piatok, 7 augusta, 2020
17.3 C
Bratislava
Úvod Aréna Poľský prezident Duda: Vyšehrad prehovoril hlasom rozumu a prežil tvrdé útoky

Poľský prezident Duda: Vyšehrad prehovoril hlasom rozumu a prežil tvrdé útoky

Poliaci majú Čechov radi. Majú radi napríklad pesničkára Jaromíra Nohavicu, ale aj ďalších českých umelcov, spisovateľov. Prieskumy väčšinou ukazujú, že Česi sa k Poliakom stavajú trochu rezervovanejšie. Aj poľský prezident Andrzej Duda uznáva, že vzájomné vzťahy oboch krajín neboli vždy ideálne. Napríklad v roku 1938, keď Poľsko využilo Mníchovskú dohodu a urvalo si kus českého územia – Těšínsko.

Poliaci sú vraj Čechom aj napriek občasným problémom vďační za to, že im z ich pohľadu pomohli ustanoviť poľský národ. „České krajiny majú dlhú tradíciu a my s hrdosťou spomíname, že sme nedávno oslávili 1052. výročie prijatia kresťanstva. Ten krst, kresťanstvo a v súvislosti s ním aj štátnosť, to, že sa Poľsko na mape Európy objavilo, prišlo spoločne s Doubravkou z Čiech. To Čechy nám dopomohli k asi najdôležitejšiemu momentu v našich dejinách – vzniku štátu a vytvoreniu poľského národa,“ uviedol Duda v rozhovore s publicistkou Petruškou Šustrovou.

Poľský prezident dúfa, že sa svet poučil z druhej svetovej vojny a že sa už nebudú opakovať podobné hrôzy. Dnes je Poľsko demokratickou krajinou, v ktorej sa ľudia hádajú a spoločnosť je rozdelená, ale prezident Duda to pripisuje tomu, že ľudia spolu môžu diskutovať a môžu sa hádať. Spory sú v demokracii prirodzené. To, čo prirodzené nie je, je podľa prezidenta skutočnosť, že sa Poľsko tak úplne nevyrovnalo so svojou komunistickou minulosťou. Niektorí z komunistických kádrov si udržali vplyv a od začiatku demokratického štátu na tom boli lepšie ako obyčajní Poliaci. To sa vraj ešte musí zmeniť. Ale ako?

„Ako príklad by som mohol uviesť sociálnu politiku, ktorú robí súčasná vláda od roku 2015 a ktorá sa snaží práve o rovnaké príležitosti pre všetky spoločenské skupiny. Ale čas robí svoje, ľudia starnú, väčšina komunistických a postkomunistických elít odchádza nielen z politiky, ale aj z biznisu. Iste, nemožno zabúdať, že odovzdali ďalšej generácii mechanizmy systému, v ktorom sú jedni privilegovaní na úkor druhých. Ale súčasný svet je iný, než bol v roku 1989. Ide o oveľa konkurenčnejšie prostredie, musia súťažiť s ľuďmi, ktorí boli nútení si v novej realite poradiť sami, začínali od nuly a napriek tomu uspeli. Nepochybujem, že sa Poľsko pozitívne mení,“ pochvaľoval si Duda.

Budúcnosť Poľska vidí predovšetkým v udržaní regionálnych väzieb na okolité štáty. Za veľmi dôležitú považuje Vyšehradskú štvorku. Poľsko, Česko, Slovensko a Maďarsko prehovorili predovšetkým v migračnej kríze hlasom rozumu. Tak to vidí poľský prezident.

„Vyšehradská štvorka prehovorila silným hlasom rozumu, navzdory úplne chybným politickým koncepciám, ktorým sa vtedy podriadila značná časť Európy. Dnes už vidíme, že to ľutujú, ustupujú od svojich predchádzajúcich slov. Vyšehradské krajiny si stáli za svojím – navzdory útokom na naše krajiny. A dnes Európa opakuje naše návrhy riešení: lepšiu ochranu hraníc, podporu utečencom čo najbližšie ich domovu, odkiaľ museli odísť pre vojnové ohrozenie, väčšiu podporu utečeneckým táborom, rozumnej imigračnej a azylovej politike… To sú naše postoje z roku 2015, ktoré boli vtedy odsudzované, a dnes ich opakuje celá Európska únia. V4 tak zohrala v medzinárodnej debate kľúčovú rolu. Stojí za to si všimnúť, že sa každú chvíľu niekto ozve, že by sa chcel pripojiť, zúčastňovať sa na našich stretnutiach, nie ako člen, ale ako dajme tomu spriatelený pozorovateľ. A nejde len o európske krajiny, ale aj tie mimo Európy,“ vyhlásil poľský prezident.

Vyšehradská štvorka skrátka podľa Andrzeja Dudu funguje. Aj navzdory občasným odlišným pohľadom na niektoré veci, napríklad základne NATO v jednotlivých krajinách. Poliaci chcú mať na svojom území základne NATO. Od českého prezidenta Miloša Zemana a od slovenského prezidenta Andreja Kisku vraj počul, že Česi a Slováci o nič podobné nestoja, ale nehodlajú Poliakov kritizovať.

Miloš Zeman a Andrej Kiska

Miloš Zeman a Andrej Kiska. Zdroj: Hans Štembera

Poliaci vraj majú obavy predovšetkým z agresívneho správania Ruskej federácie. „Vnímame, ako sa zhoršuje bezpečnostná situácia v našom regióne. Hovorím o ruskej agresii v Gruzínsku a potom na Ukrajine a o mnohých menej viditeľných, ale aj dôležitých hybridných útokoch – vrátane kybernetických útokov. Najviac sú ohrozené baltské štáty, kde sú ruské menšiny. V Poľsku týmto hrozbám nečelíme priamo, ale hraničíme s Ruskom, ktoré ukázalo, že sa neštíti agresívnych krokov, ktoré porušujú medzinárodné právo. Mnohokrát som hovoril, že sme vstúpili do NATO, ale NATO nevstúpilo k nám. Je potrebné, aby jednotky NATO boli fyzicky prítomné v Poľsku, baltských krajinách, Rumunsku, jednoducho v krajinách, ktoré sa cítia ohrozené. Len tak dokáže, že je živým spoločenstvom,“ zdôraznil poľský prezident.

Aj s Ruskom by chceli mať Poliaci dobré vzťahy, ale nie za cenu toho, že Ruská federácia obsadila časť Ukrajiny alebo Gruzínska a tvári sa, že je všetko v poriadku. Nie je. Hranice treba podľa poľského prezidenta rešpektovať. Keď dnes obetujeme Ukrajinu, koho si Rusi vyberú zajtra? To je dôvod, prečo sa treba mať na pozore.

O to viac treba spolupracovať v demokratickej Európe. Projektom, ktorý môže prehĺbiť spoluprácu viacerých krajín, je aj kanál Dunaj-Odra-Labe, ktorý tak intenzívne presadzuje český prezident Miloš Zeman. Dudovi sa tento projekt takisto páči.

autor: mp

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

Pri pobreží Mauritánie sa pravdepodobne utopilo asi 40 migrantov

Približne 40 ľudí sa zrejme utopilo pri nehode lode s migrantmi na palube neďaleko pobrežia Mauritánie. Jeden človek pochádzajúci zo západoafrického štátu...

Žitný o posune v kauze Kyselica: Matovič má hlúpe reči a vládni poslanci si chránia zadky

Pán Kyselica nemal nastúpiť do parlamentu, mal sa vzdať mandátu, je presvedčený bezpečnostný analytik Milan Žitný. Kauza Lukáša Kyselicu je už na prokuratúre, ale podľa Žitného...

EÚ ako prvú pomoc zmobilizovala vyše 33 miliónov eur na núdzovú pomoc pre Bejrút, uviedla von der Leyenová

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová vo štvrtok počas telefonického rozhovoru s libanonským premiérom Hassanom Diabom zdôraznila, že EÚ ako...

Vakcína by mohla byť dostupná ešte pred prezidentskými voľbami, mieni Trump

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok naznačil, že Spojené štáty by mohli mať vakcínu proti koronavírusu ešte pred prezidentskými voľbami, ktoré sa...

Macron vyzval na medzinárodné vyšetrovanie explózie v bejrútskom prístave

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval vo štvrtok na začatie medzinárodného vyšetrenia utorkového masívneho výbuchu v prístave v libanonskom hlavnom meste Bejrút, informuje...

V Hongkongu obvinili 25 aktivistov z účasti na zakázanom spomienkovom zhromaždení

V Hongkongu obvinili vo štvrtok 25 aktivistov z účasti na zakázanej spomienkovej udalosti, ktorou si v júni pripomínala 31. výročie zákroku čínskych...

Minister Doležal: Tunel Soroška by sa mohol začať stavať v roku 2023

V roku 2023 by štát mohol začať stavať tunel Soroška v Rožňavskom okrese, ktorý je súčasťou plánovanej rýchlostnej komunikácie R2 v regióne....
Slovensko
Pozitívne vzorky 2,480 Úmrtí 29 Uzdravení 1,824 Infikovaných 627 Last updated: 7. augusta 2020 - 06:11 (+02:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky