Tag: migračná kríza

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Pre EÚ je nešťastím, že migračné problémy nastali práve v čase koronavírusu. Do toho sa Brusel snaží presadzovať „zelenú dohodu“, ktorá môže pripraviť o prácu až 11 miliónov ľudí, komentuje súčasné vyhrotené dianie analytička Tereza Spencerová. A ako sa to môže skončiť? „Už roky opakujem, že sa terajší systém reformovať nedá, že by bolo jednoduchšie ho pokrčiť, vyhodiť do koša a začať z gruntu nanovo. Možno sa k nejakej takej situácii blížime,“ uviedla Spencerová pre Parlamentné listy s tým, že až kríza pominie a rozhliadneme sa, „či ešte vôbec existuje nejaká EÚ“, potom bude priestor pomôcť napríklad aj divadlu Jana Hrušínského. Ten môže byť pokojný: Koza zdochne aj susedom.

Od minulého piatku sa situácia na hranici medzi Tureckom a Gréckom zhoršuje, zhromažďujú sa tam tisíce utečencov dožadujúcich sa vstupu do Európskej únie. Deje sa tak po tom, ako Ankara oznámila, že už ďalej nebude brániť utečencom v prechode do Grécka. Hrozí teda Európe ďalšia migračná vlna? Jan Schroth z Medzinárodnej organizácie pre migráciu v relácii Rozstřel na webe iDNES.cz uisťoval, že nie. Počty ľudí mieriacich k hraniciam sú podľa jeho slov aktuálne na desatine v porovnaní s krízou v roku 2015.

OKNO DO SVETA TEREZY SPENCEROVEJ Turecký prezident Erdogan nám poslal 130-tisíc migrantov. Ďalších si necháva „na inokedy“, komentuje dianie na grécko-tureckej hranici analytička Tereza Spencerová. Erdogan podľa nej musí zvyšovať svoj domáci rating, pretože celkových 3,5 milióna Sýrčanov prítomných v Turecku už prekáža 80 % Turkov. EÚ síce na rozdiel od roku 2015 vie, že hranice sa majú brániť, ale skončí sa to zase nejakým kompromisným nanič riešením, dodáva Spencerová. A pokiaľ ide o prebudenú migračnú krízu, prichádza s teóriou, v ktorej má šokujúcu rolu Donald Trump.

Bezpečnostný analytik a niekdajší diplomat Jaromír Novotný varuje pred obnovením Islamského štátu a najmä pred pokračujúcim návalom migrantov z Blízkeho východu a severnej Afriky. Podľa Novotného je na celom tomto území zlá ekonomická situácia, ľudia sú nespokojní a tí radikálnejší znovu zavelia na vytvorenie Islamského štátu, tí ostatní budú utekať do Európy a pôjde podľa neho o desiatky miliónov ľudí. Novotný prorokuje, že to bude invázia a vojna, „Európa bude bojovať o holé prežitie“.

Je tu ďalšia výzva z EÚ. Tentoraz od eurokomisárky pre vnútorné záležitosti Ylvy Johanssonovej. To, ako pomáha Európska komisia Grécku, vraj nestačí, aj keď grécka vláda dostane viac ako 2 miliardy eur. Vyzvala členské štáty, aby si prevzali nesprevádzané deti. A aby sa konečne zhodli na znení paktu o migrácii a azyle. A migračná kríza? Teraz už vraj žiadna nie je.

ROZHOVOR Pokles príťažlivosti sociálnodemokratických strán je celoeurópsky fenomén, aj keby do svojho čela postavili svätého Jána, tak ich neschopnosť nájsť vlastné odpovede na aktuálne otázky dneška to nevyrieši. V Hannoveri už štyridsať rokov žijúci český spisovateľ Luděk Frýbort, autor románu Pod znamením půlměsíce, upozorňuje, že ľavicovo zameraná časť nemeckej spoločnosti sa sklamala v sociálnej demokracii a hľadá náhradu v Zelených, ktorým prischla prezývka strana zákazov. Ale prostý ľud už má výziev, aby prestal jazdiť autom alebo konzumovať mäso, a ďalších receptov na záchranu planéty plné zuby a šestnásťročným dievčatkám odporúča, aby si radšej vypracovali svoje školské úlohy a spásu planéty si nechali na čas, keď si zarobia svoje prvé euro pravidelnou prácou.

V roku 2015 mierili cez Grécko do EÚ státisíce žiadateľov o azyl. Odvtedy síce migračná kríza značne zoslabla, lenže podľa stredajšej MF Dnes teraz hrozí, že sa cez Grécko môže opäť vrátiť v plnej sile.

Niekdajší rakúsky vicekancelár a bývalý dlhoročný predseda Slobodnej strany Rakúska Heinz-Christian Strache sa rozhodol ľuďom ukázať varovne vyzerajúce čísla, ktoré ukazujú, že v Nemecku na federálnej úrovni zaznamenali v roku 2014 asi 122 vrážd, zatiaľ čo v roku 2018 to bolo 430 vrážd. Prvé číslo pochádza z čias pred štartom masívnej migračnej krízy, druhé ukazuje stav pár rokov po vrchole migračnej krízy.

Migračná kríza je bezpečnostným rizikom, napísal v stredu večer na Facebooku štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí Tamás Menczer. Reagoval tak na výzvu osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva migrantov Felipeho Gonzáleza Moralesa, aby maďarská vláda ukončila stav núdze vyhlásený v dôsledku masovej migračnej krízy.

Kongres Spojených štátov schválil vo štvrtok núdzový balík opatrení vo výške 4,6 miliardy s cieľom zmierniť narastajúcu migračnú krízu na južnej hranici USA. Informovali o tom agentúry AFP, AP a spravodajská stanica CNN.

V Hradci Králové sa konala diskusia o migračnej kríze pod taktovkou Českého rozhlasu Plus. Jej hosťami boli okrem iných riaditeľ neziskovej organizácie Člověk v tísni Šimon Pánek, spisovateľka Radka Denemarková a Jiří Weigl, riaditeľ think tanku Institut Václava Klause. „Keby nebolo možné z Grécka posielať všetky tie zástupy migrantov okamžite ďalej do centra Európy, keby to isté nemohlo robiť Taliansko, keby to nemohlo robiť Španielsko, ten postup miestnych orgánov voči migrácii by bol úplne iný,“ argumentoval Weigl, prečo štáty EÚ nechránili svoje hranice. A prišiel aj názor, že migračná kríza ukázala, že vo východnej Európe je nezrelá spoločnosť...

Na serveri Info.cz vyšiel rozhovor s matematikom, blogerom a analytikom Marianom Kechlibarom. Podľa neho je nutné zaoberať sa rizikom rastúcej africkej populácie. Zmienil sa o demografii Afriky, v ktorej prevažujú mladí ľudia, a dodal, že agresormi vo vojne boli väčšinou tie štáty, ktoré mali prebytok mladých mužov. „Keď sa robia prieskumy verejnej mienky v Afrike, tak vám v niektorých oblastiach povedzme tri štvrtiny ľudí povedia, že by chceli ísť do Európy. Samozrejme, nie každý to realizuje,“ povedal matematik o riziku ďalšej migračnej krízy.

Agentúra Bloomberg prišla s informáciou, že nemecká kancelárka Angela Merkelová stratila kontrolu nad svojou vládou. Opraty jej vraj vypadli z rúk v polovici roka 2018, keď jej CDU/CSU presadila za ministra vnútra Horsta Seehofera, veľkého kritika migrácie. V tej chvíli sa podľa agentúry ukázalo, že Merkelovej postavenie v jej vláde sa oslabilo. Už v čase vrcholiacej utečeneckej krízy v roku 2015 časť jej kolegov tvrdila, že nekoná racionálne, ale „ako v extáze“.

Taliansky populistický minister vnútra Matteo Salvini v utorok nazval francúzsku hlavu štátu Emmanuela Macrona "príšerným prezidentom" a kritizoval jeho prístup k migrantom, informovala agentúra DPA. Vyjadrenia zazneli v období, keď narastá napätie medzi Rímom a Parížom ohľadne migračnej krízy.

Politológ a predseda českej politickej strany Realisté Petr Robejšek hovoril v relácii Rozstřel na iDnes.cz o Nemecku a o kancelárke Merkelovej. „Bola to ona, kto v tých rozhodujúcich septembrových dňoch zakázal to, čo bolo možné,“ povedal o kancelárkinom rozhodnutí a dodal, že v nemeckých mestách bolo príliš mnoho ľudí pobodaných a príliš mnoho dievčat znásilnených. Vraj mizne elementárna istota.

Tento rok sme si pripomenuli sté výročie vzniku Československa. Hoci to možno mnoho ľudí nevie, sté výročie oslávilo aj Poľsko, výročie znovuzískania nezávislosti, a to 11. novembra. Poľský prezident Andrzej Duda v sobotňajších Lidových novinách opísal, prečo si Poliaci vážia Čechov, a ako sa díva na budúcnosť týchto dvoch krajín. Súčasne dôrazne varoval pred agresívnym správaním Ruskej federácie.

ROZHOVOR „Štýl vládnutia Angely Merkelovej aj v menej napätých situáciách možno opísať aj ako extrémne opatrný a podriadený tomu, aby jej rozhodnutia neohrozili jej mocenskú pozíciu. Na sklonku leta 2015 sa bála, že by nemecké bezpečnostné sily na hranici použili násilie,“ vysvetľuje politológ a mentor českej strany Realisté Petr Robejšek v rozhovore pre Parlamentné listy dôvody jej fatálneho rozhodnutia. „Nešťastné je to, že Merkelová vládne najsilnejšej európskej krajine a jej chyby majú väčší vplyv na osud kontinentu ako dajme tomu myšlienky luxemburského premiéra. Na nálade nepridá ani to, že obaja argumentujú prakticky rovnako.“

Opozičné hnutie Sme rodina vyzýva premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD) a členov vlády SR, aby sa jasne vyjadrili ku Globálnemu paktu OSN o migrácii, nepodpísali ho a uistili občanov, že Slovensko ani touto formou neprijme žiadnych migrantov a nenaruší vlastnú suverenitu. Musíme myslieť v prvom rade na seba a nie na Afriku, hovorí Kollár. Opoziční poslanci považujú pakt za obrovské riziko a upozorňujú, že rovnako to vidia aj naši susedia v Rakúsku či Maďarsku. Ostro sa pustili aj do ministra Lajčáka. Kariérny diplomat, ktorý myslí len na seba, odkazujú.

Jeho rod vládol desiatky rokov strednej Európe. Rok 1918 však všetko zmenil a predkovia Karla Habsbursko-Lotrinského sa stali obyčajnými občanmi Rakúska. Keby sa história vyvíjala inak, možno by bol tento muž naším dnešným panovníkom. Stojí teda za to zistiť, ako sa díva na dnešnú strednú Európu.

Moderátor, zabávač a herec Milan Lasica v rozhovore pre Lidové noviny prezradil, že sa stále cíti Čechoslovákom. Zdá sa mu tiež, že sa naše dva národy dnes majú tak dobre, ako sme sa doteraz nikdy nemali. Odmietol sa vyjadrovať k správaniu českého prezidenta Miloša Zemana, zato si rypol do maďarského premiéra Viktora Orbána aj do ďalších politikov, ktorí strašia utečeneckou krízou.