Lintner svoj komentár začína citáciou jedného z poslancov. „Takáto forma rokovania v noci? Ako najvážnejší bod? Do desiatej večer? V prvý deň rokovania?“ pýtal sa poslanec KDH J. Brocka v stredu 16. septembra asi o 20:15 v rokovacej sále parlamentu, keď začínal svoje vystúpenie v rozprave k Informácii o aktuálnej situácii riešenia migračnej krízy v EÚ. „Otázky adresoval prítomným poslancom vládnej strany SMER-SD, ktorí väčšinou presadili, aby rozprava o tejto vážnej téme pokračovala aj po uplynutí pravidelného času konca rokovacieho dňa o 19.00 hod“ uvádza analytik. Podľa Lintnera „naozaj nebol dôvod rokovať pod rúškom tmy o tejto téme, v ktorej je Slovensko v centre pozornosti pre odmietavý postoj ku kvótam“.
Ku kvótam jasné NIE!
„Lídri Európskej komisie určite nežiadali od slovenských poslancov, aby im svoj postoj oznámili do rána druhého dňa. Navyše v čase, keď sa J. Brocka pýtal, tak v rokovacej sále už nebol prítomný ani jeden z trojice politikov, ktorí utečeneckú tému na verejnosti najčastejšie prezentujú a zúčastňujú sa aj rokovaní Európskych rád a samitov: ani premiér R. Fico, ani minister zahraničných vecí M. Lajčák, a ani minister vnútra R. Kaliňák,“ konštatuje Lintner. Z vlády bol v tom čase prítomný iba jej podpredseda pre investície Ľubomír Vážny. Podľa publicistu Brockove otázky mali síce svoju logiku, ale nepatrili iba vládnym poslancom, rovnako ich mohol adresovať aj do radov opozície. Pretože všetky opozičné strany sa dali pri tejto téme zatlačiť do kúta tým, ako prebrali premiérove zmystifikovanie termínu povinné kvóty. „SMER-SD prirodzene mohol nadobudnúť dojem akejsi zbytočnosti diskutovať o utečencoch, keď aj tak k povinným kvótam zaznievalo z každého poslaneckého miesta naprieč celým politickým spektrom len NIE!“ uvádza analytik.
Ľudský prístup k problému
Ľubomír Lintner pripomína, že prvý raz sa o utečencoch diskutovalo v slovenskom parlamente pred letom 23. a 24. júna a vtedy z prítomných 128 prítomných poslancov hlasovalo za odmietnutie kvót 125, zdržala sa iba M. Gibalová z KDH a nehlasovali nezaradení poslanci M. Huba a J. Miškov. Gibalová nevystúpila na júnovej schôdzi v rozprave, ale vo faktickej poznámke k navrhovanému uzneseniu vyjadrila veľmi výstižne, v čom by mala byť podstata ľudského prístupu k problému: „My v ňom síce vyjadrujeme, odsudzujeme, zdôrazňujeme, deklarujeme, odmietame, konštatujeme, pripomíname, podčiarkujeme, vyzývame, ale chýba mi tam jasná deklarácia, že sme ochotní prijať osoby podľa nami určených kritérií… Chcem povedať, že súcit je nanič, ak nenasleduje konkrétny skutok, čiže ja sa tu nebudem sporiť, či máme veľký súcit, malý súcit, priemerný súcit, ale ak nenasleduje skutok, tak ten súcit je nám úplne nanič.“ Od týchto slov uplynulo 85 letných dní, počas ktorých sme na televíznych obrazovkách mohli sledovať dramatické zhoršovanie migračnej krízy, ktoré bolo sprevádzané aj emotívnymi tragickými situáciami, keď na rakúskej diaľnici našli dodávku so 71 mŕtvymi telami utečencov, či keď more na tureckú pláž vyplavilo mŕtve telíčko 3-ročného Ajlana Kurdího, uvádza Lintner.
Slovensko utečencov odmieta
Mediálny analytik sa zaoberá aj snahami Maďarska o zastavenie utečeneckej krízy. „Kamery zaznamenali aj výstavbu nového ostnatého plota medzi Maďarskom a Srbskom a nezvykle ostrý zásah maďarských policajtov proti utečencom, ktorí na nich zaútočili nezvládajúc sklamanie, že práve pred nimi sa zavrel priechod, cez ktorý ešte hodinu pred tým prešli tisícky ich krajanov,“ hodnotí zásah maďarských bezpečnostných síl Lintner. Podľa neho sa postoje politikov počas leta vo viacerých krajinách Európskej únie zmenili k väčšej ústretovosti k prijímaniu utečencov, no čoraz viac sa ukazuje, že najviac zatvrdlé ostáva k nim Slovensko. „Vo väčšinovej mienke verejnosti, aj v postojoch politikov. Tento týždeň v parlamente väčšinová jednota k odmietnutiu povinných kvót. Z prítomných 119 poslancov hlasovalo 117, z nich za bolo 115, proti nebol nikto, zdržali sa dvaja (M. Dzurinda, M. Huba) nehlasovali dvaja (A. Přidal, I. Mikloš),“ pripomína publicista.
Súcit je nám na nič
M. Gibalová, ktorá v júni hovorila, že „ak nenasleduje skutok, súcit je nám nanič“, bez toho, aby vyslovila k téme nejaký názor, tento týždeň už zahlasovala za odmietnutie povinných kvót. Rovnako sa však zachoval aj zvyšok poslaneckého klubu KDH, výnimkou bol iba A. Přidal, ktorý sa prezentoval, ale rozhodol sa nehlasovať. „Zrejme si v poslednej chvíli spomenul na svoje slová vo faktickej poznámke o dcére, ktorá je vydatá v Nemecku a nerozumela tomu, prečo otec v júni zahlasoval za odmietnutie kvót, keď Slovensko by malo azylovo zúradovať len taký počet utečencov, ktorý je na úrovni tisícin percenta z počtu jeho obyvateľov. Pritom mnohí z kresťanských demokratov boli dva dni pred hlasovaním na púti v Šaštíne, kde si mali možnosť vypočuť naozaj otvorené a kritické slová arcibiskupa Cyrila Vasiľa, sekretára Kongregácie pre východné cirkvi, k morálnemu stavu slovenskej spoločnosti, pričom neobišiel ani prístup k utečencom: „Za pár mesiacov sme naše srdcia zatvrdili obavou, ktorá vidí v každom, kto klope na naše dvere, v každom utečencovi, bez rozdielu, len potenciálneho teroristu alebo špekulanta, zabúdajúc na to, že aj od nás sme periodicky migrovali, kvôli chudobe i politickému útlaku a že aj dnes desaťtisíce našich rodákov si tiež hľadajú obživu a lepší život v zahraničí.“
Prekvapivý populizmus
„Som prekvapený neschopnosťou opozície vymedziť sa voči populizmu a demagógii R. Fica, ktorý hneď v druhej vete svojho vystúpenia v parlamente použil slová, že krajina je ohrozená.,“ komentuje Lintner. Ojedinelou opozičnou výnimkou bol podľa neho aktuálne nezaradený poslanec M. Huba, ktorý vyjadril svoj postoj a v hlasovaní sa zdržal: „S tým, aký postoj k tejto problematike zvolil od začiatku pán premiér, mám úplne zásadný problém… …podľa môjho názoru je škodlivý a v konečnom dôsledku pre Slovensko nebezpečný a kontraproduktívny, a teraz to nemyslím len z nejakého geopolitického hľadiska vo vzťahu k našim partnerom v Európskej únii, ale aj z hľadiska mentálnej budúcnosti občanov Slovenska, pretože do duší našincov zaštepil ešte silnejší pocit strachu a xenofóbie, než tomu bolo dosiaľ.“
Odmietanie kvót je fetiš
Podľa Lintnera sa „odmietnutie povinných kvót sa pre celé politické spektrum stalo doslova fetišom, hoci povinné kvóty vznikli iba z dôvodu, že dobrovoľnosť v prijímaní utečencov v niektorých európskych krajinách, osobitne na Slovensku, zlyhala“. Analytik pripomína, že už na začiatku sa spomínaný J. Brocka v reakcii na jeden z bodov uznesenia, v ktorom Národná rada zdôrazňuje potrebu solidarity s členskými štátmi Európskej únie pri riešení tohoto problému, pýtal: „ Je miera pomoci, ktorú ponúka slovenská vláda dostatočným prejavom solidarity s členskými štátmi Európskej únie, ktorí sú najviac postihnutí migračnou krízou? … Sto sýrskych kresťanov, keď sa v iných krajinách bavia o tisícoch, o desiatkach tisícov utečencov? Ja si myslím, že práve takýto prístup slovenskej vlády drží pri živote návrhy o povinných kvótach.“ V hlasovaní sa však J. Brocka pridal k tým, čo kvóty odmietajú. Rovnako tak urobil Líder Most-Híd B. Bugár, hoci v rozprave jasne argumentoval: „V júni na tomto mieste som hovoril o tom, že aj bez kvót máme na to, aby sme prijali dobrovoľne 700 utečencov… Dalo sa to urobiť úplne bežne, bez hystérie tak, ako sa to deje na Slovensku už dve desaťročia bez toho dokonca, aby si to verejnosť všimla…. V roku 2004 sme zvládli 10-tisíc žiadateľov o azyl… Lenže urobiť správny krok bolo ťažké, keďže prieskumy ukazovali, že 75 % Slovákov za najväčší problém považuje migrantov… Je dôležité sa správať ako partner a nesprávať, alebo netváriť sa, že problémy Európy sa nás netýkajú.“
Slováci dobre vedia čo to je ekonomická migrácia
Aj argumentácia ďalších opozičných poslancov v rozprave bola podľa Lintnera veľmi racionálna. Ako príklad uvádza V. Novotného: „Ekonomickej imigrácii nikto nerozumie možno lepšie ako Slovensko. 150 rokov sú Slováci ekonomickí imigranti. Tie desaťtisíce Slovákov, ktoré žijú dnes v Anglicku, tam išli ako čo? Nepracujú tam náhodou preto, ako hovoria moji priatelia z východného Slovenska, lebo tam viem zarobiť tisíc libier a doma by som robil v Michalovciach viazanky za 400 euro. Nie sú tam náhodou z ekonomických dôvodov?“ Lintner poukazuje na to, že V. Novotný svoj postoj v hlasovaní nevyjadril, nezúčastnil sa na ňom. Spomína aj vystúpenie F. Šebeja: „Niekto strašil možnosťou, že v rámci tých migrantov sa sem prešmyknú nejakí islamskí teroristi, tak sa musím takmer nahlas zasmiať. Preboha, veď tí bojovníci Islamského štátu, ktorých je v danom okamihu okolo 40 až 50-tisíc, možno až polovica z nich sú Európania. Keď budú chcieť prísť do Európy robiť džihád, tak sadnú na najbližší dopravný prostriedok a vrátia sa domov, do Francúzska, do Veľkej Británie, do Nemecka, do Belgicka, do Španielska a budú tu! Oni sa nemusia prešmyknúť v gumovom člne. Oni majú európsky pas!“ Publicista dodáva, že ani Šebej nebol medzi hlasujúcimi.
Infiltrácia teroristov je nepravdepodobná
Opozícia sa mohla podľa Lintnera pýtať Fica aj Kaliňáka od koho majú informácie o rizikovosti infiltrácie utečencov bojovníkmi Islamského štátu, keď protiteroristický koordinátor Európskej únie Gilles de Kerchove tvrdí: „Bol by som veľmi prekvapený, ak by Islamský štát míňal čas a úsilie posielaním jednotlivcov alebo tímov s utečencami do Európy. Nebojím sa toho.. Pre ISIS je oveľa lepšie vziať európskeho občana priamo v Európe, nie cudzinca, vytrénovať ho v Sýrii, počkať, kým sa nepovšimnutý vráti späť a použiť jeho.“ Publicista pripomína, že Hans-Georg Maassen, riaditeľ nemeckého Spolkového úradu na ochranu ústavy, ktorý plní úlohy vnútroštátnej tajnej služby, jednoznačne odmietol šíriace sa fámy, že extrémistická organizácia Islamský štát posiela svoje teroristické komandá v prezlečení za utečencov. „Úrad, ako aj Spolková spravodajská služba tieto podozrenia prešetrovali. Nepotvrdilo sa však, že by sa zakladali na pravde,“ zdôraznil Maasssen.
Opozícia rezignovala
Lintner vo svojej analýze uvádza, že opozičný politici „úplne rezignovali na možnosť poukazovať na geopolitické súvislosti premiérovej otvorenej kritiky partnerov v Európskej únii o ich podpore konfliktu v Sýrii“. Postoje typu, nech si to riešia tí, ktorí to celé spôsobili vyvolávajú podľa Lintnera necelý rok pred začiatkom nášho predsedníctva pochybnosti, či je Slovensko schopné byť v tejto krízovej dobe kvalitným lídrom európskeho spoločenstva. „Bokom zostali aj otázky, že premiér a minister vnútra svojou argumentáciou prispievajú k ešte silnejšiemu pocitu strachu a xenofóbie v občanoch na Slovensku. Divím sa, že si opozícia nespomenula na roky reforiem, keď tiež väčšinová verejná mienka bola proti ich uskutočňovaniu. Ale išla do toho,“ uvádza publicista. Aj pri téme utečenci mala podľa Lintnera dostatok vecnej argumentácie na to, aby pri odmietaní kvót nechala SMER-SD osamotený. „Najmä, keď po júnovom samite a dohode na dobrovoľnom rozdelení 40-tisíc utečencov prišiel R. Fico iba s číslom 100 sýrskych kresťanov. Odvtedy mohli opoziční politici poukazovať, že povinné kvóty sú práve dôsledkom takého nesolidárneho postoja,“ tvrdí analytik.
Opozícia na to premiérovi skočila
Opozícia sa však podľa Lintnera nechala nalákať premiérom na jednotu odmietania povinných kvót. „Tá jednota sa však pri argumentácii Roberta Fica javí ako politicky scestná, a ako ukázali tento týždeň prieskumy agentúry FOCUS a Polis Slovakia, pomohla rastu preferencií vládnej strane, opozícii určite nie,“ uvádza. Lintner pripomína, že pritom práve opozičné strany často deklarujú, že chcú byť vo voľbách alternatívou voči SMER-SD, no ale ťažko sa voliči budú prikláňať k opozícii, keď napríklad B. Bugár v priamej televíznej diskusii s R. Ficom 6-krát povedal: „Súhlasím s vami, pán premiér“, hoci aj v parlamente vecne argumentoval, že odmietanie kvót, ale pritom neprejaviť ústretovosť k prijatiu utečencov, Slovensko v zahraničí poškodzuje. Zhrnul bývalý politik a publicista.
Postoj politikov mätie aj médiá
Tá vonkajšia jednota k odmietaniu kvót, ktorá ide cez celé politické spektrum, je však podľa Ľubomíra Lintnera mätúca aj pre médiá. „V Správach RTVS síce môžete sledovať, že sú redaktori priamo na dvoch miestach hraničných priechodov, v Bruseli sú aktuálne až dvaja redaktori (zaujímavým momentom je, že k téme ešte neoslovili podpredsedu EK M. Šefčoviča, neurobilo to zatiaľ žiadne médium, hoci by bolo zaujímavé vedieť, čo k téme utečenci hovorí líder kandidátky SMER-SD). Téma utečenci zaberá 15 až 20 minút časového priestoru, ale spot v deň parlamentnej rozpravy k utečencom sa zaoberal viac dôsledkami, aké kroky môže podniknúť Slovensko, keď bude na rokovaní ministrov vnútra v kvótach prehlasované kvalifikovanou väčšinou, ako rozmanitosťou názorov poslancov,“ tvrdí mediálny analytik.
Podľa Lintnera sa dramaturgovia a moderátori diskusných relácií príliš nezaoberajú sledovaním parlamentnej rozpravy, keď v televíznom šote zazneli iba hlasy Fica, Lajčáka, Figeľa, Kaníka a Čisláka. „Výsledkom je potom situácia, ktorá sa udiala v stredajších Správach a komentároch RTVS, kde sa stretla dvojica poslancov nielen v symbióze krstných mien Juraj Blanár (SMER-SD) a Juraj Droba (SaS), ale najmä v absolútnej symbióze argumentácie. Diváci si potom povedia: veď naozaj nemá nikto iný názor“ uviedol.
Ľubomír Lintner uznáva, že P. Bielik síce do Témy dňa pozval deň po parlamentnej diskusii predsedu zahraničného výboru F. Šebeja, ale rozhovor viedol viac líniou, kto je vinný za konflikt v Sýrii, ako líniou, čo spôsobí odmietavý postoj Slovenska ku kvótam pre budúcnosť krajiny v únii. B. Dobšinský bol v relácii Sobotné dialógy v diskusii s Kaliňákom výborne argumentačne vybavený, ale minister vnútra mu v odpovediach unikal v zmysle „donutilovského“ spôsobu rozprávania: Pýtajte sa na čo chcete, na čo chcem vám odpoviem!
