Spolupracovník Klausa st.: Že by tu Afričania pracovali? Nie. A čo s nimi, keď nastúpia tí roboti?

    0
    Václav Klaus (vpravo) a Jiří Weigl (Autor: Hans Štembera)

    Prvá otázka znela, či sa migračná kríza skončila. Šimon Pánek si myslí, že áno.

    Weigl: Čísla možno klesli, ale príčiny zostali rovnaké

    „To, že mnoho ľudí vníma migráciu ako veľký problém, je do značnej miery spôsobené vlastne tou vlnou politického populizmu, tým, že veľa politikov v nás vyvolalo strach, vzbudilo v nás pocit, že sme v ohrození,“ hovorí Pánek a ako dôkaz predložil záver prieskumu, že aj priemerný obyvateľ si myslí, že v Česku je 10 % obyvateľov z krajín mimo EÚ, pritom ide o 2,7 %.

    Dodal, že aj v roku 2015, keď bola kríza najväčšia, prišiel do Európy len dvojnásobok priemerného počtu prisťahovalcov.

    „Za posledných 20 rokov inak do Európy prišlo približne 20 miliónov imigrantov, ktorých Európa napospol prijala, integrovala, zamestnala,“ tvrdil Pánek.

    Podľa Jiřího Weigla sa však kríza neskončila, zažívame údajne len taktickú prestávku.

    „Čísla možno klesli, ale tie príčiny, tie okolnosti, ktoré viedli k tej eskalácii pohybu migrantov cez Stredozemné more, tie vlastne zostali všetky rovnaké,“ povedal.

    Stále podľa neho prevláda pokrokársky pohľad na migráciu, že mení krajiny k lepšiemu. Tento názor podľa neho zastávajú hlavne zelení, ktorí udávajú tón debaty.

    Moderátor sa potom Weigla opýtal, či to, že čísla klesli pod predkrízové hodnoty, neznamená, že EÚ a členské štáty sú schopné dostať migráciu pod kontrolu.

    Podľa Weigla v medzičase prebehli v kľúčových krajinách dôležité voľby a mlčiaca väčšina dala najavo, že jej nie je ľahostajné, ako sa mení demografické a etnické zloženie obyvateľstva.

    „Európska únia tú migráciu pod kontrolu, samozrejme, nedostala a zvládnuť ju nemohla,“ poznamenal Weigl a dodal, že kríza eskalovala práve preto, že sa krajiny mohli správať ako čierni pasažieri.

    „Keby nebolo možné z Grécka posielať všetky tie zástupy migrantov okamžite ďalej do centra Európy, keby to isté nemohlo robiť Taliansko, keby to nemohlo robiť Španielsko, ten postup miestnych orgánov voči migrácii by bol úplne iný.“

    Pánek: EÚ situáciu zvládla, v Turecku zostali 4 milióny migrantov

    Predtým v debate padlo, že Grécko údajne nedokáže chrániť svoje hranice. Weigl to rozporoval s tým, že Grécko má asi tretiu či štvrtú najsilnejšiu armádu v Európe.

    Šimon Pánek s Weiglom nesúhlasil, podľa neho je jasné, že EÚ situáciu zvládla, pretože vďaka dohode s ňou zostali v Turecku 4 milióny migrantov.

    Denemarková: Utečeneckou kríza ukázala, že sme nezrelou spoločnosťou

    „Čo bolo spoločné východnej Európe a čo ma úplne bolelo, to bol ten spôsob, ktorý poznám z dejín, ktorý sa ukazoval, ukazuje, neustále sa opakuje. Vy nejakú skupinu na základe kolektívnej viny okamžite odľudštíte, to znamená kriminalizujete. Tu sa politikom, prezidentovi atď. podarilo túto skupinu vykresliť, že všetci kradnú, prenášajú choroby, znásilňujú ženy, všetci sú vyznávači, fanatici islamu,“ povedala spisovateľka Radka Denemarková a dodala, že si potom tí, ktorí proti nim bojujú, osobujú právo chrániť spoločnosť.

    „Ukázalo sa, že tento starý spôsob, ktorý nasal tie smeti dejín, rasizmus, antisemitizmus, sexizmus, tá propaganda, ktorá fungovala, tak pomohla populistom, a tá vlna, ktorá sa zviezla s tou utečeneckou krízou, nám zároveň ukázala, akou sme nezrelou spoločnosťou,“ doplnila spisovateľka.

    Proti tomu výrazne protestoval jeden človek z publika, ktorý namietal, že Česká republika je veľmi solidárna napríklad s Ukrajincami.

    Následne sa debata stočila smerom k zamestnanosti a tomu, či Európa potrebuje migrantov. 

    Jiří Weigl síce uznal, že Česko momentálne trpí nedostatkom pracovníkov, ale keď sa vraj človek pozrie na západnú Európu, tam nedostatok pracovných síl nehrozí.

    Zároveň podotkol, že sa už dlho hovorí o priemysle 4.0, keď roboti nahradia práve prácu nekvalifikovaných zamestnancov, takže mu príde nerozumné otvárať hranice práve kvôli tomu.

    A keď moderátor otázku upresnil, či by migrácia mohla vyriešiť krátkodobo nedostatok pracovných síl, Weigl uviedol, že záleží odkiaľ, pretože migranti z Afriky nebudú mať kultúrne, kvalifikačné ani jazykové zázemie, aby mohli nahradiť pracovníkov na českom trhu.

    A integrácia podľa neho nie je len otázkou toho, ako zamestnať súčasnú vlnu migrantov, ale aj ako zaistiť, aby sa ani ich potomkovia necítili vykorenení a nevítaní väčšinovou spoločnosťou.

    Tí najchudobnejší sa vraj sťahovať nebudú

    Problémy sveta sa podľa neho nedajú riešiť tým, že časť obyvateľstva sa presunie do vyspelých krajín.

    Weigl sa zameral aj na klimatické zmeny, ktoré vraj podľa niektorých budú hlavným hýbateľom migrácie v budúcnosti.

    Podľa neho je naopak migrácia z Afriky ukážkou toho, že sa životná úroveň zlepšuje, pretože sa viac a viac ľudí dokáže dostať na breh Stredozemného mora.

    A tí najchudobnejší a najviac ovplyvnení klimatickou zmenou sa vraj sťahovať nebudú. Ďalej sa podľa neho málo pozerá na dopytovú stranu, teda na to, aké dávky sú európske štáty ochotné dávať migrantom.

    - Reklama -