Tag: geopolitika

Ako sa majú tí Rusi cítiť, keď boli označení, že dávajú do ampuliek asi niečo iné ako vakcínu? By som sa divil, keby nepodnikli...

Ruský fond priamych investícií (RFPI) požiadal slovenskú vládu o vrátenie dodávky vakcíny Sputnik V. V oznámení zverejnenom na oficiálnom účte RFPI na sociálnej sieti...

"Prajem vám veselý večer. Prečo veselý? Preto veselý, lebo to, na čo sa pozeráme, to už nestojí ani za kritiku, ani za nadávanie, to...

ROZHOVOR Priznám sa, že som na tieto výrazy alergický. Každý melie o hybridných stratégiách, asymetrickej vojne, fake news a tak ďalej, hovorí bývalý šéf Vojenského spravodajstva a niekdajší veľvyslanec Českej republiky v Afganistane generálmajor v zálohe Petr Pelz. „Osemdesiat percent článkov v základných médiách je dielom štátom organizovanej propagandy,“ cituje zo záverov rešerše jednej americkej univerzity z roku 2016. „Mojim skúsenostiam a pocitom sa zdá toto číslo zodpovedajúce,“ dodáva.

Kým europoslanci Monika Beňová a Branislav Škripek nesúhlasia s naštartovaním procesu aktivácie článku 7 Európskou komisiou, eurokomisár Maroš Šefčovič hlasoval za jeho spustenie. Milan Krajniak zo Sme rodina jeho hlasovanie považuje za zahanbujúce. Podľa SaS pasivita slovenskej vlády v tejto veci môže viesť k tomu, že rozhodnutie slovenskej diplomacie bude mať negatívne následky na povesť Slovenska. Môže to priniesť nečakané situácie do geopolitického priestoru, zhodnotil analytik Ján Baránek, ktorý si nie je istý, či si európski politici uvedomujú všetky súvislosti, keď idú s Poľskom takto na hranu.

ROZHOVOR „Trump je taký nevídaný zjav,“ podotýka v rozhovore pre Parlamentné listy profesor Alexander Tomský. Vyjadruje sa aj k americko-ruským vzťahom: „Trumpovi by stačilo desať minút rokovania s Putinom a pochopil by, že Amerika nemá s Ruskom takmer žiadny geopolitický záujem.“ Zároveň upozorňuje na to, že hospodárstvo ruskej ríše je v mizernej kondícii a lepšie to nebude. Politológ Tomský analyzuje situáciu EÚ a domnieva sa, že rozpad Únie je nevyhnutný. Môžeme vraj len riešiť otázku, ako dlho potrvá a aký bude mať priebeh. „Moslimský príval znamená: zachráň sa, kto môžeš, preto sa posilnil Vyšehrad,“ dodáva.

„Môžete to nazývať ako chcete, ale sme vo vojne s Ruskom a ľudia na Západe by si to mali čo najrýchlejšie uvedomiť. Sýria, Gruzínsko a Ukrajina sú len rôzne fronty toho istého konfliktu,“ tvrdí americká politická expertka.

ROZHOVOR Začína sa nová doba. Na kľúčovú pozíciu sa dostal človek, ktorý by mohol prezentovať iné poňatie bezpečnosti, aké predstavovali jeho predchodcovia. „Toto nie je kompromis, ale jasný signál, ako si Trump predstavuje medzinárodné vzťahy,“ hodnotí vymenovanie Rexa Tillersona do pozície ministra zahraničia USA politológ profesor Oskar Krejčí. „To nie je žiadny zakuklený komunista. Je predstaviteľom modernejšieho poňatia medzinárodných vzťahov,“ hovorí Krejčí na adresu ropného magnáta. Zároveň upozorňuje: „Dohoda Washington – Moskva, ktorá neberie do úvahy záujmy Číny, je neprijateľná, pretože sa dostaneme z dažďa pod odkvap.“

Matador americkej zahraničnej politiky, poradca niekoľkých amerických prezidentov Zbigniew Brzezinski sa aj vo svojich 88 rokoch zaujíma o medzinárodnú situáciu. V pozícii zahraničnopolitického poradcu Baracka Obamu spísal úvahu, v ktorej vyhlasuje, že rola USA ako svetového policajta končí, ale neexistuje veľmoc, ktorá by mohla túto rolu prevziať. V záujme USA je spolupráca s Ruskom a Čínou tak, aby výbušný sud Blízkeho východu neohrozil celý svet. Nový americký prezident teda musí urobiť toto...

Zmení sa zahraničná politika Erdoganovho Turecka po nevydarenom puči? Využije Moskva možné zhoršenie vzťahov medzi Západom a Tureckom vo svoj prospech? Bude Turecko v Sýrii a priľahlom regióne viac aktívne alebo oslabia Erdoganove čistky armádu natoľko, že Turecko bude musieť z oblasti ustúpiť do nedobrovoľného ústrania? Na možné dôsledky puču v Turecku sa z pohľadu ruskej zahraničnopolitickej stratégie pozrela pre Parlamentné Listy Veronika Sušová-Salminen.

ANALÝZA Len v priebehu tohtoročného mája sa ruský prezident Vladimir Putin stretol s viac ako trinástimi predstaviteľmi cudzích štátov alebo medzinárodných organizácií. Ruský líder prišiel po pol roku do členskej krajiny EÚ Grécka, zúčastnil sa na samite Rusko – ASEAN, prijal premiérov mnohých krajín vrátane Srbska a najnovšie Izraela. Do kremeľského kalendára zahraničnopolitických aktivít nazrela pre PL Veronika Sušová-Salminen.

„Svet sa momentálne nachádza vo veľmi zložitej a turbulentnej fáze formovania nového globálneho systému. Dochádza k čoraz závažnejšiemu názorovému štiepeniu v otázke, aké presné kontúry by mal nabrať nový medzinárodný systém,“ uviedol v rozhovore pre maďarský denník Magyar Nemzet minister zahraničia Ruskej federácie Sergej Lavrov. Nech už sa však stane čokoľvek, Rusko je vraj pripravené odraziť akúkoľvek hrozbu.

Podľa riaditeľa Európskej rady pre zahraničné vzťahy Marka Leonarda nastala nová doba intervencionizmu. Západ už postupne prestáva baviť vojensky riešiť problémy cudzích krajín a na jeho miesto nastupuje Rusko, Čína a Blízky východ, ktoré sa miešajú do záležitostí svojich susedov. A to z doteraz nevídaných dôvodov.

Na tému svetového ekonomického a politického diania a úlohy Ruskej federácie na medzinárodnej scéne prednášal v pondelok večer v Prahe Nikolaj Starikov, známy ruský spisovateľ, politický analytik a novinár. Starikov, ktorý je obchodným riaditeľom Prvého kanálu ruskej štátnej televízie v Petrohrade, je často prezentovaný ako vplyvný ideológ s väzbami na Kremeľ, takže ním prezentované stanoviská môžu byť posvätené samotným ruským vedením.

Ruský prezident Vladimir Putin sa domnieva, že za sankciami proti jeho krajine v súvislosti s konfliktom na Ukrajine stoja geopolitické kalkulácie. "Sankcie Západu nemajú pomôcť Ukrajine, ale geopoliticky zatlačiť Rusko," povedal v rozhovore pre dnešné vydanie nemeckého denníka Bild.