„Tak to bolo s Nemeckom po prvej svetovej vojne, čo umožnilo získať moc Hitlerovi. Po takýchto pádoch sa ľudia majú zle a volia extrémistov. Bojím sa, aby v Grécku, ktoré má svoju tradíciu fašizmu, sa opäť nedostali k moci fašisti. Môže z toho byť ďalšia vojna na Balkáne, čoho sa skutočne obávam,“ vyhlásil Blaha.
Pomôže Grécku Rusko?
Ak bude Grécko insolventné, niekto mu podľa Blahu pomôcť musí. Upozornil, že to môže byť Moskva alebo Peking. „Aj Rusko aj Čína majú zdroje na to, aby mohli na území EÚ zakladať vojenské základne, alebo si robiť svoju politiku a svoj biznis. Európa prichádza v Grécku o strategické územie. Preto aj Američania odhovárajú Európu od odkopnutia Grécka zo svojej sféry vplyvu. Logicky,“ konštatoval Blaha s tým, že v Grécku predsa nejde len o finančnú otázku, ale o geopolitickú. „Keď nebudeme mať vývoj v Grécku pod kontrolou, tak to ľahko využijú iné mocnosti,“ dodal.
Ľavica za problémy nemôže
Blaha odmieta, že situácia v Grécku je výsledkom práce ľavicovej Tsiprasovej vlády, ktorá vládne polroka. „Syriza nikdy predtým v Grécku nevládla. Za tridsať rokov dlhov nesú zodpovednosť buď pravicová strana alebo sociálnodemokratická strana. V Grécku doposiaľ nikdy nevládla radikálna ľavica. Syriza sa z troch percent vďaka charizme Tsiprasa dostala na dnešných skoro 50 percent. Teda viniť Syrizu z toho, čo sa deje v Grécku, je nezmysel,“ tvrdí Blaha. Grécko je podľa neho klientelistický štát, kde bohatí neplatia dane, ale ovládajú skoro všetko. „Tento model však Syriza nevytvorila. Problém je, že nová grécka vláda nemá peniaze na riešenie situácie. Syriza musí chodiť prosiť do Bruselu o peniaze a Brusel ich chce dať len pod podmienkou, že Syriza nebude robiť svoju politiku, ale bude len ďalej nezmyselne škrtať. Toto Syriza odmieta, nemá na to mandát,“ bráni Blaha ľavicovú vládu.
Na vine je Európska únia
Ak by Grécku reformy ekonomicky pomáhali, možno by s nimi Blaha súhlasil. Ale podľa neho nie je to tak. „Za päť rokov reforiem, ktorá nadiktovala EÚ – teda to bol diktát Únie a Medzinárodného menového fondu – za päť rokov nesociálnych neoliberálnych škrtov, je grécky dlh v pomere k HDP o 60 percent vyšší. Grécka ekonomika padla o 25 percent. To zapríčinila EÚ svojou nekompetentnou politikou. Únia sa tvári, že zachraňovala Grékov a nevďační Gréci sa vzbúrili. Ale to je nezmysel. Oni nanútili Grékom otrasný program, ktorí Gréci, unavení zo šetrenia, odmietli, pretože nikam neviedol,“ vyhlásil predseda parlamentného výboru.
Pomáhať má Nemecko, nie chudobé Slovensko
Podľa Blahu Gréci nešetria menej ako Slováci, majú primárny rozpočtový prebytok 3,5%, čo sa nepodarilo takmer nikomu v moderných dejinách. Upozornil, že Slovensko si veľa vytrpelo neoliberálnymi reformami, ktoré odmieta a vždy ich odmietal. „Dobre to niekde vyjadril dnes už bývalý grécky minister financií Varufakis, keď povedal, že je škandál, že práve my, Slováci, ako chudobný štát sme boli donútení k takejto miere solidarity. Euro je aj naša mena, preto sme si ju chránili. Podľa mňa by však mali zabrať najmä silné ekonomiky, ako je tá nemecká, ktorej projekt eura neskutočne ekonomicky pomáha. Nemecko je väčší hráč. Má geopolitické záujmy. Nemôžu svoju zodpovednosť delegovať na malé a chudobné štáty. A nemôžu rozmýšľať len úzko účtovnícky,“ zdôraznil Blaha.
Slovenská vláda vzorom pre Grécko?
Grécko by sa podľa Blahu malo inšpirovať sociálnodemokratickou vládou na Slovensku. „To znamená podpora sociálnych istôt, verejných investícií, rastu ekonomiky. Jedine tak je možné poraziť krízu a pomôcť ľuďom. Grékom sa zo strany EÚ paradoxne odporúča niečo iné. Pritom škrtanie udusilo grécku ekonomiku a ešte zvýšilo ich dlh,“ zdôraznil Blaha. Grécko žiada podľa neho peniaze na podporu ekonomického rastu. Popritom chce robiť reformy, ktoré pomáhajú ekonomike a konsolidujú rozpočet. „Príkladom je výber daní. Syriza chcela buchnúť po prstoch oligarchom, ktorí dane neplatia. Tsiprasova vláda však nedostala šancu, Európa ju blokuje. Mimochodom, keby Gréci dnes nemuseli splácať dlhy, peňazí majú dostatok, majú rekordný rozpočtový prebytok. Preto žiadajú odloženie splátok, lebo dlh ich tlačí ku dnu,“ konštatoval.
Ak by sa pred piatimi rokmi podľa Blahu nezriadil euroval a keby sa nepožičalo Grékom, euro by padlo a vznikol by chaos. Dnes už sú však vytvorené mechanizmy, aby odchod Grécka nebol taký citeľný. Ale pred piatimi rokmi to bolo inak. „Ak by vtedy padlo euro, mohlo dôjsť ku katastrofe a v uliciach by boli aj Slováci, nielen Gréci. Čiže pred piatimi rokmi sa nezachraňovalo Grécko, ale euro. Navyše, všetky peniaze, ktoré dnes idú Grékom, nešli do Grécka, do ich sociálneho systému, ale francúzskym a nemeckým bankám, ktorým Gréci dlžili peniaze. Cez tieto peniaze si vlastne veľmoci refinancovali vlastné banky. Gréci z toho nič nevideli,“ upozornil Blaha. To, že pomoc Grékom bola prejavom nejakej solidárnosti a dobroty, je teda podľa neho mýtus.
