„Koľko ľudí sa zmestí do Afriky?“ začal Pavel Štrunc všeobecnou otázkou. Kechlibar odvetil, že to záleží na tom, aké životné podmienky sú ešte prijateľné. „Ten kontinent je pomerne veľký, ale za európskych podmienok by tam asi aj súčasné obyvateľstvo malo problém žiť, keby mal mať každý klimatizáciu a auto, a tiež netreba zabudnúť na to, že veľká časť toho kontinentu je ťažko obývateľná, že sú to púšte, ako je Kalahari alebo Sahara,“ uviedol Kechlibar s tým, že predchádzajúce modely a prepočty počítali s najväčším nárastom obyvateľstva v Ázii, ale tam sa populačný rast spomaľuje, a teraz sa ukazuje, že Afrika v otázke obyvateľstva porastie rýchlejšie, než sa očakávalo.
Kechlibar z toho odvodzuje, že vzrastie tlak na vysťahovávanie. „To bývalo vždy, pretože my už sme videli veľakrát v histórii situáciu, keď v nejakej oblasti začalo prudko vzrastať obyvateľstvo. Prvýkrát sa to stalo v 18. storočí v Británii. To bolo prvýkrát, keď úmrtnosť prudko poklesla a pôrodnosť zostávala rovnaká. Spočítajte, koľko ľudí dnes na svete hovorí po anglicky, a pritom je to taký malý ostrov,“ zabrúsil do histórie Kechlibar a vymenoval všetky veľké anglofónne krajiny ako USA, Kanadu, Austráliu, Indiu a Južnú Afriku.
Štrunc sa opýtal, či teda dôjde k niečomu podobnému aj teraz. Kechlibar je k tomu skeptický. Všetky úrodné oblasti sveta sú podľa neho už zabrané. Moderátor sa opýtal, či to znamená, že dôjde k dystopickým scenárom boja o pôdu a o vodu. Kechlibar to nevylúčil a pripomenul, že púšť má v Afrike tendenciu sa rozširovať a rastúca populácia sa delí o stále rovnaké množstvo vody a pôdy. A doplnil ešte jeden fenomén, prebytok mladých mužov. Z histórie podľa neho vyplýva, že agresori vo vojnách mali práve tento prebytok a mohli mladých mužov použiť ako „kanonenfuter“. Povedal, že asi pred 10 rokmi sledoval stránky jedného izraelského matematika, ktorý opakovane vyjadroval obavu o zloženie populácie v Sýrii. A po piatich rokoch sa ukázalo, že jeho obavy boli oprávnené.
Kechlibar pokračoval, že to, čo zažívame teraz v Európe, je len slabý odvar toho, čo sa deje v Afrike, a ako príklad dal Južnú Afriku, kam sa sťahujú ľudia zo Zimbabwe, pretože hospodárstvo v Zimbabwe nefunguje. Podľa Kechlibara sa síce podarilo pozastaviť migračnú krízu, ale potenciál je stále veľký a nebezpečný. Ako príklad krajiny, kde sa schyľuje k masívnemu nárastu populácie, vybral Kechlibar Niger. V Nigeri tvoria podľa dát, ktoré našiel, 20 % populácie ľudia mladší ako 5 rokov a hrozí, že v relatívne krátkom čase sa populácia, ktorá má 22 miliónov obyvateľov, rozrastie na 70 miliónov. A keď sa pracovníci neziskoviek snažia šíriť antikoncepciu, tak narážajú na odpor, pretože je zvykom mať veľa detí. Kechlibar potom citoval jedného Nigerčana: „Boh nám dáva deti a jedlo. A keď nie, tak nie.“ Ale dodal, že Nigerčania sú väčšinou príliš chudobní na to, aby si mohli dovoliť pašerákov.
Štrunca potom zaujímalo, aký je prístup Bruselu k tejto otázke. Kechlibar odvetil, že Brusel reagoval oneskorene a iniciatíva väčšinou vychádzala od štátov na migračnej ceste. Vraj už v roku 2012 a 2013 sa stredomorské štáty sťažovali, že sú tzv. priechodnými štátmi. „Dosť dlho sa to na tej najvyššej úrovni ignorovalo. Potom niekedy v roku 2015 došli k názoru, že jednou z odpovedí je prerozdeľovanie, to bolo politicky očividne neúspešné. Ale najväčšia iniciatíva vždy vychádzala od členských štátov. Taliansku cestu nezavrel Brusel,“ poznamenal matematik. Na otázku, či sa Brusel vydá nemeckou alebo talianskou cestou, odpovedal, že Brusel pravdepodobne potichu schváli taliansky prístup.
Štrunc Kechlibarovi pripomenul, že súčasnú migračnú krízu kedysi vyhlásil za demoverziu tej, ktorá ešte nastane, a opýtal sa ho, či ide o milióny alebo dokonca desiatky miliónov ľudí. „Keď sa robia prieskumy verejnej mienky v Afrike, tak vám v niektorých oblastiach povedzme tri štvrtiny ľudí povedia, že by chceli ísť do Európy. Samozrejme, nie každý to realizuje,“ odpovedal okľukou Kechlibar. „S tým narastajúcim populačným tlakom si myslím, že toto riziko musíme brať vážne. To nie sú žiadne žarty, ak Lagos jedného dňa narastie na 100 miliónov obyvateľov. To je mesto, ktoré malo v roku 1950 veľkosť Ostravy. Takže málokomu sa tam bude chcieť žiť,“ doplnil ešte matematik.
Zdroj: Info.cz
Celý rozhovor nájdete na webe Info.cz.
