Pred týždňom schválil maďarský parlament zákon, ktorý sprísnil podmienky pre žiadateľov o azyl a povolil vybudovanie plotu na hranici so Srbskom kvôli zastaveniu prílivu utečencov.
autor: ČTK
Robert Fico: Tsipras ustúpil, z Grécka je teraz protektorát
Gréci musia do stredy odhlasovať štyri základné zákony týkajúce sa napríklad reformy dôchodkového systému či zvýšenia DPH. Potom majú Gréci deväť dní na to, aby prijali zákon o reštrukturalizácii bánk a občiansky zákonník. Podľa Fica sa grécky premiér Alexis Tsipras zaviazal i k ďalším reformám.
„Nerád používam tento výrok, ale ide o určitú formu protektorátu,“ povedal doslova k dohode Fico s tým, že nechýbalo veľa a Grécko by z eurozóny vystúpilo. Tsipras však vraj nakoniec ustúpil.
„Musím povedať, že si myslím, že bude zázrak, ak Grécko všetky reformy zavedie,“ dodal s tým, že dnešné rokovania rozhodne nevníma ako dohodu o záchrane Grécka. Je to podľa neho skôr jednostranný krok eurozóny voči Grécku. „To, na čom sme sa dohodli, je potom len jedna z mnohých podmienok, ktoré môžu viesť k tomu, že začneme s Gréckom rokovať o treťom záchrannom programe,“ uzavrel.
Pôvodný text si môžete prečítať TU
autor: vef
JURINOVÁ: Volebné obdobie je obdobím arogantnej a absolútnej moci
Na tom, že jedna strana má v parlamente väčšinu, nie je podľa Jurinovej samo o sebe nič zlé, no je to veľká zodpovednosť za krajinu. „Strana, ktorá má takúto absolútnu moc štyri roky, by ju mala používať na dobro ľudí, na rozvoj potenciálu krajiny, na tvorenie budúceho kapitálu. Smer však moc používa na krátkodobé populistické riešenia, pretože verí, že takéto riešenia ešte posilnia jeho mašinériu bezohľadnej moci,“ vyhlásila podpredsedníčka parlamentu.
Smer nič neurobil
Zdravotníctvo, súdnictvo, školstvo sú podľa Jurinovej v rovnakom, ak nie v horšom stave, ako boli pred tri a pol rokom. „Vďaka parlamentnej väčšine mohol Smer zásadne zlepšiť tieto oblasti, no nič neurobil. Smer je myšlienkovo prázdnou schránkou, preto je mimochodom pochopiteľné, že má rôzne schránkové firmy vo veľkej obľube,“ vyhlásila.
Parlament nebol miestom, na ktoré by sme boli hrdí
Parlament počas tohto volebného obdobia nebol podľa Jurinovej miestom, na ktoré by sme mohli byť hrdí. „Nebol miestom tvorivej, konštruktívnej diskusie, kde by na prvom mieste bol občan a jeho záujmy. Nebol miestom, kde by sa spoločne a bez postranných záujmov hľadali najlepšie riešenia. Bol miestom, kde sa na pokyn zdvihlo 83 rúk a odhlasovalo, čo bolo predpísané, a zamietlo väčšinu toho, čo prišlo z opozičných lavíc,“ konštatovala Jurinová s tým, že podľa nej je otázne, či toto je politika, ktorú chceme, a ktorá slúži občanom.
SNS: Strana má spomedzi politických strán najnižší majetok
Národniari hospodárili v roku 2014 s príjmami 429-tisíc eur, výdavky dosiahli 269-tisíc eur. Najviac dala SNS na správne výdavky, a to 186-tisíc eur, na osobné výdavky minuli 49-tisíc eur, na vzdelávanie a politickú prácu išlo 31-tisíc eur, iné výdavky dosiahli 1 318 eur.
Do volebných kampaní strana pod vedením Andreja Danka v roku 2014 nedala ani euro, hoci sa minulý rok konali troje volieb – prezidentské, eurovoľby a voľby primátorov a starostov.
SNS v uplynulom roku neevidovala žiadne dary, na členských príspevkoch vyzbierala 69-tisíc eur. Z pôžičiek a úverov mali národniari 130-tisíc eur.
Zo štátneho rozpočtu dostala vlani SNS 228-tisíc eur, a to z príspevku na činnosť. Záväzky národniarov predstavujú 496-tisíc eur.
Aj eurolegislatívu by sme mali sledovať cez jeden portál
Systém by mal obdobne ako v prípade vnútroštátnej legislatívy Portál právnych predpisov obsahovať informáciu o aktuálnom štádiu legislatívneho procesu a zároveň by mal poskytovať informácie o jeho vývoji a smerovaní.
Okrem pozičných dokumentov Slovenskej republiky by mal obsahovať aj najzásadnejšie výhrady a pripomienky iných účastníkov schvaľovacieho procesu na úrovni Európskej únie, ktoré má gestor návrhu aktu Európskej únie k dispozícii.
Vláda si od zriadenia takéhoto elektronického systému sledovania európskych záležitostí sľubuje lepšiu informovanosť zainteresovaných subjektov, a teda aj verejnosti o aktuálnom legislatívnom procese v Európskej únii. Zároveň sa vytvorí lepšia možnosť tento proces aktívne ovplyvniť a vytvoria sa predpoklady na skoršiu prípravu adresátov právneho aktu Európskej únie na prispôsobenie sa novej regulácii, uvádza sa v akčnom pláne.
Gréci majú čas do stredy. Summit lídrov eurozóny je prerušený
Najdôležitejším zo separátnych rokovaní je pravdepodobne rokovanie štvorice – predsedu Európskej rady Donalda Tuska, francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda, nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa. Bol to práve Tusk, ktorý z pozície predsedu summitu požiadal o pozastavenie rokovaní a presadil formát štvorstranných konzultácií.
Prísne opatrenia pre Grékov
Dôvodom je zrejme dokument, ktorý sa zrodil po dvojkolovom zasadnutí ministrov financií eurozóny zo soboty a dneška, a ktorý požaduje oveľa prísnejšie opatrenia na strane gréckej vlády, ako bol pôvodný ústretový návrh predložený Tsiprasom. Uznesenia Euroskupiny sa dostali aj do štvorstranového návrhu záverov lídrov krajín eurozóny. Podľa tohto dokumentu majú Gréci k dispozícii čas do stredy (15.7.), aby uviedli do praxe nové požiadavky Európanov. V opačnom prípade začne eurozóna s Aténami rokovania o dočasnom prerušení členstva v klube krajín platiacich eurom.
Nevyhnutné reformy
Gréci musia do 15. júla splniť tri hlavné podmienky. V prvom rade by mali prijať opatrenia týkajúce sa reformy v dôchodkovom sektore, DPH a v daňovom systéme, ako aj zabezpečiť nezávislosť privatizačného úradu, ktorý má pod taktovkou privatizáciu štátnych podnikov a privatizačné fondy. Ide o záležitosti, na ktorých sa dnes ministri financií eurozóny nedohodli, ako to avizoval šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem. To bol pravý dôvod zvolania mimoriadneho summitu. Scenár spojený s možnosťou dočasného Grexitu však naráža na odpor Francúzska. Prezident Hollande po príchode na summit odmietol presadenie tejto možnosti, o ktorej v sobotu informovali nemecké médiá s odvolaním sa na neverejný, interný dokument spolkovej vlády.
Drámu okolo Grécka podrobne sleduje britský denník The Guardian. Pôvodný text v anglickom jazyku si môžete prečítať TU
Slovensko sa Grexitu nebráni
Čo ďalej s Gréckom? Táto otázka rozdeľuje krajiny eurozóny viac, ako kedykoľvek predtým. Kým nemecká kancelárka Angela Merkelová varuje, že dohoda nemôže byť prijatá za každú cenu, Francúzsko a Taliansko tvrdia, že Grexit by mohol byť pre krajiny menovej únie historickou chybou, ktorá by naštrbila dôveryhodnosť Európskej únie. Slovensko sa obáva, že eurozóna by sa mohla stať “zombie” oblasťou, ak by Grécko ostalo jej súčasťou.
Ktoré krajiny sú za, a ktoré proti odchodu Grécka z eurozóny si v angličtine môžete prečítať TU
FICO: Grécko by malo schváliť zákony, potom hovoriť o pomoci
„My chceme vidieť v praxi čo urobia s DPH, čo urobia dôchodkovým systémom, čo urobia s príslušnými zákonmi. To je základná podmienka na začiatok akýchkoľvek diskusií a neznamená to, že budeme súhlasiť s balíkom pomoci pre Grécko,“ povedal Fico. Podľa neho by bolo najlepšie, ak by Grécku nateraz nič nesľubovali, ale dali čas do stredy, prípadne do štvrtku na prijatie všetkých rozhodnutí, ku ktorým sa zaviazalo a až potom by sa malo začať hovoriť o tom, či bude naštartovaný trvalý euroval. Fico tiež vyhlásil, že by bolo dobré, keby Grécko nedostalo žiadne peniaze na preklenutie.
Nedá sa im veriť
Slovenská vláda má podľa neho problém s premostením, teda, že by sa Grécku dal nejaký balík peňazí. Hovorí sa o sume 7 až 12 mld. eur na fungovanie bánk. „Hovorí sa o premostení z dôvodu pádu gréckych bánk, ale aj podnikania, pretože malé a stredné podniky v Grécku majú nedostatok hotovosti a nie sú schopné podnikať. Je to naozaj krízová situácia, ale ak mám byť úprimný, toto všetko si Gréci spôsobili sami,“ skonštatoval predseda vlády SR. Tvrdí, že ak Grécko dostane peniaze, tak o týždeň je tam, kde bolo pred mesiacom. „Jednoducho Grécku sa nedá v týchto dňoch dôverovať a s týmto prístupom treba ísť na každé rokovanie s ním,“ uviedol Fico.
Slovensko má morálne právo odmietnuť požiadavky Grécka
Ten považuje možnosť odchodu Grécka z eurozóny za reálnu. Na stole je aj alternatíva, že by Atény odišli z eurozóny dočasne a naspäť by sa vrátili po tom, čo si doma urobia poriadok. Stále sú tu však podľa slovenského premiéra štáty, ktoré chcú Grécko držať v eurozóne preto, že majú na túto krajinu silné bankové prepojenia. „Ale tu opäť končí nejaká miera solidarity alebo spoločného postupu eurozóny,“ uviedol Fico. Pripomenul, že aj Slovensko muselo urobiť reformy a poriadok vo verejných financiách a má morálne právo odmietať požiadavku Grécka.
Grécku hrozí kolaps
Zopakoval, že vláda SR nikdy nebude súhlasiť so škrtmi gréckeho dlhu. „My to principiálne odmietame a verím, že v tomto stanovisku nebudem na eurozóne sám,“ povedal Fico. Očakáva, že v nedeľu na summite padnú len rozhodnutia politického charakteru a určite nie rozhodnutia typu, že začína tretí program pomoci pre Grécko, alebo že Grécko odchádza z eurozóny. Skôr to bude výzva ku Grécku s odkazom konajte a potom sa uvidí, čo bude ďalej, očakáva premiér. „Myslím si, že dnes prijmeme zase len politickú deklaráciu a budú plynúť ďalšie dni, ale čím ďalej budeme takto rokovať, tak je väčší predpoklad, že Grécko pôjde do kolapsu,“ uviedol premiér.
Podľa jeho osobného názoru by Grécko urobilo najlepšie, keby samo odišlo z eurozóny, urobilo si domácu úlohu a potom sa pokúsilo vrátiť.
Reformy Atén označil za nedostatočné, podľa neho len naťahujú čas. „Táto vláda, ktorá v Grécku je, to nie je vláda, ktorá by si chcela urobiť poriadok, to je vláda, ktorá chce dobré preferencie a kašle na to, či bude alebo nebude poriadok vo verejných financiách,“ dodal Fico.
Summit EÚ ohľadne Grécka zrušili. Stretne sa len eurozóna
„Budeme rokovať, kým nedospejeme k záveru ohľadne Grécka,“ napísal predseda Európskej rady Tusk. Český premiér Bohuslav Sobotka s ohľadom na zrušenie úniového summitu odvolal svoju plánovanú cestu do Bruselu. Schôdzka eurozóny nadviaže na rokovania ministrov financií krajín zdieľajúcich euro, ktorí sa v sobotu nedokázali zhodnúť na prístupe ku gréckej dlhovej kríze a dnes majú od 11.00 h SELČ v debate pokračovať.
Chýba dôvera, hovorí minister financií
Šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem prostredníctvom Twittera oznámil, že dnes ráno preberal sobotňajšej zasadnutie ministrov financií eurozóny práve s Tuskom.
Eurozóna sa snaží zaujať postoj ku gréckym návrhom úsporných reforiem, s ktorými Atény tento týždeň spojili svoju žiadosť o novú finančnú pomoc. V eurozóne zatiaľ zjavne nepanuje zhoda, či vyjednávanie so zadlženým Gréckom o tejto otázke vôbec má zmysel. Veľa štátov vraj pochybuje o dôveryhodnosti gréckych sľubov. Za predstaviteľov tvrdého postoja voči Grékom sa považujú Nemecko a Fínsko, naopak snahu vyjsť Aténam v ústrety prejavujú južné štáty únie.
Nie je možné pripustiť odchod Grécka z eurozóny, povedal podľa dnešnej talianskej tlače taliansky premiér Matteo Renzi. Dnes vraj povie nemeckým predstaviteľom, že je potrebné dosiahnuť kompromis a nie ponižovať Atény. „Musíme sa dohodnúť. Taliansko nechce, aby Grécko opustilo euro a Nemecku hovorím: už to stačilo,“ cituje Renziho rímsky denník Il Messaggero.
Minister financií Kažimír vyhlásil, že dnes nie je možné dospieť k nejakému záveru, lebo dôvera je veľmi narušená.
autor: ČTK, mp
Šéf Európskej rady zrušil summit EÚ o Grécku. Rokovať bude len eurozóna
V sobotu sa stretli ministri financií krajín eurozóny, aby prerokovali ďalšie kroky týkajúce sa dlhovej krízy v Grécku. Niekoľko hodinové rokovania však nepriniesli požadované výsledky. Šéfovia financií eurozóny sa na jednoznačnom riešení pre Grécko nedohodli. Hlavným dôvodom je nedôvera voči Grécku. Väčšina ministrov totiž neverí, že je krajina schopná uskutočniť finančné reformy.
Tusk summit zrušil
Predseda Európskej rady Donald Tusk dnes dopoludnia na svojom konte na Twitteri napísal, že summit eurozóny začne popoludní a bude trvať, “až kým nebudú ukončené rozhovory o Grécku”.
Pôvodný článok spoločne s videom si môžete v anglickom jazyku pozrieť TU
Nemecko vraj prostredníctvom Grécka straší a vydiera Európu. Chce ju opäť prispôsobovať svojim zámerom, varuje expert z Kanady
Andrew Gavin Marshall, bádateľ „na voľnej nohe“ a spisovateľ pôsobiaci v kanadskom Montreale, napísal obsiahly text, v ktorom upozorňuje, že EÚ na čele s Nemeckom mohla grécku krízu vyriešiť hneď na začiatku, predtým, než sa viac rozrástla, k čomu EÚ vyzýval aj exminister financií USA Timothy Geithner. Predovšetkým Nemecko však trvalo na tom, že udelí Grécku lekciu, inak by ani ostatné štáty nechceli splácať dlhy. Tá lekcia však mala v konečnom dôsledku spočívať v tom, že sa EÚ ponemčí. Stane sa zoskupením stále viac prepojených štátov, ktoré si Nemecko prispôsobí k svojmu obrazu.
Nemci sa podľa Geithnera rozhodli, že šliapnu Grécku na krk, a urobili to veľmi tvrdo, aby vyľakali aj ostatné štáty, ak by sa náhodou chceli správať fiškálne nezodpovedne. Následne presadzovali v rôznych krajinách EÚ politiku úspor všetkého druhu, čím sa vlastne štáty na starom kontinente stále viac približovali, a to tak, aby sa z nich v budúcnosti mohla zrodiť federácia riadená Európskou komisiou z Bruselu.
Celý text v angličtine si môžete prečítať TU
„Nemecká stratégia predlžovania dlhovej krízy, pomocou ktorej chce pretvoriť Európu, má za následok ľudskú, sociálnu a politickú krízu, ktorá ohrozuje budúcnosť demokracie v Európe. Nemecko buduje ekonomickú nadvládu nad Európou, k čomu využíva aj inštitúcie tzv. Trojky, ktoré možno označiť za nevypočítateľných, technokratických tyranov,“ poznamenáva autor s odkazom na Európsku centrálnu banku, Medzinárodný menový fond a EÚ vedenú Európskou komisiou.
autor: mp
SDKÚ-DS: Je najzadlženejšou zo všetkých politických strán
Opozičná SDKÚ-DS hospodárila v roku 2014 s príjmami 913-tisíc eur, výdavky dosiahli 759-tisíc eur. Najviac dala strana Pavla Freša na osobné výdavky – 309-tisíc eur a na správne výdavky – 234-tisíc eur. Na vzdelávanie a politickú prácu išlo 118-tisíc eur, iné výdavky dosiahli 97-tisíc eur. Do volebných kampaní SDKÚ-DS v roku 2014 nedala ani euro, hoci sa minulý rok konalo trojo volieb – prezidentské, eurovoľby a voľby primátorov a starostov.
SDKÚ-DS v uplynulom roku na daroch vyzbierala 243-tisíc eur. Niekdajšiemu lídrovi pravice prispela najvyššou sumou spoločnosť EPLFINANCE z Prešova, a to vo výške stotisíc eur. Napríklad Eva Oravcová z Bratislavy darovala SDKÚ-DS vlani 30-tisíc eur, Martin Izák z Bratislavy 27 500 eur, Milan Trstenský z Bratislavy 20-tisíc eur, Valerián Potičný a Martin Káčer (obaja z Bratislavy) po 15-tisíc eur, Július Piliar z Hája dal šesťtisíc eur, firma RH GATA, s.r.o. z Holíča, Jaroslav Ježek z Bratislavy, Ľudovít Kaník z Banskej Štiavnice a Ján Odzgan z Bratislavy po päťtisíc eur, Michal Jánošík z Holíča prispel 3 300 eurami. Na členských príspevkoch SDKÚ-DS vyzbierala 103-tisíc eur.
Zo štátneho rozpočtu dostala vlani SDKÚ-DS 565-tisíc eur, z toho 306-tisíc eur predstavoval príspevok na činnosť a 259-tisíc eur príspevok za poslanecké mandáty.
ŽILINA: Obidva protesty bez incidentov, po hodine sa rozišli
Prívrženci Mariána Kotlebu ohlásili verejné zhromaždenie proti imigrantom, islamu a Európskej únii v súlade so zákonom o zhromažďovacom práve. Na Hlinkovom námestí sa ich zišlo približne tristo. Viacero žilinských inštitúcií či zoskupení reagovalo spoločnou kontra akciou- “protestom proti zhromažďovaniu kotlebovcov“.
Na Mariánskom námestí sa pristavilo tiež takmer tristo ľudí, zaspievať im prišlo aj niekoľko umelcov z trenčianskeho festivalu Pohoda. „Išlo o pokojnú formu stretnutia a najmä o vyjadrenie nesúhlasu so xenofóbnymi a rasistickými názormi. Po udalostiach z nedávneho podobného protestu v Bratislave sme nechceli, aby sa niečo podobné udialo v našom meste. Chceli sme ich vysmiať a tiež im ukázať, že náckov v Žiline nechceme a nebudeme tolerovať. Že nás je dosť, normálnych a slušných ľudí,“ uviedol v mene organizátorov kontra akcie Marek Adamov z kultúrneho centra Stanica Žilina-Záriečie.
Okrem kultúrneho centra a mestského divadla sa na organizácii kontra akcie podieľala aj neformálna platforma Žilina bez náckov, zoskupenie Žilinskí nezávislí poslanci a tiež Mesto Žilina. Ako agentúru SITA informoval hovorca žilinskej polície Radko Moravčík, polícia počas zhromaždení nezistila ohrozenie života, zdravia, majetku ani narušenie verejného poriadku a po ukončení zhromaždení sa ich účastníci pokojne rozišli. Policajti počas zhromaždení predviedli jednu osobu v súvislosti s podozrením z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.
Pietna spomienka v Srebrenici mala pre srbského premiéra trpkú príchuť. Dav po ňom hádzal kamene
Srbský minister vnútra Nebojsa Stefanovič označil udalosť za pokus o atenát a obvinil bosnianskych organizátorov, že “zlyhali pri vytvorení minimálnych bezpečnostných podmienok pre premiéra.” Na mieste sa ľudí pokúšali od premiéra oddeliť bezpečnostné zložky a na pokoj ich vyzýval aj imám, ktorý viedol pobožnosti.
Vučič sa slovu genocída vyhol
Vučič sa zapísal do knihy kondolencií a v otorenom liste odsúdil udalosti v Srebrenici, pri ktorých bosnianskosrbské jednotky podporované Srbskom zabili takmer 8- tisíc moslimských mužov a chlapcov. Srebrenický masaker označil za hrozný zločin, vyhol sa ale slovu genocída. Vučič na spomienky do Srebrenice prišiel napriek odporu srbských ultranacionalistov a v očakávaní, že jeho prítomnosť vyvolá aj nepríjemné reakcie. Vučičovu odvahu prísť ale v prejave ocenil bývalý americký prezident Bill Clinton. Bol jedným zo zahraničných hostí, čo rečnili na spomienke.
Genocída v Srebrenici sa v Srbsku spochybňuje
Keď chcel srbský premiér položiť kvety na hroby obetí, začali ľudia po ňom vykrikovať Allahu Akbar, či genocída a hádzať na neho rôzne predmety.
V Srbsku časť politickej reprezentácie aj verejnosti spochybňuje rozsah tragédie v Srebrenici a ospravedlňuje ju tým, že medzi zabitými mužmi a chlapcami boli aj vojaci, ktorí zabíjali Srbov.
Video z ceremónie v Srebrenici si v anglickom jazyku môžete pozrieť TU
Útok na srbského premiéra Vučiča si môžete pozrieť TU
LAJČÁK: Počas Chorvátskeho fóra diskutoval o migrácii aj energetike
S holandským rezortným kolegom Bertom Kondersom hovoril šéf slovenskej diplomacie najmä o prípravách oboch krajín na prebratie polročného predsedníctva v Rade EÚ. Holandsko, Slovensko a Malta tvoria tzv. Trio po sebe nasledujúcich krajín, ktoré spoločne pripravujú program a priority pre agendu EÚ na 18 mesiacov. S ministrom Koendersom sa zhodli, že prípravy napredujú podľa plánu a dohodli kalendár ďalších krokov na úrovni štátnych tajomníkov, ministrov i premiérov. Vymenili si tiež názory na to, čo vnímajú ako najväčšie výzvy pre EÚ i pre jednotlivé predsednícke krajiny. Ministri sa zaoberali aj aktuálnymi európskymi otázkami ako je situácia v Grécku či riešenie migračnej krízy.
Ochrana vonkajších hraníc Únie je potrebná
Lajčák vysvetlil postoj Slovenska k riešeniu problému presídľovania utečencov, ktorí už sú na území EÚ a zdôraznil, že Slovensko je za prístup postavený na zodpovednosti a solidarite. Zároveň však poukázal aj na potrebu zlepšiť ochranu vonkajších hraníc Únie i nutnosť riešiť príčiny migrácie, nielen jej následky. Išlo o prvú bilaterálnu schôdzku oboch ministrov od októbra 2014, keď sa Koenders postavil na čelo holandskej diplomacie. Minister zahraničia Lajčák v Dubrovníku rokoval aj s námestníčkou ministra zahraničných vecí USA Victoriou Nulandovou. Prebrali hlavné otázky súčasného zahranično-politického vývoja s dôrazom na krízové oblasti ako je Sýria, Líbya a Ukrajina. Pozornosť zamerali aj na dianie v krajinách západného Balkánu, Východného partnerstva a na bezpečnosť trans-atlantického priestoru.
Hovorili aj o energetickej bezpečnosti
Špecifickej oblasti energetickej bezpečnosti sa Lajčák venoval v rozhovore s osobitným vyslancom a koordinátorom amerického rezortu zahraničia pre otázky energetiky Amosom Hochsteinom. Obaja sa zhodli, že energetická bezpečnosť krajín úzko súvisí s národnou bezpečnosťou. Šéf slovenskej diplomacie podčiarkol dôležitosť diverzifikácie zdrojov a trás najmä v prípade zásobovania krajín EÚ plynom a ropou a prezentoval projekt Eastring, ktorý má prispieť k väčšej nezávislosti štátov na východe a juhovýchode EÚ v oblasti zásobovania plynom.
Na programe bola ja Ukrajina
Na rokovaní s nórskym rezortným kolegom Borgem Brendem sa Lajčák sústredil na dianie na Ukrajine a vzťahy s Ruskom. Ministri prediskutovali najnovší vývoj na východe Ukrajiny aj reformné úsilie ukrajinskej vlády. Venovali sa tiež situácii v krajinách západného Balkánu, ktoré sa snažia získať členstvo v Európskej únii a kde sa v rámci predvstupovej pomoci intenzívne angažuje Slovensko, ale aj Nórsko, hoci nie je členom EÚ. Šéf rezortu diplomacie absolvoval aj stretnutie s kosovským vicepremiérom a ministrom zahraničných vecí Hašimom Thačim. Lajčák zdôraznil, že pre naplnenie európskej perspektívy Kosova je dôležité pokračovanie reformného procesu ako aj pokrok v dialógu Prištiny a Belehradu o normalizácii vzťahov.
V Dubrovníku prebiehal 10. ročník Chorvátskeho fóra, kde predstavitelia viac ako 30 štátov a desiatky medzinárodných organizácií diskutovali o nových podobách rozvojovej pomoci.
BLAHA: Obávam sa, že v Grécku môže nastúpiť fašizmus
„Tak to bolo s Nemeckom po prvej svetovej vojne, čo umožnilo získať moc Hitlerovi. Po takýchto pádoch sa ľudia majú zle a volia extrémistov. Bojím sa, aby v Grécku, ktoré má svoju tradíciu fašizmu, sa opäť nedostali k moci fašisti. Môže z toho byť ďalšia vojna na Balkáne, čoho sa skutočne obávam,“ vyhlásil Blaha.
Pomôže Grécku Rusko?
Ak bude Grécko insolventné, niekto mu podľa Blahu pomôcť musí. Upozornil, že to môže byť Moskva alebo Peking. „Aj Rusko aj Čína majú zdroje na to, aby mohli na území EÚ zakladať vojenské základne, alebo si robiť svoju politiku a svoj biznis. Európa prichádza v Grécku o strategické územie. Preto aj Američania odhovárajú Európu od odkopnutia Grécka zo svojej sféry vplyvu. Logicky,“ konštatoval Blaha s tým, že v Grécku predsa nejde len o finančnú otázku, ale o geopolitickú. „Keď nebudeme mať vývoj v Grécku pod kontrolou, tak to ľahko využijú iné mocnosti,“ dodal.
Ľavica za problémy nemôže
Blaha odmieta, že situácia v Grécku je výsledkom práce ľavicovej Tsiprasovej vlády, ktorá vládne polroka. „Syriza nikdy predtým v Grécku nevládla. Za tridsať rokov dlhov nesú zodpovednosť buď pravicová strana alebo sociálnodemokratická strana. V Grécku doposiaľ nikdy nevládla radikálna ľavica. Syriza sa z troch percent vďaka charizme Tsiprasa dostala na dnešných skoro 50 percent. Teda viniť Syrizu z toho, čo sa deje v Grécku, je nezmysel,“ tvrdí Blaha. Grécko je podľa neho klientelistický štát, kde bohatí neplatia dane, ale ovládajú skoro všetko. „Tento model však Syriza nevytvorila. Problém je, že nová grécka vláda nemá peniaze na riešenie situácie. Syriza musí chodiť prosiť do Bruselu o peniaze a Brusel ich chce dať len pod podmienkou, že Syriza nebude robiť svoju politiku, ale bude len ďalej nezmyselne škrtať. Toto Syriza odmieta, nemá na to mandát,“ bráni Blaha ľavicovú vládu.
Na vine je Európska únia
Ak by Grécku reformy ekonomicky pomáhali, možno by s nimi Blaha súhlasil. Ale podľa neho nie je to tak. „Za päť rokov reforiem, ktorá nadiktovala EÚ – teda to bol diktát Únie a Medzinárodného menového fondu – za päť rokov nesociálnych neoliberálnych škrtov, je grécky dlh v pomere k HDP o 60 percent vyšší. Grécka ekonomika padla o 25 percent. To zapríčinila EÚ svojou nekompetentnou politikou. Únia sa tvári, že zachraňovala Grékov a nevďační Gréci sa vzbúrili. Ale to je nezmysel. Oni nanútili Grékom otrasný program, ktorí Gréci, unavení zo šetrenia, odmietli, pretože nikam neviedol,“ vyhlásil predseda parlamentného výboru.
Pomáhať má Nemecko, nie chudobé Slovensko
Podľa Blahu Gréci nešetria menej ako Slováci, majú primárny rozpočtový prebytok 3,5%, čo sa nepodarilo takmer nikomu v moderných dejinách. Upozornil, že Slovensko si veľa vytrpelo neoliberálnymi reformami, ktoré odmieta a vždy ich odmietal. „Dobre to niekde vyjadril dnes už bývalý grécky minister financií Varufakis, keď povedal, že je škandál, že práve my, Slováci, ako chudobný štát sme boli donútení k takejto miere solidarity. Euro je aj naša mena, preto sme si ju chránili. Podľa mňa by však mali zabrať najmä silné ekonomiky, ako je tá nemecká, ktorej projekt eura neskutočne ekonomicky pomáha. Nemecko je väčší hráč. Má geopolitické záujmy. Nemôžu svoju zodpovednosť delegovať na malé a chudobné štáty. A nemôžu rozmýšľať len úzko účtovnícky,“ zdôraznil Blaha.
Slovenská vláda vzorom pre Grécko?
Grécko by sa podľa Blahu malo inšpirovať sociálnodemokratickou vládou na Slovensku. „To znamená podpora sociálnych istôt, verejných investícií, rastu ekonomiky. Jedine tak je možné poraziť krízu a pomôcť ľuďom. Grékom sa zo strany EÚ paradoxne odporúča niečo iné. Pritom škrtanie udusilo grécku ekonomiku a ešte zvýšilo ich dlh,“ zdôraznil Blaha. Grécko žiada podľa neho peniaze na podporu ekonomického rastu. Popritom chce robiť reformy, ktoré pomáhajú ekonomike a konsolidujú rozpočet. „Príkladom je výber daní. Syriza chcela buchnúť po prstoch oligarchom, ktorí dane neplatia. Tsiprasova vláda však nedostala šancu, Európa ju blokuje. Mimochodom, keby Gréci dnes nemuseli splácať dlhy, peňazí majú dostatok, majú rekordný rozpočtový prebytok. Preto žiadajú odloženie splátok, lebo dlh ich tlačí ku dnu,“ konštatoval.
Ak by sa pred piatimi rokmi podľa Blahu nezriadil euroval a keby sa nepožičalo Grékom, euro by padlo a vznikol by chaos. Dnes už sú však vytvorené mechanizmy, aby odchod Grécka nebol taký citeľný. Ale pred piatimi rokmi to bolo inak. „Ak by vtedy padlo euro, mohlo dôjsť ku katastrofe a v uliciach by boli aj Slováci, nielen Gréci. Čiže pred piatimi rokmi sa nezachraňovalo Grécko, ale euro. Navyše, všetky peniaze, ktoré dnes idú Grékom, nešli do Grécka, do ich sociálneho systému, ale francúzskym a nemeckým bankám, ktorým Gréci dlžili peniaze. Cez tieto peniaze si vlastne veľmoci refinancovali vlastné banky. Gréci z toho nič nevideli,“ upozornil Blaha. To, že pomoc Grékom bola prejavom nejakej solidárnosti a dobroty, je teda podľa neho mýtus.
FIGEĽ: Solidarita Grécku nemôže nahrádzať jeho domáce úlohy
Figeľ má obavu, že Tsiprasova vláda využíva referendum viac na potvrdenie populistickej línie, a nie na návrat krajiny z rozvratu a úpadku na pevnú cestu. „Európska integrácia je postavená na rešpektovaní spoločných pravidiel. Nie na moci a sile, ale na práve. Nestačí hovoriť o ekonomike. Dôležité sú základné hodnoty. Hodnota slobody sa spája so zodpovednosťou,“ konštatoval.
Vystúpi Grécko z klubu?
Grécko je podľa Figeľa veľmi zložitý príbeh krajiny, ktorá si zvykla nedodržiavať pravidlá. „Referendum o tom, či má Grécko prijať alebo neprijať podmienky veriteľov a splatiť svoje dlhy, vyznieva ako absurdita vo chvíli, keď ho vláda vyhlasuje s cieľom odmietnuť podmienky pôžičiek a zároveň Tsipras potvrdzuje, že prijíma podmienky eurozóny. Je emocionálnym politikárčením v čase, keď už je štát v platobnej neschopnosti a zároveň sa vláda ide pýtať národa, či robiť reformy,“ uviedol predseda KDH. Pokračovanie gréckeho príbehu môže byť podľa neho vo vystúpení Grécka z klubu, v ktorom nevládze, alebo nechce rešpektovať pravidlá dohodnuté za gréckej účasti. Pravidlá boli prijaté slobodne a dobrovoľne.
Osud majú vo vlastných rukách
„Pokračovanie môže byť však aj návratom na cestu. Návrat je veľmi náročný, ale aj potrebný a ozdravný. Osud Grécka je v gréckych rukách. Sloboda nebude fungovať, keď sa oddelí od zodpovednosti. Toto sa, žiaľ, opakovane dialo v Grécku. Už pri vstupe do eurozóny krajina nespĺňala kritériá. Eurofondy boli často zneužívané cez korupciu. V eurozóne nedodržiavalo Grécko pravidlá a manipulovalo štatistické výsledky,“ povedal Figeľ.
Každý národ má vládu, akú si zaslúži
Každý národ má podľa Figeľa takú vládu, akú si zaslúži. „Vyhľadávanie populizmu a etatizmu, teda vodcov, ktorí mocou štátu vyriešia problémy a zariadia vyššiu životnú úroveň, je ilúziou. Silný a nezodpovedný vodca namiesto silnej a zrelej spoločnosti vedie národ k drahým omylom a hlbokým krízam. To sa stalo v Grécku. Grécko má diaľnice, letiská, zorganizovalo olympijské hry, ale mladí ľudia tu podpaľujú autá a domy a útočia na banky. Ozdravenie pomerov, odmietnutie korupcie a populizmu – to nie je výzva len pre politikov, ale aj pre národ,“ myslí si šéf kresťanských demokratov. Upozornil, že v Grécku je bežne vidieť nedokončené domy, ale v ktorých sa dlhodobo býva. Za nedokončené domy sa neplatia dane.
Primárne povinnosti štátu sú bezpečnosť a spravodlivosť
„Vytvárať systém, v ktorom sa neplatia dane, lebo je to výhodné, znamená klamať samých seba. Ak je v Grécku veľa migrantov, je to aj dôsledok zlyhania bezpečnostnej politiky a nefungujúceho migračného systému. Štátna moc, ktorá negarantuje svoje primárne úlohy, ale zlyháva, zaťažuje a zadlžuje národ. Primárne povinnosti štátu sú bezpečnosť a spravodlivosť. Ak tieto dve úlohy štát neplní, tak hovoriť, že je sociálny, alebo solidárny je klamlivé. To je odkaz aj pre Slovensko,“ vyhlásil Figeľ s tým, že v Grécku právny štát a bezpečnostný systém fungovali veľmi slabo.
„Vytváranie mentality, že štát môže, dokáže, zaplatí to, je veľmi nebezpečné, pretože to je fungovanie na účet budúcnosti. Gréci prejedli, čo patrí ich deťom. To je nezodpovedné, ba nemorálne. Ťažko sa im bude vracať na pevnú cestu, ale možné to je. Len to chce viac skromnosti a odvahu k ozdravným zmenám,“ dodal.
Druhý protest proti migrantom zaujal na Slovenku oveľa menej ľudí
„Kvóty boli zatiaľ zrušené, pretože Brusel sa zľakol aktívneho odporu na Slovensku, v Čechách a v Maďarsku. Nemyslíme si, že pánov v Bruseli myšlienka zničiť Európu prešla,“ povedal z pódia šéf mimoparlamentnej krajne pravicovej Ľudovej strany Naše Slovensko a župan Banskobystrického samosprávneho kraja Marian Kotleba. Reagoval tým na návrh Európskej komisie prerozdeľovať utečencov na základe kvót, ktoré štátnici členských štátov EÚ odmietli. Za dôležité tiež označil, aby zhromaždenia proti imigrantom pokračovali po celom Slovensku.
Dnešnú demonštráciu krajnej pravice však narušil incident. Mladý muž dával hlasno najavo svoj kritický postoj voči účastníkom protestu. Mladíka, ktorého následne niekoľko demonštrantov napadlo, nakoniec vyviedla z davu polícia.
autor: ČTK, mp
Explózia pri talianskom konzuláte v Káhire. Minimálne jeden mŕtvy a niekoľko ďalších zranených
Blízka oblasť v okolí talianskeho konzulátu je vraj zaplavená, pretože výbuch zničil vodovodné potrubia.
Taliansky konzulát sa nachádza na dopravnej tepne spájajúcej Ramsesove námestie so stredom egyptskej metropoly. Aj cez víkendové ráno v pôstnom mesiaci ramadán bolo v okolí veľa áut, mikrobusov aj chodcov, opísala situáciu agentúra AP.
K rôznym atentátom v Egypte sa v poslednej dobe hlásili islamskí radikáli, ktorí si dali za cieľ zvrhnúť vládu.
Ako uviedol Český rozhlas s odvolaním sa na egyptskú tlačovú agentúru MENA, podľa zasahujúcich zdravotníkov boli zranení dvaja policajti strážiaci konzulát a tri ďalšie osoby.
autor: jzd, ČTK
V Srebrenici si dnes pripomínajú 20 rokov od masakra Moslimov
Dobytie Srebrenice, ktorá bola v tej dobe považovaná za takzvanú bezpečnú zónu OSN, bosniansko-srbskými jednotkami a následný masaker tisícok ľudí sa stal jedným z tragických vrcholov trojročnej občianskej vojny. Ženy, deti a starcov dopravili Srbi na moslimské územia, ale približne 8 000 mužov a chlapcov v júli 1995 zmasakrovali. Holandskí príslušníci mierových jednotiek tomu nedokázali zabrániť – bolo ich málo a nemali dostatok zbraní.
Pozostatky obetí masakra sa neskôr našli v niekoľkých masových hroboch a boli identifikované pomocou analýzy DNA. Doteraz exhumovali takmer 7 000 tiel. Veľa ľudí je však dodnes stále nezvestných.
autor: vam, ČTK
Európsky parlament: Europoslanci začali plenárnu schôdzu minútou ticha za obete masakra v bosnianskej Srebrenici
„Tento akt genocídy bol jedným z najhorších vojnových zločinov v Európe od konca druhej svetovej vojny. Nikdy k nemu nemalo dôjsť a naša spoločná neschopnosť zabrániť mu nás všetkých zahanbuje,“ uviedol na úvod plenárneho zasadnutia predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz, ktorý zároveň vzdal hold obetiam masakra a v mene EP vyjadril hlbokú sústrasť rodinám obetí.
Dvere Európy sú otvorené pre demokraticky zmýšľajúcich ľudí
„Nikdy nesmieme na Srebrenicu zabudnúť, nakoľko k zmiereniu môže dôjsť až po uznaní utrpenia a bolesti,“ vyhlásil M. Schulz. Pripomenul, že populistické podnecovanie k etnickým čistkám pripravili pôdu na prekresľovanie hraníc, ktoré popieralo multietnické korene a náboženskú rôznorodosť Balkánu. „Všetci musíme dbať o to, aby nedochádzalo k oživovaniu starých démonov a opätovnému podnecovaniu týchto svárov,“ varoval predseda Schulz. „Dvere Európy sú otvorené pre tých, ktorí sa vyberú na cestu demokracie a právneho štátu, spoločne si uvedomujúc, že zmierenie je pre bezpečnosť a spoluprácu na západnom Balkáne životne dôležité,“ dodal.
Zazneli aj svedectvá o krvavých udalostiach
Počas pietnej spomienky vystúpila aj Saliha Osmanovič, žena, ktorá počas masakra prišla o manžela a dvoch synov. Svedectvo o krvavých udalostiach spred 20 rokov priniesol aj Mohamed Durakovič, ktorému sa, na rozdiel od tisícok ďalších Bosniakov, podarilo prežiť.
„Bolo pre mňa cťou môcť vystúpiť na tejto spomienkovej slávnosti a stretnúť sa s tými, ktorí masaker prežili. Počas rozhovoru mi Saliha Osmanovič hovorila, že napriek obrovskej tragédii v sebe necíti nenávisť. A najviac mi kládla na srdce, aby sme nikdy nezabudli na to, čo sa pred 20 rokmi udialo v Srebrenici a túto spomienku odovzdávali ďalším generáciám, aby sa už nič obdobné nikdy nestalo,“ povedala europoslankyňa Jana Žitňanská.
Európsky parlament bude na pietnom akte v Srebrenici dňa 11. júla zastupovať jeho podpredsedníčka Ulrike Lunacek (Zelení/EFA, AT).
Prví utečenci zo zahraničia prídu na Slovensko už tento mesiac. Tam, kde ich chce minister Kaliňák ubytovať, sa ľudia búria
Viedeň presúva migrantov k nám po dohode s vládou, ktorá jej ponúkla pomoc vzhľadom na to, že rakúske úrady nestíhajú vybavovať obrovský počet žiadostí o azyl a ich ubytovacie kapacity už nestačia. „Oni žiadajú o azyl v Rakúsku, sú v rakúskej procedúre. Chceli sme prejaviť solidaritu, a keďže im tam dochádzajú stany, my im poskytneme strechu,“ uviedol minister vnútra Robert Kaliňák v rozhovore pre Nový Čas.
Tento mesiac príde prvých 50 utečencov. V nasledujúcich mesiacoch je naplánovaný príchod ďalších dvoch stoviek a neskôr príde na Slovensko z preplnených utečeneckých táborov v Rakúsku ešte 250 ľudí. Minister vnútra Robert Kaliňák pripomína, že utečenci budú zároveň aj odchádzať, a to tak, ako im budú rakúske úrady udeľovať azyl. Tí, ktorí sa ho nedočkajú, sa budú musieť vrátiť do rodnej krajiny.
Niektorí utečenci u nás môžu zostať len pár mesiacov, ale v niektorých prípadoch sa ich pobyt na Slovensku môže predĺžiť až na dva roky. Nový Čas už teraz píše o probléme, ktorý spôsobili prichádzajúci utečenci v Gabčíkove neďaleko Bratislavy. Práve do dediny vedľa vodného diela chce minister Kaliňák presťahovať utečencov, ktorých príjmeme z Rakúska. Starosta Gabčíkova spolu s obyvateľmi sú proti a nechcú, aby sa ich susedmi stali migranti. Dočasné ubytovanie majú dostať aj v Účelovom zariadení Slovenskej technickej univerzity Gabčíkovo. Vedenie vysokej školy o tom nemá informácie, ale potvrdilo, že utečenci bývali v budovách technickej univerzity v Gabčíkove aj v minulosti.
Celý článok si môžete prečítať TU
Prečítajte si, čo robili slovenskí europoslanci za uplynulý rok a ako sa im darilo v Bruseli
Mepranking.eu je internetový portál, na ktorom odborníci hodnotia aktivitu poslancov v Európskom parlamente (EP) na základe počtu hlasovaní, podaných návrhov, vystúpení v pléne a ďalších kritérií. Najviac aktívnou zástupkyňou Slovenska v europarlamente bola za uplynulých 12 mesiacov Monika Flašíková-Beňová (SMER-SD). Podľa prieskumu portálu mepranking.eu získala v celkovom hodnotení aktualizovanom 4. júla 2015 273 bodov. To je pomerne slušné skóre v porovnaní s najviac aktívnym europoslancom z Talianska Nicolom Caputom, ktorého prácu ohodnotil mepranking.eu na 561 bodov. Flašíková-Beňová za svoj najdôležitejší návrh považuje zavedenie celoeurópskej minimálnej mzdy.
Na druhom mieste v aktivite skončil medzi slovenskými europoslancami Ivan Štefanec (SDKÚ-DS), ktorý získal len o niečo menej bodov ako jeho kolegyňa Flašíková-Beňová. Portál mepranking.eu ohodnotil Štefancovu prácu v EP na 245 bodov. Podľa politológa sa počas uplynulého roka snažil najmä o šetrenie verejných zdrojov a obmedzenie bruselskej byrokracie.
Veľmi podobné skóre si od analytikov z mepranking.eu vyslúžil aj bývalý minister zahraničných vecí z rokov 1998 až 2006 Eduard Kukan (SDKÚ-DS). Ako europoslanec vypracoval správu s názvom Rok aktívneho starnutia a získal skóre 228 bodov. Jana Žitňanská (NOVA), ktorá sa v Európskom parlamente zaoberá právami žien, podala za uplynulý rok 9 návrhov a za svoju prácu si vyslúžila 222 bodov. Podobne aktívny je aj europoslanec József Nagy (Most-Híd), ktorý sa zaoberá azylovou a imigračnou politikou. Ako uviedol politológ Ján Baránek pre portál Pluska.sk, tieto témy sú typické pre slovenských politikov maďarskej národnosti.
Hranicu 200 bodov v hodnotení mepranking.eu prekročili ešte predseda strany SaS Richard Sulík s 203 bodmi a Branislav Škripek (OĽaNO), ktorý dosiahol rovnaké skóre ako Sulík. Ostatní europoslanci sa za uplynulých 12 mesiacov príliš nevyznamenali. Vladimír Maňka (SMER-SD) sa ocitol pod hranicou 200 bodov napriek tomu, že sa snažil o to, aby platby medzi krajinami EÚ nemeškali.
Hodnotenie všetkých slovenských europoslancov v angličtine si môžete prečítať TU
Kto z europoslancov je najviac aktívny alebo naopak najmenej aktívny si môžete v angličtine prečítať TU
OMBUDSMANKA: Sobotňajšiu kontra akciu v Žiline podporila i Dubovcová
„Utečenci potrebujú prichýlenie a vystrašení domáci upokojenie. Takéto stretnutia môžu pomôcť nám všetkým,“ dodala. „Marián Kotleba a ďalší ľudia otvorene hlásajúci xenofóbne názory ohlásili na sobotu do Žiliny zhromaždenie proti imigrantom, islamu i Európskej únii. Po udalostiach z ich nedávneho podobného protestu v Bratislave nechceme, aby sa niečo podobné udialo v našom meste. Chceme ich vysmiať a tiež im ukázať, že náckov v Žiline nechceme a nebudeme tolerovať. Že nás je dosť, normálnych a slušných ľudí,“ uviedol v mene organizátorov kontra akcie Marek Adamov z kultúrneho centra Stanica Žilina-Záriečie.
Organizátori protestného pochodu proti imigrantom ohlásili verejné zhromaždenie v súlade so zákonom o zhromaždovacom práve, uskutoční sa na žilinskom Námestí Andreja Hlinku v sobotu 11. júla od 12:00 do 18:00. Žilinský primátor vyzýva organizátorov aj všetkých účastníkov, aby dodržiavali zákony a dbali na poriadok a pokojný priebeh zhromaždenia.
PRIMÁTORI: Novou prezidentkou klubu primátorov je Andrea Turčanová
Členovia klubu si ich dnes zvolili počas Valného zhromaždenia Klubu primátorov miest Slovenskej republiky (KPM SR) v Kežmarku. Pod Tatry prišli na pozvanie kežmarského primátora Jána Ferenčáka pri príležitosti medzinárodného festivalu Európske ľudové remeslá (EĽRO). Počas stretnutia tiež padla výzva na členov klubu i ďalšie miestne samosprávy, aby sa zapojili do 8. etapy súťaže s názvom Samospráva a Slovensko bez bariér.
Primátori sa stretli v Dome slovensko-poľského stretávania v Kežmarku, kde prerokovali programové priority pre nasledujúce volebné obdobie. Ako informoval Marián Minarovič, tajomník a čestný člen KPM SR, prioritou pre nich je najmä pokračovať v reforme verejnej správy s akcentom na úlohu miest a centier regiónov. Pre primátorov sú ďalšou prioritou aj programy informatizácie a internetizácie územných samospráv, inteligentnej energie a opatrení na zmenu klímy. „Klub rovnako plánuje aktívnu účasť na príprave a realizácii integrovaných územných stratégií z podporných zdrojov Európskej únie a ďalších finančných mechanizmov pre obdobie 2014 až 2020,“ informoval Minarovič.
Valné zhromaždenie dnes schválilo malú novelu Zásad hospodárenia klubu. „Prezídiu klubu uložilo naďalej razantne presadzovať komplexnú reformu verejnej správy s akcentom na úlohu miest ako centier miestneho a regionálneho významu, a tiež hospodársku a finančnú stabilizáciu miestnej samosprávy,“ doplnil Minarovič.
MV SR: Obchod s ľuďmi patrí medzi najrozšírenejšie nelegálne aktivity
„Obchodovanie s ľuďmi je stále celosvetovo tretí najvýnosnejší nelegálny obchod, na ktorom sa každoročne medzinárodné organizované skupiny obohacujú o desiatky miliárd eur a neváhajú pritom zneužívať, podvádzať či násilne zaobchádzať s ľuďmi,“ uviedol rezort.
Ministerstvo vám pred cestou do zahraničia poradí
Ministerstvo vnútra preto prináša mladým, ktorí chcú v lete cestovať za sezónnou prácou do zahraničia, viaceré rady. „Obeť obchodovania s ľuďmi je ustráchaná a vzhľadom na traumu, ktorú prežije, sa zdráha o svojej skúsenosti hovoriť,“ poznamenal rezort. Riziko, že sa človek stane obeťou obchodu, sa dá však minimalizovať. Ako ministerstvo radí, pred odchodom do zahraničia si treba poriadne preveriť agentúru alebo osobu, ktorá prácu v zahraničí ponúka. Základné informácie si možno overiť na bezplatnej Národnej linke pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi 0800 800 818.
Pozor na pracovné agentúry!
Každá pracovná agentúra musí byť uvedená v zozname sprostredkovateľov zamestnania, ktorý je dostupný na stránke ústredia práce. „Podpisujte len pracovnú zmluvu v jazyku, ktorému rozumiete a v ktorej je uvedené meno a adresa zamestnávateľa, adresa budúceho pracoviska, náplň práce, výška odmeny, ubytovacie podmienky a trvanie pracovného pomeru. Neprijímajte nelegálnu prácu. Vycestujte až vtedy, keď podpíšte pracovnú zmluvu a získate pracovné povolenia alebo víza,“ vyzýva ministerstvo.
V núdzi kontaktujte políciu
O svojom odchode treba informovať blízkych či známych a doma nechať presnú adresu a telefónne číslo plánovaného pobytu ako aj čo najviac informácií o budúcom zamestnávateľovi, fotokópiu pasu a najnovšiu fotografiu. S rodinou sa tiež treba dohodnúť na tom, ako často sa budú mladí ozývať, tiež si treba vziať nevyhnutnú finančnú rezervu ako aj kontakty na organizácie, ambasádu a linky pomoci v cieľovej krajine. „V prípade, že by ste sa v zahraničí dostali do problémov, ocitnete sa v núdzi, niekto vám odoberie doklady alebo ich stratíte, ak sú pracovné podmienky iné, ako je uvedené v zmluve, okamžite kontaktujte políciu,“ odporúča rezort vnútra. Viac informácií a aktuality k problematike obchodovania s ľuďmi sú zverejnené i na stránke www.minv.sk v časti “Obchodovanie s ľuďmi“, kontaktovať možno tiež Informačné centrum na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciu kriminality rezortu na adrese: [email protected].
Mnohé obete zostávajú neodhalené
Slovensko je od roku 2011 zaradené medzi najlepšie štáty sveta v boji s obchodovaním s ľuďmi. Do programu Podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi vlani zaradilo ministerstvo 34 ľudí. Ide o slovenských občanov, ktorých prevažne vykorisťovali v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, Holandsku, Nemecku a Česku. Pochádzajú zväčša z Košického, Prešovského a Banskobystrického kraja, najmenej ich je z Bratislavského kraja.
Veľa obetí však zostáva neodhalených a páchateľov nepotrestaných, keďže ide o vysoko latentnú trestnú činnosť, zdôraznil rezort vnútra. Definícia obchodovania s ľuďmi hovorí, že „ide o verbovanie, prepravu, odovzdanie, prechovávanie alebo prevzatie ľudí pod hrozbou alebo použitím násilia alebo iných foriem donucovania, únosu, podvodu, zneužitia právomoci alebo zraniteľného postavenia, prijatia alebo poskytnutia platieb osobe majúcej kontrolu nad inou osobou s cieľom jej vykorisťovania“.
Je to zločin, ktorý je definovaný aj v Trestnom zákone a páchateľovi zaň hrozí trest odňatia slobody na štyri roky až doživotný trest odňatia slobody.
Približne 31 percent obetí vykorisťovali na nútenú prostitúciu, 29 percent na nútenú prácu, 22 percent nútili k uzatvoreniu sobáša. Približne 14 percent žobralo a dve percentá páchali nútenú kriminalitu.
MOST-HÍD: Predložený balíček gréckych reforiem nebude fungovať
V balíčku reforiem je podľa jeho slov síce viacero pozitívnych vecí, ako napríklad zníženie výdavkov na armádu či sľúbená privatizácia, V balíčku reforiem je podľa jeho slov síce viacero pozitívnych vecí, ako napríklad zníženie výdavkov na armádu či sľúbená privatizácia, V balíčku reforiem je podľa jeho slov síce viacero pozitívnych vecí, ako napríklad zníženie výdavkov na armádu či sľúbená privatizácia, avšak celkovo opatrenia, ktoré predložila grécka vláda, nedokážu vygenerovať sľúbených 12 miliárd eur do gréckeho rozpočtu.
Gréci vedú rebríček najhoršieho výberu daní
Problémom podľa Švejnu nie je výška daní, ktorú Gréci sľubujú momentálne zvýšiť, ale neplatenie daní celkovo, pretože Grécko je na čele rebríčka krajín Európskej únie s najhorším výberom daní. Takisto prísľub zvyšovať vek odchodu do dôchodku nebude účinným opatrením, keď v ich sociálnom systéme bude naďalej fungovať extrémne vysoký počet výnimiek.
Pre ilustráciu, Slovensko podľa poslanca za Most-Híd dáva dnes na dôchodky cca 8 percent HDP, pričom Grécko 16 percent HDP. V ich reformnom balíčku sľubujú znížiť tento podiel len o jedno percento na 15 percent HDP, čo podľa Švejnu samozrejme nestačí. Deficit dôchodkového systému v Grécku je až 25 percent, na Slovensku v súčasnosti okolo päť percent. „Preto nepovažujem za dobrý ´obchod´ požičať Grécku 53,5 miliardy eur výmenou za takýto balíček, o ktorom už dopredu vieme, že nemôže fungovať,“ uzavrel Švejna.
CIRKEV: ECAV chce byť v pomoci k utečencom aktívna
„S láskou prijmeme predovšetkým kresťanské rodiny prenasledované v ich vlasti. ECAV preukáže štedrosť a pohostinnosť tým, ktorí sú v núdzi. Pomôžeme nie z vypočítavosti, ale z lásky, lebo nás k tomu vedie naša viera a učenie Ježiša Krista,“ uvádza ECAV.
Reťazenie chýb z minulosti
Situácia okolo utečencov bola tento týždeň hlavnou témou stretnutia generálneho biskupa Miloša Klátika a štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí SR Petra Javorčíka. Generálny biskup informoval štátneho tajomníka o jasných stanoviskách a postojoch ECAV na Slovensku k situácii okolo ilegálnych imigrantov do EÚ. Súčasná situácia je podľa neho len dôsledkom reťazenia chýb v minulosti. Predsedníctvo ECAV na Slovensku vydalo vyhlásenie k prenasledovaniu kresťanov vo svete už v auguste v 2013 a potom aj v apríli 2014, keď problém utečencov v Európe nebol ešte taký akútny ako dnes. Obrátilo sa vtedy na prezidenta SR aj na predsedu vlády SR s prosbou, aby sa riešili problémy kresťanov na Blízkom východe a v Afrike.
Protesty v uliciach Bratislavy odsúdili
Dnes je problém utečencov problémom celej Európskej únie. Aj keď mnohí veriaci ECAV sami žijú v núdzi, generálny biskup vo svojom stanovisku z 3. júna 2015 vyzýva k nezištnej pomoci. Rizika zneužitia kresťanskej pomoci existujú, a to si uvedomuje aj Predsedníctvo ECAV, ale napriek tomu vedenie cirkvi povzbudzuje svojich členov slovami apoštola Pavla z 2. listu Tesalonickým: „… Ale vy, bratia, neochabujte činiť dobre“. Predsedníctvo ECAV preto odsúdilo vo svojom stanovisku z 25. júna 2015 nedávne protesty v uliciach Bratislavy, ktoré prerástli do násilností a fyzických útokov na cudzincov.
Na pomoc utečencom dá vláda trikrát viac ako na dôchodcov. Ľudia sú pobúrení
Ako uviedol šéf Migračného úradu MV SR Bernard Priecel pre časopis Plus 7 dní, 6-tisíc eur od Európskej komisie pokryje pobyt jedného migranta na Slovensku maximálne na štyri mesiace. Mesačné náklady na život jedného utečenca u nás presahujú 1500 eur.
Suma, ktorú vláda vynakladá na pomoc migrantom, je podľa viacerých odborníkov v porovnaní s výškou starobného dôchodku privysoká, keďže priemerná penzia na Slovensku je len niečo vyše 400 eur mesačne. Na migrantov pritom ide viac ako trojnásobok tejto sumy.
1500 eur za jedného migranta na mesiac sa môže zdať veľa, ale podľa viacerých odborníkov Slovensko nie je cieľovou krajinou pre utečencov, ktorí po tisíckach prichádzajú na hranice Európskej únie. Je preto pravdepodobné, že migranti u nás nezostanú príliš dlho a budú sa chcieť presunúť do iných krajín únie, napríklad do Nemecka, Francúzska či Veľkej Británie. Niekoľkomesačný pobyt azylantov na Slovensku by tak jednorazové príspevky z Bruselu mohli pokryť.
Ľudia v Grécku povedali nie, minister financií ide proti prúdu. Skáče, ako veritelia pískajú
Ľudia síce v nedeľňajšom referende uviedli, že nechcú pristúpiť na júnové návrhy veriteľov, ale nový grécky minister financií ide proti prúdu a grécka vláda vo svojich posledných návrhoch voči veriteľom ponúkla výrazné zvýšenie daní, zmeny v dôchodkovom systéme a škrty výdavkov na obranu. Podľa všetkého majú opatrenia hodnotu desiatich až trinástich miliárd eur, za ktoré chce krajina nové pôžičky vo výške 53,5 miliardy eur.
Podľa ekonóma Ery Jána Bureša je však iróniou osudu, že ani tento návrh nemusí nakoniec stačiť. „Predovšetkým preto, že štrnásť dní zatvorených bánk výrazne zhoršilo vyhliadky gréckeho hospodárstva. Súčasne preto, že Grécko nežiada o dokončenie aktuálneho programu, ale o úplne nový trojročný program. A v neposlednom rade aj kvôli tomu, že dôvera v premiéra Tsiprasa a jeho vládu je pod bodom mrazu. Veritelia neveria, že súčasná vláda je skutočne schopná dohodnuté reformy implementovať,“ uviedol ekonóm pre server iDNES.cz.
Podľa servera vyzval dnes ráno premiér krajiny Alexis Tsipras zákonodarcov Syrizy, aby podporili plán reforiem a nebránili v ceste ďalšej finančnej pomoci Grécku. V prípade, že by nakoniec vo vládnej strane Syriza došlo k rozkolu, vládny návrh by mohli podporiť zákonodarcovia troch proeurópskych opozičných strán.
Celý text si môžete prečítať TU
autor: vef
NBÚ bude dohliadať na kybernetickú bezpečnosť Slovenska
Úlohy NBÚ budú koncepčného, legislatívneho a metodického charakteru vrátane tvorby, koordinácie a uskutočňovania štátnej politiky pre kybernetickú bezpečnosť, prípravy právnej úpravy v oblasti kybernetickej bezpečnosti a riadenia tohto úseku bezpečnosti, uvádza sa v dôvodovej správe k novele. Úrad bude v tejto oblasti zastupovať Slovensko v medzinárodných organizáciách a plniť bezpečnostné úlohy vo vzťahu k NATO a Európskej únii.
Inšpirovali nás Česi
NBÚ už má v súčasnosti v kompetencii ochranu utajovaných skutočností, šifrovú službu a elektronický podpis, čiže témy, ktoré úzko súvisia s kybernetickou bezpečnosťou. V Čechách je tiež národnou autoritou kybernetickej bezpečnosti NBÚ, odôvodnil tento návrh v júni pre agentúru SITA tlačový odbor Úradu vlády SR. NBÚ podľa koncepcie bude musieť do konca roka vypracovať návrh Akčného plánu realizácie Koncepcie kybernetickej bezpečnosti Slovenskej republiky na roky 2015 – 2020, v ktorom budú už úlohy pre jednotlivé ústredné štátne orgány. Do konca februára by mal byť hotový a predložený na rokovanie vlády návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti. Práve fakt, že ochrana kyberpriestoru nie je výslovne a komplexne upravená v zákone, sa považuje za najvážnejší problém v tejto oblasti na Slovensku.
Širokospektrálna spolupráca
Kybernetická bezpečnosť je témou prierezovou a vyžaduje si širokospektrálnu odbornú spoluprácu. NBÚ bude preto musieť úzko spolupracovať najmä s ministerstvami financií, vnútra, obrany, Úradom vlády SR a Národnou agentúrou pre sieťové a elektronické služby, ale aj všetkými ostatnými štátnymi inštitúciami, súkromnou sférou a akademickou obcou.
NR SR: Kadúc navrhuje obmedziť vek štátnych zamestnancov na 63 rokov
Obmedziť vek zamestnancov vo verejnej správe na 63 rokov chce novelou zákona o štátnej službe poslanec za OĽaNO Miroslav Kadúc. Maximálny vek, do ktorého môžu zamestnanci pracovať vo verejnej správe, je podľa neho stanovený v tretine členských štátov Európskej únie. Nadobudnutím tohto veku sa podľa návrhu skončí pracovný pomer zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme alebo štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, a to priamo zo zákona.
Pracujúci seniori verzus nezamestnaní mladí
Kadúc novelou zároveň stanovuje povinnosť pre zamestnávateľa a pre služobný úrad v oblasti verejnej správy vyhlásiť výberové konanie na zamestnanecké miesto starobného dôchodcu, ktorý súčasne s platom poberá aj starobný dôchodok. Následne, ak by vzišiel z toho výberového konania úspešný uchádzač, bol by to nový výpovedný dôvod zo zamestnania pre daného starobného dôchodcu. Návrhom poslanec OĽaNO reaguje na skutočnosť, že veľká skupina osôb v dôchodkovom veku pracuje vo verejnej správe a okrem príjmu poberá aj starobný dôchodok. „Na druhej strane máme veľmi vysoký podiel nezamestnaných mladých ľudí s dostatočnou kvalifikáciou na výkon týchto činností bez akéhokoľvek príjmu. Návrh zákona vychádza zo základnej zásady, že dôchodok slúži ako sociálna dávka pre osoby, ktoré z dôvodu veku nedokážu vykonávať svoje zamestnanie,“ argumentuje Kadúc.
Právna norma zasahuje len do pracovnoprávnych vzťahov v oblasti verejnej správy, kde má štát právomoc kontrolovať dĺžku vykonávania určitej činnosti v príslušných zákonoch. Dôchodcovia poberajúci starobný dôchodok podľa návrhu budú môcť aj naďalej a bez obmedzení pracovať v súkromnej sfére či podnikať.
Slobodný rodič je najviac ohrozený
Podľa údajov Sociálnej poisťovne, ktoré Kadúcovi poskytli, vyplýva, že k 30. júnu 2014 bolo až 56 436 poberateľov starobného dôchodku, ktorí pracovali ako zamestnanci a 53 641 poberateľov starobného dôchodku, ktorí pracovali na dohodu. Na druhej strane k tomu istému dátumu úrady práce evidovali celkovo 345-tisíc disponibilných uchádzačov o zamestnanie. Taktiež je podľa poslanca OĽaNO potrebné vychádzať z údajov štatistického úradu o príjmoch a výdavkoch domácností z roku 2012, kde sa ukazuje, že najviac ohrozenými skupinami sú rodiny, kde je živiteľom slobodný rodič, následne nezamestnaní. Za nimi nasledujú bezdetné rodiny a až po nich dôchodcovia, keďže v ich domácnosti majú príjem väčšinou všetci členovia rodiny.
Vláda má riešenie priamo pod nosom
„Spôsobom, ktorý navrhujeme, sa zavedie systémové, ústavne konformné a efektívne zvýšenie zamestnanosti nielen mladých ľudí či absolventov vysokých škôl vo verejnej správe, ale aj bežných ľudí bez práce. Hovoríme o niekoľkých tisícoch nezamestnaných. Navyše sa obmedzí súbežné poberanie platu aj dôchodku, pričom znížením nezamestnanosti sa samovoľne znížia aj výdavky štátu na nezamestnaných občanov,“ dodal Kadúc. „Vláda sa nespráva ako dobrý hospodár. Je zbytočným plytvaním, ak vláda dotuje zamestnanecké miesta miliónmi eur a pritom má riešenie priamo pod nosom. Podľa môjho názoru je pokrytecké, ak jediným dôvodom neprijatia takejto úpravy má byť strata voličov, ktorí poberajú dôchodky a ktorých si vláda takto de facto kupuje,“ uzatvára poslanec obyčajných ľudí.
Návrhom sa bude parlament zaoberať na septembrovej schôdzi. V minulom roku identickú novelu Kadúcovi parlament zamietol.
BUGÁR: Grécko musí byť memento aj pre Slovensko
„Padla kvôli tomu, že neskúsení politici nasadli na vlnu populizmu. Či to už bol Richard Sulík, alebo Igor Matovič. Ak by sme euroval neprijali, nezachránime Portugalsko alebo Írsko. Aj Gréci začali robiť reformy, ale potom prišli voľby, populisti sa dostali do vlády na základe sľubov. Ako neskúsení politici mali nesplniteľné heslá, ktoré teraz nevedia splniť. A zrejme ani nechcú,“ vyhlásil Bugár s tým, že na jednej strane totiž grécky premiér Tsipras hovorí o hlasovaní proti prijatiu podmienok veriteľov, na druhej strane hovorí, že potrebuje peniaze.
Populistickí politici môžu dostať Slovensko do problémov
Rozdávať môže však podľa Bugára len to, čo má. „V čase potreby šetrenia povolili mestskú dopravu v Aténach zadarmo. Teda, keď treba šetriť, rozdáva. Ale rozdáva z nášho, z našich peňazí. To nemôžeme akceptovať. Buď teda akceptuje podmienky, alebo musia odísť z eurozóny. To však musí byť memento aj pre Slovensko. Neskúsení a populistickí politici môžu dostať našu krajinu do ťažkých problémov. Je obrovská nezodpovednosť voliť takýchto politikov,“ zdôraznil.
Bugár však odmietol povedať, ktorých slovenských politikov má na mysli. „Nemenujem. Narážam len na to, že je móda politikov deliť na starých a nových. Podľa mňa oveľa dôležitejšie je rozlišovať zodpovedných a populistických politikov. Žiadny skúsený politik nebude robiť to, čo Tsipras,“ konštatoval. Pripustil však, že aj niektorí „starí“ politici musia byť do istej miery populisti. „Niektorí sú, ale o tom práve hovorím, delenie nemôže byť starí a noví, ale to, či sú populisti alebo sa správajú zodpovedne. Zodpovedný politik nemôže sľubovať raj. Nemôžem sľubovať zrušenie daní. Veď to sa nedá splniť,“ povedal.
Podľa neho dá sa sľúbiť pomoc živnostníkom a malým podnikateľom, ktorých súčasná vláda likviduje. „Prečo by sme im nepomohli, ak sa zlepšil výber daní, rast ekonomiky je rýchlejší? To je rozdiel medzi súčasnou vládou a naším prístupom, ktorý máme v Občianskej vízii,“ dodal.
KOŠICE: Poslanci podali podnet na primátora Rašiho
Poukazujú na to, že členom mestského zastupiteľstva nebolo umožnené rokovať a predkladať návrhy v zmysle Zákona o obecnom zriadení. Poláček a Gibóda sa opierajú o zákonné ustanovenie, ktoré hovorí, že „ak na zasadnutí zastupiteľstva požiada v súvislosti s prerokúvaným bodom programu o slovo poslanec, slovo sa mu udelí. Ak primátor neudelí slovo poslancovi, stráca právo viesť zasadnutie mestského zastupiteľstva“.
Primátor vraj porušil demokratické princípy
Poslanci od prokuratúry požadujú, aby odstránila protiprávny stav v procese postupu orgánu verejnej správy a následne zrušila všetky prijaté nezákonné rozhodnutia mestského zastupiteľstva. Domnievajú sa, že primátor Košíc Richard Raši (Smer-SD) zásadným spôsobom porušil demokratické princípy fungovania samosprávy v meste Košice. „V demokratickej spoločnosti musí byť právo poslanca predkladať vlastné návrhy zabezpečené tak, aby nebolo obmedzené až zmarené – musí mať zabezpečený stav právnej istoty, aby sa mohol následne relevantne zodpovedať za svoju činnosť voličom, čo je základným atribútom poslanca,“ vysvetlil stanovisko poslancov Marcel Gibóda. Jaroslav Polaček dodal, že je nemysliteľné, aby si primátor mesta počas zasadnutia poslancov vymýšľal vlastné normy, čítal vymyslený rokovací poriadok a hrubo porušoval zákony. „Očakávali sme, že ako poslanec Národnej rady SR bude budovať demokraciu a parlamentarizmus na Slovensku,“ uviedol Polaček
V prípade, že prokuratúra košickým mestským poslancom vyhovie, mohlo by to ovplyvniť strategické dokumenty, ako sú kompenzácie pre cestujúcu verejnosť z dôvodu rekonštrukcie električkových tratí či schválenú koncepciu parkovania.
EK: SR patrí k tým lepším žiakom v dodržiavaní pravidiel
Počet nových sťažností voči Slovensku klesá tretí rok po sebe. „V súčasnosti vedie Európska komisia voči Slovensku 37 prípadov o porušení práva EÚ. V roku 2014 pribudlo 12 nových prípadov oneskoreného preberania smerníc,“ informoval Králik.
Ako dodal, najviac z nich sa týka oblasti zdravia, ochrany spotrebiteľa a spravodlivosti. Z hľadiska prípadov oneskorenej transpozície ako aj nesprávnej transpozície alebo zlého uplatňovania právnych predpisov Únie Slovensko skončilo na 18. mieste.
Medzi krajiny, ktoré najmenej dodržiavajú európske pravidlá, patria Grécko, Taliansko, Španielsko a Belgicko. Viac informácií o hodnotiacej správe Komisie je na internetovej stránke http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5326_sk.htm
CIRKEV: Katolíci sú ochotní pomôcť pri integrácii cudzincov
Uviedol to v súvislosti s vyjadrením ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, ktorý oznámil, že ministerstvo vstúpilo do rokovania s cirkvami a tretím sektorom o riešení migračnej krízy v Európe. „My už pomáhame. Bola zbierka, vznikli viaceré laické iniciatívy na prijatie utečencov,“ uviedol Ziolkovský. KBS zorganizovala týždeň pred tohtoročnou Veľkou nocou, na Kvetnú nedeľu, celoslovenskú zbierku na podporu prenasledovaných kresťanov. Jej výnos bol približne 560-tisíc eur. Z tejto zbierky už boli podporené projekty v hodnote 190-tisíc eur.
Sýrskym kresťanom treba pomôcť
S integráciou osôb, ktoré získali azyl alebo medzinárodnú ochranu, je podľa výkonného sekretára biskupskej konferencie pripravená pomôcť Slovenská katolícka charita. Ide napríklad o pomoc zo získavaním práce, poskytnutím bývania, sociálneho, právneho a psychologického poradenstva. Konferencia biskupov Slovenska v spolupráci so Slovenskou katolíckou charitou vypracuje jednoduchý manuál, ktorý doručí elektronicky do všetkých farností a bude aj na webe, aby ľuďom odpovedali na základné otázky, ktoré sa tejto témy týkajú. Katolícka cirkev chce pomáhať prostredníctvom projektov na Blízkom východe (Sýria, Irak). Rovnako podporuje myšlienku prijatia stovky sýrskych kresťanov na Slovensku.
Je nevyhnutné odbúrať vlnu xenofóbie
Výkonný sekretár KBS pripomína, že v tejto súvislosti je nevyhnutné prispieť k formácii ľudí a zmierniť napätie. Je nevyhnutné odbúrať tú vlnu xenofóbie, ktorá je na Slovensku. „Koluje tu množstvo fám a nepravdivých informácii o utečencoch. Treba neustále hovoriť, že utečenec je človek, ktorý odchádza zo svojej krajiny nie preto, že chce, ale preto, že musí, lebo sú ohrozené jeho základné ľudské práva. A nikto sa nestáva utečencom preto, lebo sa za neho vyhlási, ale zodpovedá kritériám medzinárodného Dohovoru o utečencoch. Navyše väčšina utečencov zostáva v susedných štátoch krajiny odkiaľ utiekli, len torzo sa dostáva do Európy. Utečenci sa chcú vrátiť domov. Nenávisť voči utečencom je v rozpore s kresťanskou vierou,“ uviedol Anton Ziolkovský.
KBS je presvedčená, že migrantom a utečencom treba pomôcť, prejaviť im solidaritu a kresťanskú lásku. „Je predovšetkým úlohou štátov a medzinárodného spoločenstva zvoliť správne prostriedky tejto pomoci vrátane vyriešenia problémov v krajinách, odkiaľ pochádzajú. Čiže áno, treba pomáhať všetkým bez rozdielu náboženstva, lebo každý je predovšetkým človekom. Je však pravdou, že integrácia ľudí s rovnakým hodnotovým zázemím je jednoduchšia,“ dodal Anton Ziolkovský.
To je snáď vtip, Fico. Chceme u nás viac utečencov, agitujú noviny
Slovensko dosiaľ počíta s poskytnutím azylu pre asi stovku sýrskych kresťanov. Dočasné ubytovanie zaistí tiež ďalším 500 migrantom, ktorí požiadali o azyl v Rakúsku, pretože naši západní susedia zápolia s nedostatkom ubytovacích kapacít pre utečencov.
„Nebudeme našich politikov haniť za to, že sa rozhýbali aspoň k nejakému činu. Nemôžeme však nedodať, že to nie je odpoveď na žiadosť Talianska a Grécka o pomoc s preverovaním žiadateľov o azyl,“ napísal denník Pravda. Ak by sa podľa neho všetci, ktorí vystupovali proti návrhu na povinné kvóty pre prerozdeľovanie utečencov v EÚ, zachovali ako Slovensko, kolektívna „dobrovoľná pomoc“ by v konečnom dôsledku minula tých, čo pomoc najviac potrebujú.
Svoje si povedal aj denník SME: „Zopár kresťanských rodín zo Sýrie, možno spolu sto ľudí, ktorých sú pripravení prijať Slováci, je zneužitím zásady dobrovoľnosti, o ktorú tak bojovali v Bruseli,“ napísal denník, ktorý slovenskú ponuku označil za vtip či hanbu.
Celú správu si môžete prečítať TU
autor: vam
Aby bolo dieťa v škole šťastné, potrebuje mať pocit, že tam patrí, hovorí Iva Grejtáková, koordinátorka Komunitného centra Sveržov, slovenskej pobočky neziskovej organizácie Člověk v tísni Slovensko
Údajne by rómskym deťom stačila malá pomoc, aby to v škole zvládali. Stáva sa totiž aj to, že rómske deti preradia do špeciálnych tried, aj keď nezvládajú len jeden predmet. Pre portál Aktualne.sk Grejtáková uviedla, že organizácia Člověk v tísni, ktorá 7 rokov pôsobí aj na Slovensku, skúšala aj v tomto školskom roku projekt doučovania detí v rómskych osadách. „S doučovaním sme prišli v rámci komplexných služieb komunitných centier, ktoré prevádzkujeme jednak na východnom Slovensku, jednak v Plaveckom Štvrtku na západnom Slovensku,“ dodáva Grejtáková.
Rómskym deťom pomáhajú dobrovoľníci zväčša z radov vysokoškolských študentov. Väčšinou sa do tejto činnosti púšťajú poslucháči humanitných alebo pedagogických odborov. Projekt síce stojí a padá na dobrovoľníkoch, ale tí všetky kroky podrobne konzultujú s učiteľmi, ktorí majú rómske deti na starosti v školských laviciach a podľa výsledkov nastavujú aj učebné plány. Dobrovoľníci sa s deťmi počas školského roka stretávali raz za týždeň a doučovali ich všetko, čo potrebovali.
Na snahy o začlenenie rómskych detí do škôl pozitívne reagovali aj rodičia, ktorých pripravoval na návštevu pedagogických pracovníkov koordinátor. „Ten s rodinami dlhodobo pracuje, poznajú sa. Koordinátor rodičovi službu ponúkol sám, pretože vie, ktoré dieťa má napríklad ťažkosti v škole. Väčšinou sme zaznamenali pozitívne ohlasy. Problém bol len s priestormi, keďže prostredie osady je pomerne rušivé. Dieťa v ňom nemá veľa priestoru na to, aby sa mohlo v pohodlí učiť. Ale so snahou rodiny sa to dá preklenúť,“ dopĺňa Grejtáková.
Celý rozhovor s koordinátorkou Komunitného centra Sveržov Ivou Grejtákovou si môžete prečítať TU
Ak by Slovensko zažilo katastrofu, väčšina z nás by chcela pomoc z EÚ
Spolupráca a koordinácia síl pri riešení katastrof je podľa troch štvrtín obyvateľov Slovenska oveľa výhodnejšia ako samostatné operácie jednotlivých krajín únie. Vyplýva to z celoeurópskeho prieskumu Eurobarometer, do ktorého sa zapojilo 28-tisíc občanov Európskej únie vrátane tisícky Slovákov.
Drvivá väčšina – až 85 % – ľudí na Slovensku si myslí, že akákoľvek prírodná pohroma alebo prípadný vojnový konflikt by mali negatívny dopad na slovenské hospodárstvo aj ekonomickú situáciu v krajine. Viac ako polovica Slovákov má pritom pocit, že vláda neprijíma dostatočné opatrenia na prevenciu takýchto katastrof.
Z prieskumu Eurobarometer vyplynul aj ďalší, pre Slovensko, zaujímavý fakt. Vyše tretina Slovákov tvrdí, že nie sú dostatočne informovaní o tom, aké prípadné nebezpečenstvá v ich regióne hrozia. Slabšiu informovanosť o hroziacich katastrofách máme spoločnú so Španielmi. Aj o rizikách katastrof pri cestovaní do iných krajín EÚ je informovaných len 28 % Slovákov. Najlepšie informovaní sa v tejto oblasti cítia byť Dáni (58 %), najhoršie Nemci (18 %).
Výsledky prieskumu Eurobarometer z marca 2015 si môžete pozrieť TU
OĽaNO: V roku 2014 ušetrili najviac zo všetkých strán
Najviac dalo OĽaNO na vzdelávanie a politickú prácu – 388-tisíc eur, iné výdavky dosiahli 18-tisíc eur a osobné výdavky predstavovali 2 040 eur. Do volebných kampaní OĽaNO v roku 2014 nedalo ani euro, hoci sa minulý rok konalo trojo volieb – prezidentské, eurovoľby a voľby primátorov a starostov. Obyčajní v uplynulom roku nedostali žiadny dar, nulu vybrali aj na členských príspevkoch.
Z výnosov verejne obchodovateľných cenných papierov zarobilo OĽaNO 92-tisíc eur. Zo štátneho rozpočtu dostali vlani obyčajní ľudia 806-tisíc eur, z toho 429-tisíc eur predstavoval príspevok na činnosť a 377-tisíc eur príspevok za poslanecké mandáty.
Celková hodnota majetku OĽaNO k 31. decembru 2014 dosahovala 2,63 milióna eur, záväzky predstavovali 79-tisíc eur.
MV: Ministerstvo potvrdilo dočasný príjem azylantov z Rakúska
„Ide o podobný proces, ako je humanitárny transfer, ktorý Slovensko robí roky. Aj v prípade humanitárneho transferu, aj v prípade terajšej výpomoci Rakúsku je od začiatku procesu jasná cieľová krajina azylantov,“ uvádza sa v stanovisku rezortu vnútra. Na Slovensku azylanti pobudnú len do ukončenia procesu a potom idú do cieľovej krajiny, zvyčajne je to USA, tentokrát to bude Rakúsko. Tieto osoby podľa ministerstva na Slovensku zostať nechcú, ale ani nesmú, pretože ide o rakúsky azylový proces, sú v rakúskej jurisdikcii. Podľa ministerstva ide o krátkodobú výpomoc v podobe ubytovacích priestorov počas trvania humanitárnej krízy.
O zámere Slovenska prevziať od Rakúska starostlivosť o 500 migrantov, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú v preplnenom zariadení južne od Viedne, informovala agentúra APA. Podľa rakúskej vlády sa rokovania so Slovenskom o spolupráci pri starostlivosti o migrantov začali už dávnejšie, ku konkrétnemu výsledku však strany dospeli v stredu večer počas telefonátu rakúskej ministerky vnútra Johanny Miklovej-Leitnerovej so slovenským rezortným kolegom Robertom Kaliňákom.
Podrobnosti dohody, ktorá má byť podpísaná v najbližších dňoch, chcú obaja zverejniť až po dnešnom stretnutí v rámci neformálneho zasadnutia ministrov vnútra EÚ v Luxemburgu, zameraného na otázku rozdeľovania migrantov medzi jednotlivými štátmi, uviedla APA.
