Na začiatku mája priletel na návštevu do juhoruského mesta Soči japonský premiér Shinzo Abe. Ako je známe, vzťahy medzi oboma krajinami nie sú vzorové pre záťaž minulosti a japonský postoj k ukrajinskej politike Moskvy. Napriek tomu spolu obe krajiny komunikujú. Návšteva bola predovšetkým prípravným diplomatickým kolom na plánovaný samit G7 v Japonsku, ktorý sa konal na konci mája. A japonský premiér sa v Soči zrejme snažil testovať situáciu práve pred samitom, ktorý však nakoniec nič nové vo vzťahu k vylúčenému Rusku nepriniesol.
Skupina ASEAN a Rusko
Zatiaľ čo západné veľmoci svoje postoje k Rusku odmietajú zmeniť, nezápadný svet sa správa inak. V druhej polovici mája hostili v Soči výročný samit Rusko – ASEAN, v rámci ktorého sa Vladimir Putin dvojstranne stretol so zástupom predstaviteľov členských krajín, teda ministerskými predsedami Laosu, Kambodže, Vietnamu, Malajzie alebo Thajska, Bruneja a Mjanmarska, ktorí na samit do Ruska prišli. ASEAN je organizácia zhromažďujúca štáty juhovýchodnej Ázie a utvára ju regionálne zamerané bezpečnostné, ekonomické a kultúrne spoločenstvo. Záujmy Ruska v tejto oblasti sú predovšetkým ekonomické, ale aj bezpečnostné vrátane témy boja proti terorizmu.
Výsledky samitu potvrdili doterajší trend strategického dialógu Rusko – ASEAN a nová deklarácia odsúhlasená v Soči signalizuje vôľu tento dialóg posilňovať. Konkrétny obsah spolupráce do budúcna priniesol takmer tridsaťstránkový Komplexný plán spolupráce medzi Ruskom a ASEAN.
Putinova byzantská návšteva v EÚ
Na konci mája tohto roka sa potom konala nepochybne významná návšteva prezidenta Ruska v Grécku, ktoré je členom Európskej únie a NATO. Návšteva bola prvou cestou ruského lídra do krajiny EÚ za uplynulý polrok. Vzťahy medzi Gréckom a Ruskom sú v dnešnom kontexte zvláštne, nielen s ohľadom na kultúrnu blízkosť. Grécko sa dlhodobo považuje za jednu z krajín, ktorá má voči Moskve vlastný kurz, a to aj napriek súčasnej kríze vzťahov medzi EÚ a Ruskom. Cesta mala navyše symbolický význam, lebo Putin navštívil významné historické miesta byzantského a gréckeho pravoslávia v Aténach na svätom vrchu Athos vrátane miestneho ruského kláštora. Návšteva predstavovala – mimochodom – príležitosť na ďalšie stretnutie Putina s patriarchom celej Rusi Kirilom (a to už druhýkrát v tomto mesiaci).
Témou návštevy Grécka bola, samozrejme, vo všeobecnejšej forme spolupráca medzi oboma krajinami, ktorej, súdiac podľa všetkého, Moskva pripisuje pomerne veľký význam. A to aj napriek tomu, že grécke možnosti v Európskej únii sa pre Rusko zatiaľ ukázali byť málo efektívne. Význam návštevy pre Rusko ilustruje fakt, že Vladimir Putin vydal po svojom návrate v gréckych novinách zvláštne poďakovanie, kde Grécko označil nielen za „partnerov“, ale aj za „dávnych priateľov“.
Grécko však nie je v tejto súvislosti v Európskej únii jediné. Podľa najnovších správ z fínskeho hlavného mesta príde Vladimir Putin na jednodňovú návštevu do ďalšej členskej krajiny EÚ Fínska, a to skoro po trojročnej pauze (zatiaľ naposledy bol vo Fínsku v roku 2013). Každoročná návšteva ruského prezidenta vo Fínsku na začiatku leta pritom patrila do počiatku ukrajinskej krízy k pravidelným udalostiam vo vzájomných vzťahoch oboch susedov. V najbližších dňoch sa chystá stretnutie medzi ministrami zahraničia Ruska a Fínska Lavrovom a Soinim. Rozoberať sa budú témy ako ekonomika, Brexit a EÚ, ale neprekvapivo aj veľmi citlivá otázka potenciálneho členstva Fínska v NATO. Potenciálne členstvo Fínska v NATO hrozí zmarením doterajších fínsko-ruských vzťahov, pretože Moskva sa s ním len ťažko zmieri.
A informácie na doplnenie: Putin príde na osobne odovzdané pozvanie fínskeho prezidenta Sauliho Niinista, ktorý bol v Moskve, opäť ako jeden z mála európskych politikov, na pracovnej návšteve 22. marca tohto roku.
Sankcie voči Rusku a EÚ, resp. USA
Pokiaľ ide o otázku obmedzenia európskych sankcií alebo ich zrušenia, zo samotnej Európskej únie sa ozývajú trochu zmiešané hlasy. Bruselské vedenie tvrdí, že sankcie budú predĺžené bez akýchkoľvek zmien. Nemecké špičky sa však v poslednom čase vyjadrujú už menej jasne, čo signalizuje, že Nemecko možno hľadá nové spôsoby, ako sa k Rusku (a ukrajinskému problému) postaviť. Nemecká kancelárka Merkelová minulý týždeň povedala, že dlhodobým cieľom by mala byť integrácia európskeho ekonomického priestoru a Ruska tak, aby vznikol ekonomický priestor „od Lisabonu po Vladivostok“. Projektu (ktorý už pred rokmi navrhoval Putin v súvislosti s eurázijskou integráciou) podľa jej slov bránia otázky okolo Ukrajiny (a Krymu), čiže neplnenie minských dohôd.
Americká strana má na sankcie jednoznačný názor a požaduje od európskych spojencov ich ďalšie predĺženie. Aspoň sa zdá, že s týmto posolstvom prišiel do Paríža námestník ministra financií USA práve v čase, keď sa mala vo francúzskom Senáte prerokúvať otázka budúcnosti – respektíve zrušenia – sankcií, ktorú navrhuje opozícia. V tejto súvislosti stojí za zmienku ďalšia Putinova aktivita z minulého mesiaca, a to stretnutie so skupinou predstaviteľov francúzskych podnikateľských kruhov, kde Putin hovoril hlavne o tom, že žiadna z viac ako päťsto francúzskych firiem, ktoré sú na ruskom trhu, z Ruska neodišla…
Srbsko a otvorené dvere Izraela
Úplne od veci nie je ani to, že Moskva hostila v máji, krátko pred cestou do Grécka, srbského znovuzvoleného premiéra Aleksandara Vučića. Srbský premiér priletel do Moskvy v čase, keď sa ešte len formuje nová srbská vláda, ktorá vzišla z parlamentných volieb v máji. Srbsko je ďalšou z krajín, tentoraz mimo EÚ, ktoré voči Moskve zastávajú svojbytný postoj. Ten čerpá z dlhých historických tradícií a spoločnej pravoslávnej viery. To, že Srbsko nie je členom EÚ, mu dalo v súčasných podmienkach, aspoň ekonomicky, o niečo väčší priestor. Podľa všetkého ho nebude chcieť ani do budúcna opustiť.
Konečne by pozornosti nemala ujsť júnová návšteva izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v Rusku, ktorú doplnila správa o tom, že Rusko vyplatí penzie bývalým občanom ZSSR dnes žijúcim v Izraeli. Preložené do jazyka politiky – je to bod pre Netanjahua, ktorý potrebuje voličskú podporu medzi ruskojazyčným izraelským elektorátom z krajín ZSSR. Rokovanie so šéfom izraelskej vlády nadväzovalo na minulú Netanjahuovu návštevu v apríli 2016 a týkalo sa aj sýrskej krízy a koordinácie vojenskej a ďalšej spolupráce oboch krajín v tomto priestore. Netanjahu dokonca v poskytnutom rozhovore ruským médiám povedal: „Rusko je svetová veľmoc. Izrael je regionálna veľmoc. Chápeme, že máme dosť spoločných záujmov.“ Dokonca neskôr vyhlásil: „Dvere Izraela sú pre Rusko otvorené a Rusko má otvorené dvere pre Izrael.“
Dodatok: Putin v máji znovu rokoval s predstaviteľmi Kataru ohľadom riešenia sýrskej krízy. Katar patrí k arabským krajinám, ktoré finančne a vojensky podporovali sýrsku protiasadovskú opozíciu.
Rusko a investície z Východu
Medzinárodný kalendár schôdzok Vladimira Putina v máji naplnila ešte jedna udalosť. Išlo o májové stretnutie ruskej hlavy štátu s prezidentom čínskeho finančného projektu Ázijskej banky pre infraštruktúrne investície (ABII), do ktorého rámca Rusko vstúpilo a kde má po Číne a Indii najväčší kapitálový podiel. ABII je banka, ktorá sa má podľa čínskych plánov stať alternatívnou finančnou štruktúrou západných finančných inštitúcií, ako sú MMF alebo Svetová banka. Schôdzka v Soči sa mala neprekvapivo dotýkať investícií banky do veľkých infraštruktúrnych podnikov (Transsibírska magistrála, projekt Severnej námornej cesty atď.) v Rusku, ktoré sa Putinova vláda snaží získať.
Izolácia Ruska?
V porovnaní s o niečo menej rušným aprílom sa šéf Kremľa v máji diplomaticky veľmi činil. Zdá sa, že východným smerom a mimo Európy má Rusko, obrazne povedané slovami premiéra Netanjahua, dvere otvorené. Tento trend sa rozhodne nezmenil a ukazuje už dlho, že nezápadné krajiny majú (aj vďaka inej zemepisnej polohe a záujmom) trochu iné priority než západní strážcovia „hodnôt“ a susedia Ruska.
Už sýrsky angažmán a dohoda s Iránom ukázali dosť jasne, že Rusko do prvej ligy skrátka patrí. Ale smerom na západ, predovšetkým vo vzťahu k EÚ, je situácia stagnujúca aj napriek dvojstranným špecifikám, ktoré predviedlo Grécko a o ktoré sa bude najskôr usilovať Fínsko. V prípade NATO sa už rozbehla ďalšia špirála vzájomného konfrontovania a nedôvery. Všetky špekulácie a diplomatické náznaky ohľadom európskych sankcií doteraz skončili ich novým predĺžením a jednotvárnou rétorikou o nutnosti dodržiavať minské dohody. Odhadovať dopredu, ako to bude vyzerať na ďalšom samite EÚ, sa podľa náznakov politikov a správ dá len veľmi ťažko. Navyše Washington v tom už má zrejme jasno.
Mimochodom, počas diplomaticky rušného mája si šéf Kremľa s kancelárkou Merkelovou a prezidentmi Hollandom a Porošenkom kvôli situácii na Ukrajine telefonovali dohromady raz…
autor: vss
