nedeľa, 25 júla, 2021
18.9 C
Bratislava
Úvod Aréna Mesík: Dôjde k ďalším migračným vlnám

Mesík: Dôjde k ďalším migračným vlnám

Nie je otázka “či”, ale “kedy” dôjde k ďalším migračným vlnám. Súčasný vzostup svetových cien potravín má rovnaký potenciál ako hlad, ktorý v roku 2011 spustil revolúciu v arabskom svete – takzvanú “Arabskú jar”. Tá potom behom pár rokov viedla k migračnej kríze, ktorá zatriasla celou Európou – hovorí analytik globálnych rizík Juraj Mesík.

Svetové ceny potravín už 12 mesiacov po sebe rastú. Vzrastajú ceny mäsa, obilnín, oleja, cukru…  Toto zasahuje náš svet, nazvime to, nejakými nepríjemnými reakciami,  že treba vynaložiť eurá naviac za potraviny, ale pre chudobnú časť sveta je to správa priam existenčná. Vysvetlíte nám, prosím, že prečo? 

Oproti máju 2020 sú svetové ceny potravín vyššie už o 39,7% a blížia sa k rekordu v roku 2011, keď boli ešte o 7,5% vyššie. 

Vývoj zachytáva tento graf Indexu cien potravín FPI, ktorý každý mesiac aktualizuje Svetová organizácia pre potraviny a poľnohospodárstvo FAO:

Pre nás, občanov Európy, sú vyššie ceny potravín zatiaľ len nepríjemnosťou. Zafrfleme, že menu v reštaurácii zdraželo o euro či dve, ale hlad nám zatiaľ nehrozí. Byť Európanom totiž znamená patriť medzi bohatých tohto sveta, aj keď si to väčšina občanov Slovenska nedokáže uvedomiť, lebo nikdy neboli v Indii, v Afrike, Rusku a v iných chudobných krajinách sveta. V mnohých chudobných krajinách sveta ale ľudia spotrebúvali už pred rokom viac ako polovicu svojich príjmov na nákup potravín. 

Rast svetových cien potravín nedolieha na všetky krajiny naraz a rovnako, vieme sa na to pozrieť?

Najzraniteľnejšie sú tie krajiny, ktoré sú najviac závislé od dovozu potravín – napríklad všetky arabské krajiny ich dovážajú viac ako 50%. Tie krajiny, ktoré samé dopestujú veľkú časť svojich potravín sú viac zraniteľné lokálnym vývojom – no a veľa  krajín je niekde medzi. Vezmime ako príklad 210-miliónovú Nigériu, najľudnatejšiu krajinu Afriky. Viac ako polovica obyvateľov tam žije za menej ako 2 doláre denne – to je 1 euro 70 centov na deň. Tamojší štatistický úrad zistil, že viac ako 50% obyvateľov – teda zhruba 20-násobok počtu Slovákov – bolo už koncom roku 2020 nútených znižovať spotrebu potravín. Odvtedy tam len v marci stúpli ich ceny o 23%.

Hovorí sa, že spoločnosť delia od zrútenia len tri dni hladu. Potom sa začína sociálne, politicky a nakoniec aj bezpečnostne destabilizovať. Bol to hlad, čo v roku 1789 spustilo Veľkú francúzsku revolúciu, ktorá zatriasla celou Európou, aj to, čo v roku 2011 spustilo revolúcie v arabskom svete – takzvanú “Arabskú jar”. Tá potom behom pár rokov viedla k migračnej kríze, ktorá tiež zatriasla celou Európou. Súčasný vzostup svetových cien potravín má rovnaký potenciál.

Je tu teda pomene vysoké riziko ďalšej migračnej vlny a krízy, ktorá môže zasiahnuť Európu?

Celkom určite áno: nie je otázka či k ďalším migračným vlnám dôjde, ale kedy. Čas, predovšetkým stupňujúca sa klimatická kríza a explozívny populačný rast v Afrike, arabskom svete a v Ázii, jednoznačne pracujú proti nám. Druhá otázka je, ako bude reagovať Európa: do akej miery nechá hranice pootvorené a do akej miery ich zabuchne. V názore na túto otázku sú Európania hlboko rozpoltení, prežívame klasický spor hlavy a srdca, rozumu a citu. Chladný rozum hovorí dvere zabuchnúť, cit a kresťanská milosrdnosť, na ktorú sa mnohí odvolávajú, hovorí pomáhať trpiacim. Pozerať sa nečinne na umierajúce deti nie je žiadna mravná výhra – ale rozum hovorí, že pomôcť všetkým nedokážeme. To ale neznamená, že by sme sa nemali snažiť pomáhať aspoň tým, ktorým pomôcť dokážeme. Ale hlavy a srdcia Európanov sa nechcú rozprávať.

Žiaľ, my Slováci sme ako národ nedozreli k zodpovednosti. Ako malé deti veríme, že to my sme tí chudobní na svete a že západná Európa má pomáhať nám. To, že by sme my mali pomáhať niekomu inému je väčšine Slovákov na hony vzdialené. Tomu zodpovedá smiešne malá rozvojová pomoc, ktorú Slovensko poskytuje chudobným krajinám. Z Bruselu s nenásytným hladom berieme miliardy, ale strašne nás bolí vydať na pomoc chudobnejším aj pár miliónov. A nikomu to u nás nevadí – druhým dychom budeme rozprávať o kresťanstve, ale láska k blížnym sa nás týka, len keď ide o lásku bohatých k nám.

Od akých faktorov závisí ďalší vývoj, keď hovoríte, že otázka nestojí “či”, ale “kedy” dôjde k ďalšej migračnej vlne? Čo ju môže urýchliť a čo naopak, spomaliť?

Jedným katalyzátorom rastu svetových cien bude ďalšie tlačenie mien centrálnymi bankami v reakcii na koronakrízu. Centrálne banky vytvárajú menu z ničoho – už ani netlačia bankovky, len ťukajú do klávesníc počítačov čísla s veľa nulami a “zázrakom” sa z nich stávajú fiatové meny. Latinské slovo “fiat” znamená zhruba “staň sa”. Takto vytvorená fiat mena nie je ničím krytá, ale je na svete a do niečoho sa musí naliať. Nalieva sa do cien všetkého možného, firemných akcií aj komodít, vrátane potravín. Vytvára ilúziu čarovného rastu bohatstva tých, čo bohatstvo už mali, hoci reálne nič nepribudlo – naopak. Väčšina ľudí ale žije v blaženej nevedomosti o tom, ako vznikajú „peniaze“ a čo to vlastne centrálne banky sú a robia. 

Tradičným katalyzátorom rastu cien potravín – a zdrojom hladomorov – ale býva nepriazeň klímy, teda suchá, vlny horúčav alebo naopak extrémne dažde. Pokiaľ zasiahnu veľké územia najvýznamnejších potraviny-exportujúcich  krajín – napríklad USA, Európy a pár ďalších štátov mierneho klimatického pásma – na trhy príde málo zrnovín a ceny idú rýchlo hore. Rovnako ak nepriazeň počasia zasiahne iné veľké krajiny – napríklad Čínu: tie vykúpia svetové trhy a ich zvýšený dopyt tiež vytlačí svetové ceny nahor. Rýchlo sa zhoršujúci stav klímy zvyšuje riziko častého opakovania takýchto klimatických udalostí. 

Arabskú jar okrem rokov nepretržitého sucha na Blízkom východe spustila  vlna extrémnych horúčav a sucha v južnom Rusku v lete 2010. Rusko vyhlásilo embargo na vývoz pšenice – jednej z potravín na ktorých stojí už tisícky rokov ľudská civilizácia – jej cena začala prudko rásť a o pár mesiacov sa začal arabský svet zosypávať. Pokiaľ by také sucho zasiahlo USA alebo Európu, svetové ceny potravín by stúpli ešte oveľa viac.

Graf ukazuje extrémnu teplotnú odchýlku počas ruskej vlny horúčav v lete 2010

The Russian Heat Wave of 2010: Summer Temperatures | Climate Central

Ako by pandémia, ktorá ekonomicky zasiahla Európu, spomínali sme tlačenie mien centrálnymi bankami, ale ešte inak, ako podľa vás ovplyvnila potenciálnu ďalšiu migračnú vlnu a postoje jednotlivých štátov?  

Pandémia výrazne zvýšila necitlivosť obyvateľov Európy a ich vlád k ľudskému utrpeniu. Zbytočne tu zomreli stovky tisíc ľudí, ktorým vlády neposkytli dostupnú, lacnú a účinnú prevenciu a liečbu covidu, ale zdá sa, že Európania to vcelku ochotne akceptovali. Tu na Slovensku je 17 a pol tisíca zbytočných čerstvých hrobov – a všetko je v pohode, nikto za to nenesie zodpovednosť. Bezostyšne sa tvárime, že zhruba 15 x viac Slovákov ako starších a viac urbanizovaných Fínov a Nórov u nás zomrelo len tak akosi “z vôle Božej” – nie v dôsledku akcií a hlavne absencie akcií korupčno-plagiátorskej vlády. Na Slovensku je to tak – zabudnite, skutok sa nestal.

Toto znecitlivenie k utrpeniu a smrti vlastných spoluobčanov sa pravdepodobne premietne aj do vzostupu bezcitnosti verejnosti a vlád voči utrpeniu cudzincov. Nepomohli sme vlastným spoluobčanom – prečo by sme mali pomáhať cudzím, zvlášť ak ešte majú aj inú farbu kože a prípadne sa aj hlásia k iným náboženstvám a mýtom? Vyústi to najskôr do toho, že hladujúcim pošleme covidové vakcíny, ktoré sa v Európe nespotrebujú. Aby sme sa mohli tváriť ako tí, čo svetu pomáhajú.

728*90

1 komentár

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

NAJČÍTANEJŠIE

Slovensko
Pozitívne vzorky 392,302 Úmrtí 12,534 Uzdravení 379,359 Infikovaných 409 Last updated: 25. júla 2021 - 04:55 (+02:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky
- Reklama -