piatok, 30 októbra, 2020
12.2 C
Bratislava
Úvod Aréna Nebojte, pán Hrušínský! Tereza Spencerová k situácii: Koronavírus, migrácia, k tomu zelená...

Nebojte, pán Hrušínský! Tereza Spencerová k situácii: Koronavírus, migrácia, k tomu zelená EÚ… Veľmi vážne závery

Pozrime sa na rozšírenie koronavírusu na širšom Blízkom východe. Iránu kosí vírus aj vládnych predstaviteľov. Je pravda, že Peržania nebezpečenstvo COVID-u 19 nielen podcenili, ale aj tutlali? Myslíte, že chudobnejšie krajiny, najmä africké, budú zasiahnuté mimoriadne? A otvorene sa pýtajme: Aká môže byť infekčnosť novej choroby u migrantov, ktorí sa dobývajú do Grécka?

Všeobecne na Blízkom východe nie je zatiaľ situácia nijako kritická. Napríklad turisticky lákavý Egypt so stovkou miliónov obyvateľov hlási 60 prípadov nákazy, pričom takmer polovica nakazených sa vraj už aj vyliečila, a jedinou tamojšou obeťou bol nemecký turista, ktorý si podľa všetkého koronavírus do Hurgady priviezol so sebou z domova.

Veľký nárast hlási Katar, Saudi alebo Bahrajn, ale sú to stále len rádovo stovky prípadov.

A napríklad Kuvajt je na tom z hľadiska počtu potvrdených prípadov zhruba rovnako ako my, ale pritom už zrušil všetky letecké spojenia so svetom a vyhlásil zákaz chodenia von, nechali zavrieť reštaurácie, zakázali akékoľvek verejné zhromažďovanie a na 14 dní platí akýsi „štátny sviatok“, čiže povinné voľno pre všetkých. Pekne doma, za zatvorenými dverami.

V regióne je na tom najhoršie, ako hovoríte, Irán, kde už koronavírus zabil vyše 350 ľudí. Možno máte pravdu v tom, že Teherán spočiatku údaje o nákaze „tutlal“, napokon hrozbu marginalizovali pri „rozbehu“ epidémie prakticky všetky štáty.

A čo viac, blízkovýchodnú náturu všeobecne nejakými zákazmi a príkazmi aj tak nemožno príliš „zošnurovávať“. Takže aj keby „netutlali“, epidémia by prepukla tak či tak, bez ohľadu na to, že by prišli hneď od začiatku s nejakými radikálnymi krokmi. Ak navyše máte hromady fanatikov, ktorí v rámci prejavov náboženskej horlivosti olizujú akési posvätné mreže, máte jednoducho problém.

Navyše ich špecifický problém spočíva v amerických sankciách, ktoré okrem iného zakazujú aj dodávky liekov a látok, z ktorých sa lieky môžu vyrábať. Čiže Západ môže Irán kritizovať za to, ako situáciu zvláda, ale Teherán môže ukázať práve na Západ a hodiť väčšinu viny na neho. A bude mať navyše aj pravdu. Ak teda Západ vo svojich stratégiách „zmeny režimu“ stále počíta s tým, že by si mohol nejako získať „srdcia a mysle“ iránskych davov a nasmerovať ich proti ich vláde, tak v týchto dňoch a týždňoch v mysliach iránskych davov znovu len potvrdzujeme svoju monštruóznosť.

Pokiaľ ide o tých migrantov, na ktorých sa pýtate, je ťažké odpovedať. Turecko ako také hlási zatiaľ jediný prípad koronavírusu, navyše u človeka, ktorý si ho priviezol z Nemecka. Ale Ankara otvorene počíta s tým, že situácia taká ideálna nezostane a nutne sa zhorší. A z toho plynie, že aj keď medzi migrantmi na gréckej hranici aktuálne žiadne veľké počty infikovaných byť nemusia, dajme vírusu čas a všetko sa zmení.

Minulý týždeň ste odhadovali, že Erdogan od nášho „vydierania“ príliš veľké očakávania nemá. Z návštevy vrcholnej delegácie EÚ v Turecku možno súdiť, že bude chcieť hlavne peniaze. Ako rokovanie medzi EÚ a Tureckom hodnotiť? Z Bruselu hrozili, že predsa Erdogan musí ustúpiť a že Grécko sa musí postarať o utečencov. To neznie veľmi presvedčivo.

Myslím, že sme sa o tom bavili už niekedy pred týždňom, pred dvoma. Európa prešla počas piatich rokov od hesla „to zvládneme“ k aktuálnemu „svoje hranice musíme brániť“. Čiže otočka o 180 stupňov. Popretie seba samej.

Iste, určite tým niekomu môže urobiť radosť a iných zarmútiť – tieto tábory si jednoducho počas piatich rokov len vymenili „nálady“ –, ale celkovo to robí skôr dojem akéhosi blúdenia. „Raz vyskúšame to, a keď to nebude fungovať, tak vyskúšame zase toto.“ Ale keď nepôjde toto, tak budeme robiť čo? To je podľa mňa zásadná otázka, na ktorú dnes asi v Bruseli nikto nevie jasne a konkrétne odpovedať.

Preto tam Erdogan pri rokovaniach musel byť s nervami v koncoch. Priviezol akúsi „reformu“ migračnej dohody a po dvoch hodinách namosúrene utiekol bez toho, aby prehodil jediné slovo. A vzápätí si do Istanbulu pozval na 17. marca Merkelovú s Macronom, čím dal jasne najavo, že sa s tými „panákmi“ v Bruseli už baviť nehodlá a pôjde rovno za tými, ktorí skutočne rozhodujú. Alebo z jeho pohľadu za „seberovnými“, ak chcete.

Recep Tayyip Erdogan

Recep Tayyip Erdogan. Zdroj: TASR

Uvidíme, ako sa ich rozhovory skončia, ale je celkom isté, že prosté navýšenie európskeho „výkupného“ Turecku už stačiť nebude.

Pritom všetkom platí, že ak by Turecko naozaj vypustilo na Európu tie milióny migrantov, čím by Erdogan doma znovu opanoval rozvášnenú politickú situáciu a upokojil silné protiutečenecké nálady, máme fakt veľký problém. Hovoríme síce, že je „nutné brániť hranice“, ale nikto zodpovedný sa ešte neodvážil konkretizovať, ako sa to bude robiť v prípade, že naozaj pôjde do tuhého…

Keď sa ešte zameriame na ten migračný problém na gréckych hraniciach, tak sa zdá, že Gréci pekne pritvrdili a s migrantmi sa nebabrú. Od liberálnych elít znejú frázy typu „v Grécku umiera humanita a európske hodnoty“ a pod. Lenže sa zdá, že v čase vírusovej epidémie asi radoví Európania nemajú príliš chuť ľutovať migrantov. Došla situácia tak ďaleko, že dotyční majú jednoducho smolu? A zmapoval už niekto poriadne, čo sú zač, akej národnosti, ako dlho boli v Turecku a pod.?

Ja neviem, či sa s tým Gréci naozaj „nebabrú“, pretože je otázka, čo si kto pod tým pojmom predstavuje.

Ale ako hovorím, k hranici nedorazili žiadne milióny migrantov. Turecká strana síce v mnohých ohľadoch tú grécku provokuje, ale ešte stále očividne počíta s nejakou dohodou, a preto ich stále ešte cez hranicu neženie „pod tlakom“.

Čiže: aj keď situácia môže z televízie vyzerať kriticky, v skutočnosti môže byť oveľa, naozaj oveľa horšia.

A je všeobecne šialené, mimochodom, že sa milióny ľudí – ľudských bytostí – stávajú prostými a hlavne ľahko obetovateľnými pešiakmi vo veľkých politických hrách. Už len fakt, že o nich s Tureckom handlujeme, znovu jasne dokladá, že všetky tie omieľané „európske hodnoty“ sú len dávno vytunelované pojmy bez obsahu.

Pre EÚ je však holým nešťastím, že migračná kríza prichádza v časoch epidémie koronavírusu, ktorá prakticky zastavila Taliansko a s každým dňom viac a viac ochromuje celý kontinent, zatiaľ čo vedenie EÚ do toho razí „zelenú dohodu“, ktorá môže podľa odhadov európskych odborových centrál zlikvidovať až 11 miliónov pracovných miest.

A tých problémov a podivných nápadov je tu, samozrejme, oveľa viac, pričom to všetko akoby vytváralo „dokonalú búrku“, ako radi hovoria v Amerike. Katastrofálnu situáciu, z ktorej EÚ bez jasného a silného vedenia a vnútornej jednoty nemôže vyjsť bez „straty kvetinky“, keď to mám povedať veľmi eufemisticky.

Ľudské, ekonomické a k tomu aj spomínané „hodnotové“ straty môžu byť, a zrejme aj budú, ťažko napraviteľné, prinajmenšom v dohľadnom horizonte. Ale je, samozrejme, otázkou, prečo potom škody „naprávať“ do stavu, ktorý bol doteraz, keď práve tento stav nedokázal tým škodám zabrániť. Možno sa namiesto toho objaví „okno príležitosti“ začať aspoň niektoré veci robiť inak. Uvidíme. Už roky opakujem, že sa terajší systém reformovať nedá, že by bolo jednoduchšie ho pokrčiť, vyhodiť do koša a začať z gruntu nanovo. Možno sa k nejakej takej situácii blížime.

Ak sa pýtate na identitu migrantov, tak sa stavím, že Turecko o nich bude mať pomerne dobrý prehľad. Je však otázkou, za čo sa o svoje informácie s nami podelí.

Angela Merkelová zaujala ku koronavírusu pomerne odovzdaný postoj – že sa s tým nedá nič extra robiť. Ako to hodnotiť v porovnaní s čínskym príkladom, kde sa zdá, že vírus zastavili? A veľmi tvrdo povedané: Burzy letia dolu a podnikatelia nariekajú. Nielen pán Hrušínský a jeho divadlo, teda.

Ako som už naznačila v predchádzajúcej otázke, pán Hrušínský sa fakt nemusí báť, že by v tom zostal sám, naopak, čo nevidieť „zdochne koza aj susedom“, pretože vývoj v Európe naznačuje, že po divadlách sa zavrie možno skoro všetko.

Keď som v stredu ráno ešte v rozospatosti zazrela titulok, ktorý v podstate len lakonicky citoval lakonickú Merkelovú, že vraj sa nakazí až 70 percent Nemcov, fakt som sa veľmi rýchlo prebudila.

Angela Merkelová

Angela Merkelová. Zdroj: TASR

Chápem význam občianskych a iných slobôd a sú mi naozaj drahé, ale nikdy by mi nenapadlo, že budú nadraďované aj pandémii. Fakt to tentoraz „zvládneme“? Ak ten COVID 19 zase rýchlo nezmutuje do niečoho strašnejšieho, asi nebudú umierať ľudia po desaťtisícoch, nieto po miliónoch, ale aj tak. Chod spoločnosti sa do značnej miery zastaví. A ak to bude nielen v dôsledku samotného vírusu, ale aj riadene, tak v poriadku, mne – a iste nielen mne – pripadá logické, že určitá prevencia je účinnejšia ako následné sčítanie škôd. A tie budú veľké, bez debaty.

Na druhej strane, samozrejme, nie je dôvod na prepadávanie nejakej hystérii, panike alebo strachu, ktorý akoby sa šíril rýchlejšie ako vírus sám. Jednoducho, nerobme unáhlené závery, umývajme si tie ruky, ak sme to nerobili náhodou už pred epidémiou, klaďme nahlas otázky, prečo sa deje to, čo sa deje, ale pritom všetkom sa hlavne nepoddávajme strachu.

Na jednej strane síce nie je čas a priestor na nejaké frajerinky, ale súčasne nie je dôvod ani na paniku. Koniec koncov, 99,9999999 percenta z nás to očividne prežije.

A potom, za nejaké tri-štyri mesiace, až epidémia podľa všetkého opadne, bude čas začať pokojne riešiť, ako znovu pomôcť na nohy pánovi Hrušínskému a ďalším divadlám. Alebo sa napríklad rozhliadnuť okolo, či ešte vôbec existuje nejaká EÚ, prinajmenšom v podobe, v akej sme ju poznali doteraz. Alebo zhodnotiť, čo sme sa počas epidémie dozvedeli o sebe a ľuďoch okolo.

Rusko koronavírusom mimoriadne netrpí – dokonca sa uvažuje, že hokejové majstrovstvá sveta by sa zo Švajčiarska presunuli do Soči. Namiesto toho však Rusi spadli do ropnej cenovej vojny so Saudmi. O čo v tom vlastne ide? Kto viac riskuje? Môže sa stať, že Rusi upadnú do ďalšej rozpočtovej krízy, pretože cena ropy pod 30 dolárov je jednoducho málo? A inak, čo povedať k návrhu, aby v rámci novej ústavy mohol Putin znovu kandidovať?

Keď som videla, že Putin môže byť prezidentom Ruska až do roku 2036, tak mi ako prvé napadlo niečo ako „ty kokos, ja už budem dávno pod zemou a on tam bude vládnuť stále…“. Pobavilo ma to. Iný kraj, iný mrav. Väčšine Rusov to zatiaľ nijako zásadne neprekáža, tých päť opozičníkov, ktorí vedia robiť hluk, akoby ich bolo sedemnásť, nemá zmysel príliš brať vážne, a tak nech si to Rusko užije. Je to fakt ich problém.

Vladimir Putin

Vladimir Putin. Zdroj: TASR

Rozhodne im do toho nebudem hovoriť v situácii, keď si sami nevieme rady a v rámci EÚ nemáme ani istotu, že máme nejaké vedenie v zmysle toho slova.

Ale pýtate sa na „ropnú cenovú vojnu“ a hovoríte, že je to vojna Saudov proti Rusom. No, ono to tak možno zvonku vyzerá, ale Saudi aj Rusi si môžu nízke ceny za ropu dovoliť, pretože aj pri 30 dolároch za barel sú stále ešte v pluse. A vďaka tomu si udržia svoj podiel na globálnom trhu.

A pritom cena aktuálne už z tých počiatočných 30 zase trochu stúpla asi na 35 dolárov. V stredu sa k znižovaniu cien pridali ešte Irak, Spojené arabské emiráty a Kuvajt, takže dumping vládne ropným svetom. A v ňom jediným porazeným zatiaľ sú americkí frackingoví ťažiari, z ktorých len minimum vie ťažiť ropu za 40 dolárov za barel, ale väčšina ťaží za 60 dolárov. Takže „cenová vojna Saudov proti Rusku“ zatiaľ najviac útočí na USA a je preto otázkou, či to mali dohodnuté vopred alebo sa to tak nejako „vyvrbilo cestou“. To zatiaľ nie je jasné.

Ale pýtate sa na ruské „prežitie“ pri nízkych cenách ropy. Nejaký čas, hovorí sa o štyroch rokoch, to podľa najrôznejších západných analýz vraj ustoja bez problémov celkom iste. Ich štátny rozpočet stojí na 40 dolároch za barel, takže nič extra aktuálne neprerába, v posledných rokoch si vďaka dohodám s OPEC nahromadili 560 miliárd dolárov, takže majú z čoho dolepovať prípadné diery v rozpočte, a čo viac, na rozdiel od Saudov Rusko hospodári bez deficitu v rozpočte.

Chcem povedať, že ak niekto v tej cenovej vojne „žmurkne ako prvý“, zrejme to nebudú Rusi. Ale ich minister energetiky už upokojuje situáciu, vraj že sa ropa za pár mesiacov zase zdvihne. Tak uvidíme.

Koronavírus, ropná cenová vojna, Erdoganova migračná minikríza… Ako sa to všetko môže podpísať na bojoch v Idlibe? Vynúti si Turecko západnú pomoc? Dohodne sa s Putinom? A keď sme pri tej Sýrii, možno čakať, že až sa „vyrieši“ Idlib, obrátia sýrsko-ruské sily pozornosť na severovýchod Sýrie, teda na Kurdov? V USA už padajú výzvy, že v takom prípade ich Američania predsa musia podržať…

Na bojoch v Idlibe sa súbeh globálnych udalostí nijako nepodpíše.

Turecko pre formu žiada svojich „partnerov“ z NATO o pomoc, ale Aliancia má svojich koronavírusových starostí dosť a navyše nie je pripravená ísť do ďalšej intervencie na území zvrchovaného štátu len preto, aby Turecku pomohla brániť teroristov z al-Káidy. To už by bolo naozaj bizarné.

Mimochodom, nie je bez zaujímavosti, že zatiaľ čo Erdogan žiada NATO o pomoc, sám sťahuje z Idlibu ťažkú techniku. Všetko je to skrátka len hra…

Pritom už sa s Putinom minulý týždeň dohodol, prinajmenšom pre najbližšie týždne, na zastavení paľby a prerozdelení zodpovednosti za konkrétne idlibské oblasti. A z dohôd akosi plynie, že turecká armáda už nebude pomáhať džihádistom, na ktorých sa „prímerie“ nevzťahuje, takže sa Idlib nakoniec skôr alebo neskôr „vyrieši“. A bude jednoducho oslobodený od džihádu.

A áno, po Idlibe sa sýrska armáda stočí východným smerom. Ako prvý na rane je, samozrejme, kurdský Afrin, ktorý teraz ovládajú „tureckí“ džihádisti, ale Ankara ich už skoro šesťtisíc vyviezla na „použitie“ v Líbyi, takže by to prípadne pre sýrsku armádu nemal byť veľký problém. Ak však rusko-turecké dohody nestanovia pre najbližšiu budúcnosť inak. A za Afrinom je hlavným cieľom východ Sýrie, kde sú „americkí“ Kurdi a americké jednotky, ktoré tam ilegálne okupujú sýrsku ropu.

Úprimne, neviem si predstaviť, že by Trump, ktorý chcel zo Sýrie odísť už dávno, nechal svojich vojakov naozaj bojovať proti sýrskym, aby pred nimi hájili sýrsku ropu. Čiže je naopak pravdepodobné, že krátko po oslobodení Idlibu bude mať Trump konečne „dôvod“ na odsun zo Sýrie a jastrabi v USA budú môcť len brblať…

Donald Trump

Donald Trump. Zdroj: TASR

A hovorili ste o Kurdoch. Správanie ich elít a ich nekonečná dôvera v spojenectvo s USA, ktoré ich predhodili už aj Turkom, je pre mňa nepochopiteľné. Teda ak „nehovoria“ len balíky peňazí pre Kurdov „tam hore“, samozrejme.

Deje sa toho veľa. Čo by ste odporučili prioritne sledovať?

No, teraz by sme asi všetci mali sledovať hlavne svoju telesnú teplotu, nie?

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

NAJČÍTANEJŠIE

Smrtnosť na COVID-19 nie je na úrovni chrípky. Podľa WHO potrvá, kým spoznáme skutočnú úmrtnosť na toto ochorenie

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) netvrdí, že smrtnosť na ochorenie COVID-19 je na úrovni bežnej chrípky. Upozorňuje na to ministerstvo zdravotníctva (MZ) v...

Počet obetí zemetrasenia v Grécku a Turecku stúpol na 14, viac ako 400 ľudí je zranených

Najmenej 14 obetí na životoch a viac ako 400 zranených si vyžiadalo zemetrasenie, ktoré v piatok zasiahlo Turecko a Grécko, informovala agentúra...

ÚVZ SR: Prevádzkovatelia aj zamestnávatelia budú môcť požadovať doklad o negatívnom teste

Prevádzkovatelia zariadení a zamestnávatelia budú môcť od 2. novembra od 5.00 h požadovať od osôb doklad o negatívnom teste na ochorenie COVID-19....

Poľský prezident navrhuje zmiernenie prísnej legislatívy pri interrupciách

Poľský prezident Andrzej Duda navrhol v piatok zmiernenie prísnej legislatívy týkajúcej sa interrupcií. Urobil tak v snahe upokojiť rastúce napätie v krajine,...

Niet lepšieho spôsobu, ako preukázať dobré susedské vzťahy, uviedol Korčok k výpomoci rakúskych medikov

Minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) privítal pomoc Rakúska a Maďarska pri celoplošnom testovaní v súvislosti s ochorením COVID-19. TASR o...

Premiér pozval ľudí na plošné testovanie. Máme tak šancu vykročiť v ústrety slobode, uviedol

Premiér Igor Matovič (OĽANO) pozval všetkých ľudí na víkendové plošné testovanie na COVID-19. Hovorí o pokuse predísť úplnému lockdownu a boji za...

Český parlament schválil predĺženie núdzového stavu

Poslanecká snemovňa českého parlamentu v piatok schválila predĺženie núdzového stavu v krajine o ďalšie tri týždne – do piatka 20. novembra. Informoval...
Slovensko
Pozitívne vzorky 55,091 +3,363 Dnes Úmrtí 212 +12 Dnes Uzdravení 12,508 Infikovaných 42,371 Last updated: 30. októbra 2020 - 23:53 (+01:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky