia. To spôsobuje vyššie emisie CO2 a vymieranie druhov a redukcii biodiverzity.

V roku 2014 sa tím financovaný NASA (TU) snažil kvantifikovať dopady týchto trendov na industriálnu spoločnosť a došiel k záveru, že dôsledkom narastajúcej nerovnosti a vyčerpávania prírodných zdrojov môže dôjsť ku kolapsu komplexných industriánych civilizácii tak, ako ich poznáme dnes.

K takému výsledku sa dopracovali aj manželia Meadowsovci v 70-tych rokoch za použitia dynamiky systémov v ich modele World3, ktorý mal v sebe zakomponované komplexné interakcie medzi ekosystémom, priemyselnou produkciou, populáciou a poľnohospodárskou produkciou. Výsledky boli po 40-tich rokoch porovnané s odhadom, ktorý bol vypočítaný v 70-tych rokoch. World3 model relatívne dobre vystihuje situáciu, v ktorej sa nachádza moderná civilizácia. Model si môžete vyskúšať aj TU.

Podľa tohto modelu bude industriálna produkcia, výroba potravín a populácia planéty stúpať ešte niekedy do roku 2040. Potom nastane kolaps priemyselnej produkcie z dôvodu vyčerpania prírodných zdrojov. Následne nastane pokles globálnej populácie.

Samozrejme ide len o počítačový model, ktorý niekedy nemôže ideálne odhadnúť napríklad technologický progres, alebo sociálne udalosti, ako je napríklad vojna. Na druhej strane môže naznačovať to, čo môže nastať, ak ľudstvo neprestane využívať kapacity planéty nad jej možnosti.

Z iného pohľadu je logické, že kolaps štátov a sociálneho usporiadania môže prísť v rôznych časoch v rôznych krajinách napríklad tak, ako sme svedkom tohto procesu aj teraz.

Kolaps štátov a sociálneho poriadku na Blízkom východe a Afrike

Je možné, že aj to, čo sa momentálne deje v Afrike a na Blízkom východe je v dôsledku aj kolabujúcich ekosystémov a boja o prírodné zdroje? Zoberme si fakt, že problémy na Blízkom východe sa sústreďujú hlavne na ropné zdroje, zásobníky podzemných vôd alebo fakt, že populácia prerástla možnosti daného územia a dopadov klimatických zmien. Len v prípade zásob vody sa predpokladá, že veľké časti Blízkeho východu, severnej Afriky a Indie budú mať v najbližších rokoch akútne nedostatky.

Najviac problémové budú oblasti s vyčerpanými zdrojmi podzemnej vody v severnej Arábii, Perzii a severnej Indii.

Dodatočne sa dnes predpokladá, že na následky len klimatických zmien sa muselo na svete vysťahovať vyše 32 mil. ľudí (len pre príklad v Nigérii to bolo vyše 6,1 mil.).

Dnešný trend nárastu počtu imigrantov do EÚ bol badateľný už v roku 2014 a len oblasti v Stredozemného mora bol nárast podľa Frontexu skoro trojnásobný oproti roku 2013.

Tak ako sa rozpadol Irak, Lýbia a Sýria sa v budúcnosti môžu rozpadnúť aj africké štáty ako je Egypt, alebo Nigéria a to kombináciou napríklad nízkych cien ropy, klimatických zmien, demografickej explózie. Symptómom budú rasové a náboženské vojny. Len pre príklad, Nigéria má dnes 172 mil. obyvateľov, zatiaľčo v roku 2050 to bude už 440 mil.

Dnes je samozrejme pozornosť venovaná Sýrii. Peter Salma zo Spojených národov varuje, že len zo Sýrie môže v najbližšom období do EÚ prísť milióny utečencov. Tieto čísla sú veľmi realistické, hlavne z dôvodu, že už dnes je na úteku 4,1 mil. Sýrčanov a ďalších 6,5 mil. je ich na úteku v rámci svojej krajiny.

Z tohto vyplýva, že utečenecká kríza je momentálne len na začiatku.

Záverom

V diskusii ohľadom imigrácie si treba taktiež uvedomiť hlavne fakty ako:

1. Západnej aj východnej Európe začnú chýbať milióny pracovníkov už v najbližších rokoch

2. Z krátkodobého hľadiska môže Blízky východ ešte viac destabilizovať napríklad prepad cien ropy v dôsledku ekonomických problémov v Číne

3. Viacero problémov nemá krátkodobé riešenie: demografia, ekológia a suroviny

4. Slovensko by malo podporiť hlavne vlastnú demografiu, kedže predpoklad, že integrujeme v najbližších rokoch desaťisíce imigrantov tak ako je tomu v Nemecku, či Švédsku je nerealistický

5. Z dlhodobého hľadiska je možné očakávať najväčší nápor imigrantov práve zo sub-saharskej Afriky

6. To, či sa ekonomicky oplatí prijímať imigrantov záleží od ich zručností, veku a schopnosti zapojiť a integrovať sa do ekonomického procesu

7. Z dlhodobého hľadiska je nutné sa sústrediť na udržateľnosť ekonomického systému aj z pohľadu demografie, surovín a ekológie

Hlavný problém je aj ten, že EÚ si ešte nechce uvedomiť rozsah týchto problémov a ich dramatické dopady na spoločenstvo v najbližších rokoch. EÚ v podstate reaguje na masívne globálne zmeny a jej symptómy napríklad presadzovaním kvót, ktoré ani zďaleka neriešia hlavné problémy dnešného globálneho sveta a problémov, ktoré sa prejavia v budúcnosti.

Auxt Róbert
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na robert.blog.sme.sk