Tag: KSS

ROZHOVOR Orientácia na človeka a snaha o jeho dôstojný a spravodlivý život sú hodnotovo blízke lídrovi kandidátky Komunistickej strany Slovenska (KSS) vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) Jozefovi Hrdličkovi. Zaujíma ho aj environmentálna problematika. V rozhovore pre TASR však povedal, že členstvo Slovenska v Európskej únii (EÚ) je v mnohých oblastiach prínosom, no vidí aj nevýhody. Aby mohol toto členstvo hodnotiť pozitívnejšie, musí podľa Hrdličku prejsť Únia ešte veľký kus cesty.

Vo veku 94 rokov v nedeľu zomrel komunistický politik a dlhoročný slovenský premiér Peter Colotka. Na sociálnej sieti o tom informuje Centrum pre dokumentáciu totalitných režimov.

"Je to veľký krok k zjednoteniu všetkých skutočne ľavicových strán na Slovensku. Sme otvorení spolupráci aj s inými stranami, ktoré majú podobné programové hodnoty ako my," šéf KSS.

V stredu 10. januára uplynulo 105 rokov od narodenia Gustáva Husáka, významného slovenského komunistického politika, ktorého po účasti v Slovenskom národnom povstaní odsúdili ako nacionalistu, aby sa nakoniec stal generálnym tajomníkom Komunistickej strany Československa a prezidentom ČSSR. Pozitívnych komentárov k výročiu sa nezdržali smerák Ľuboš Blaha ani podpredseda komunistov Jalal Suleiman, naopak kriticky Husáka vníma pravicové politické spektrum. A čo si o Husákovi myslí historik?

Skutočnú alternatívu znamenajúcu jednoznačné nadradenie verejného prospechu pred záujmom jednotlivcov a privátnych skupín. To vo svojej vízii sľubuje kandidát Komunistickej strany Slovenska (KSS) na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Jalal Suleiman. „Chcem tvrdý dohľad nad tým, aby peniaze VÚC nekončili v rukách spriaznených podnikateľov,“ zdôraznil Suleiman. Je až takmer neuveriteľné, že s jeho myšlienkami sympatizujú aj bývalý disident a predseda vlády, ako aj exprezident.

Bývalý šéf KDH a expremiér Ján Čarnogurský bude voliť za bratislavského župana Jalala Suleimana. Vyhlásil to v krátkom videu, ktoré zverejnil na sociálnej sieti. Paradoxne tak bývalý disident plánuje dať svoj hlas podpredsedovi komunistickej strany.

Z PROFILU „KSS je jednou z najstarších politických strán na Slovensku - sme stranou, ktorá má svoju tradíciu, identitu a takmer storočnú históriu plnú vzostupov i pádov, úspechov i tragédií,“ hovoria o sebe predstavitelia mimoparlamentnej Komunistickej strany Slovenska. V odpovediach na otázky čitateľov si posťažovali, že žijú takmer v podmienkach poloilegality, dotkli sa aj osoby prezidenta SR Andreja Kisku. A čosi majú spoločné aj s kotlebovcami.

Ak by sa parlamentné voľby konali v polovici júna, so ziskom 26 percent hlasov by v nich zvíťazila strana Smer-SD. Vyplýva to z telefonického prieskumu verejnej mienky agentúry AKO, ktorý sa uskutočnil od 14. do 19. júna na vzorke tisíc respondentov.

Ako trávia dnešný Sviatok práce naši politici? Držia sa názvu a naozaj aj počas dňa voľna riešia pracovné záležitosti alebo naopak, uprednostnili oddych a relax v prírode, respektíve v rodinnom kruhu?

Komunisti sa opäť hlásia o slovo a opäť sa obuli do prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku. Tentoraz si však na mušku zobrali aj herca Maroša Kramára, o ktorom je v posledných týždňoch vo vodách slovenskej politiky počuť stále častejšie.

Komunistická strana Slovenska (KSS), Vzdor–Strana práce a ďalšie ľavicové subjekty demonštrovali dnes pred Prezidentským palácom v Bratislave. Lídra strany Vzdor-Strana práce Stanislava Pirošíka zadržala polícia po tom, ako tam zapálil červenú dymovnicu.

Čas v ľudskej spoločnosti veľmi rýchlo plynie a aktuálne prežívaná prítomnosť sa postupne mení na našu minulosť. Od vážnych spoločenských zmien v Československu v novembri 1989 ako aj od globálnych zmien práve v týchto novembrových dňoch uplynie 27 rokov. Rovnako tak 18. novembra uplynie celé štvrť storočie od úmrtia Gustáva Husáka, osobnosti česko-slovenských dejín, ktorá nebola doposiaľ objektívne zhodnotená a nebolo jej prisúdené objektívne miesto v dejinách našich národov. Ponovembrová historiografia poznačená novou ideológiou a podporovaná mediálnym gumovaním ľudského vedomia a poznania totálne zdeformovala dejiny a pamäť našich národov.

Mal alebo nemal by mať v hlavnom meste svoju pamätnú tabuľu komunistický exprezident Gustáv Husák? Návrh na jej inštaláciu prišiel od Komunistickej strany Slovenska, pričom s ním súhlasí aj koaličný poslanec za Smer Ľuboš Blaha, ktorý chce nápad predstaviť v parlamentnej komisii proti fašizmu. Dôvodom má byť Husákova činnosť v protifašistickom odboji. Blahovi kolegovia z komisie však zastávajú podstatne odlišný názor.

Z Facebooku.

Komunistická strana Slovenska sa snaží upútať pozornosť potenciálnych voličov netradičným spôsobom. Strana verejne kritizuje prezidenta Andreja Kisku či iných pravicových aj ľavicových politikov a pri ostrej kritike sa nevyhýba ani štipľavej irónii a poukazovaniu na komunistickú minulosť viacerých slovenských „pravičiarov“. Podľa predsedu KSS Jozefa Hrdličku má táto forma pomôcť šíriť posolstvo, ktoré v serióznej forme ľudí nezaujalo. Politický analytik Ján Baránek, ktorý sa proti KSS ostro vyhranil, prekvapujúco ich snahy o demaskovanie niektorých politikov schvaľuje.

Už takmer mesiac je na webe strany zverejnená informácia o tom, že KDH nebude po novom prijímať do svojich radov fašistov ani komunistov. Je to z Vašej strany logický krok – kto by už vo svojej strane chcel prevracačov kabátov, všakže?

Komunistická strana Slovenska zastáva názor, že bratislavský samit EÚ, tak ako tie predošlé a pravdepodobne tak ako tie budúce, nedal impulz k riešeniu krízových problémov únie.

ROZHOVOR Líder Komunistickej strany Slovenska Jozef Hrdlička si myslí, že ľuďom bolo za socializmu lepšie. Parlamentným Listom tiež porozprával o budúcich plánoch KSS a najviac sa obul do prezidenta Andreja Kisku. A ako sa podľa neho KSS vyrovnáva s minulosťou?

Posledné vyčíňanie vandalov na Olšanských cintorínoch v Prahe je odporným, vulgárnym  a trestuhodným aktom.

Poslanecký klub Komunistickej strany Grécka v Európskom parlamente odsúdil antikomunistické akcie, ktoré organizuje Európska únia a slovenské predsedníctvo EÚ v rámci takzvaného „Európskeho dňa pamäte obetí totalitných režimov“, ktoré sa v ostatných rokoch snaží EÚ pripomínať 23.augusta.