Grécky premiér Tsipras považuje výsledok rokovaní za víťazstvo Atén. „Dohoda je ťažká, ale odvrátili sme presun štátneho majetku v zahraničí. Stopli sme plán finančného uškrtenia a zrútenia bankového systému,“ povedal Tsipras pred novinármi. Dodal, že sa mu podarilo vybojovať bitku o reštrukturalizáciu dlhu. Slovenský predseda vlády Fico zase hovorí o rodiacom sa protektoráte v Grécku. Reagoval tak na tvrdé podmienky zo strany veriteľov.
Maratón rokovaní nebol jednoduchý
Najvyšší predstavitelia eurozóny začali rokovania v nedeľu popoludní o tom, či sú vhodné podmienky na začatie rokovaní s Aténami ohľadom tretieho programu finančnej pomoci v odhadovanej výške 82-86 miliárd eur. Premiéri a prezidenti mali k dispozícii dokument, ktorý vypracovali ministri financií eurozóny. Tí rokovali tesne pred eurosummitom. Tento dokument sa počas nočných rokovaní stal hlavným pracovným nástrojom lídrov eurozóny. Konečná podoba záverov si vyžiadala niekoľko zmien.
Reakcia slovenského premiéra
Po skončení summitu predstúpil pred novinárov predseda vlády SR Robert Fico. Slovensko patrilo podľa slov premiéra do skupiny štátov, ktoré mali najtvrdšie postoje voči Grécku. „Veľmi jasne sme formulovali svoje postoje a prezentovali sme ich aj v noci,“ povedal na úvod tlačovej besedy Fico. „Dnes sa nerozhodlo o žiadnej pôžičke Grécku, uložili sme im len obrovské množstvo úloh. Tieto úlohy sú natoľko závažné, že budem považovať za malý zázrak, ak grécka vláda v krátkom časovom úseku k ich splneniu aj pristúpi. Grécko si musí urobiť poriadok vo verejných financiách, musí obnoviť dôveryhodnosť, ktorá bola naštrbená konaním referenda a rôznymi vyhláseniami,“ zdôraznil premiér.
Tvrdé podmienky pre Grécko
Do 15. júla musí grécky parlament prerokovať a schváliť zákony, ktoré budú viesť k zvýšeniu dane z pridanej hodnoty a ktoré budú viesť k významným zmenám v dôchodkovom systéme. Do 22. júla musí grécky parlament prijať ďalšie dva zákony – jeden sa týka občianskeho súdneho poriadku a druhý bánk či finančného trhu. Okrem toho pripravila Euroskupina celý rad opatrení, ku ktorým sa grécky premiér zaviazal. Musí dôjsť k významnej liberalizácii v niektorých oblastiach trhu. Ďalej je to opatrenie, ktoré sa týka trhu práce.
Výsledný dokument z rokovania lídrov eurozóny si v angličtine môžete prečítať TU
„Najviac času nám zabralo opatrenie, ktoré je mimoriadne citlivé pre Grécko. Vytvára sa špeciálny fond. Do tohto fondu sa zhrnie cenný grécky majetok v hodnote 50 miliárd eur. Tento majetok sa predá a výnos bude použitý tak, že 25 miliárd sa použije na zaplatenie nákladov, ktoré sú spojené s rekapitalizáciou bánk, 12,5 miliardy pôjde na zníženie dlhu a zvyšných 12,5 miliardy sa použije na investície v Grécku,“ vysvetlil predseda vlády Fico. „Tento fond bude pod plnou kontrolou Európskej centrálnej banky (ECB) a Európskej komisie (EK). Je to určitá forma protektorátu, pokiaľ ide o život v Grécku,“ uzavrel Robert Fico.
Záznam z tlačovej besedy predsedu vlády SR Roberta Fica si môžete pozrieť TU
